FacebookTwitterGoogle BookmarksRSS Feed


Život zborov v Londýne

KXCBolo to 5 intenzívnych dní v Londýne. Načerpal som hromadu inšpirácie a podnetov. Vidím moju dušu ako pohár čo preteká. Ďakujem môjmu Bohu a EVS za príležitosť. Začiatkom marca, partia priateľov zo Slovenska, Česka, Norska, Švedska vycestovala za účelom učiť sa, načúvať a pozorovať ako funguje život cirkvi v Anglicku. Myslím, že prvé stretnutie a spoločné modlitby vo štvrtok večer v Londýne jasne vyjadrovali asi postoj každého: Pane otvor prosím moje oči. Hovor. Uchváť moje srdce Ty sám. Uč ma, nech môžem znásobiť doma čo sa tu naučím.

 

Piatok bol o cestovaní metrom, ktoré je trošku komplikovanejšie než PO MHD :) Ale má to pekný systém a priehľadnú aplikáciu, ktorá zavedie kam treba. Navštívili sme zopár výnimočných zborov. Prvé stretnutie s Jonathanom Rustom z Hope Church Islington (http://www.hopechurchislington.org) a potom stretnutie s Timom Reithom z Fulham United Reform Church (http://fulhamurc.org.uk/) Zaujal ma
život a nadšenie v ich očiach, keď rozprávali o vývoji zboru. Aj keď to neboli ideálne podmienky „mnohokrát to znamenalo skúšať či to je to čo ľudí privedie ku Kristu. Ak stretávanie v kaviarni nefungovalo, išli sme inam. Ak ľudia nemohli chodiť na bohoslužby v Nedeľu kvôli práci, dali sme ich na iný deň.“
 
To je v našej slovenskej cirkevnej kultúre nepredstaviteľná sloboda. V zboroch som si všimol, že dôraz je kladený skôr na Slovo a učenie postavené na Biblii, uctievanie Boha, získavanie nových ľudí pre Krista než na liturgiu. Formy získávania ľudí sa mi obzvlášť páčili. Vypichnem jeden výrok. „Chceme aby ľudia keď sa príchádzajú pozrieť do zboru, mali zadarmo grilovačku, občerstvenie, kávu. (Čo je v Londýne, kde sa za všetko draho platí dosť výnimočné) Chceme dávať zadarmo. Keď dáte ľudom zadarmo občerstvenie ktoré si nezaslúžia, ľahšie im vysvetlite milosť...“

 

Pokračovanie o týždeň :)

Roadtrip zápisník

VysokaKvalitaPred nami je 7 intenzívnych dní. Nasadáme do dodávky. Berlín, Kinderdijk, Rockanje, Schaldwijk, Amsterdam, Marken, Volendam, Edam, Ijsselstein, Utrecht, Brugges, Liege, Paris. Nevieme, či sa sem ešte niekedy vrátime. Pôsobíme ako deti, ktoré prišli do Disneylandu. Do každej uličky chceme vojsť. Každej tehly sa dotknúť. A na každej lavičke si posedieť aspoň chvíľku. Byť súčasťou mesta. Spočinúť si v celej tej kráse a inakosti, ktorá nám dovoľuje oddychovať. Zovšadiaľ počuť jazyk, ktorému nerozumiem. A tak je to dobre. Počúvam len zvuk a spevavosť. Netrápim sa nad obsahom a významom.

Sedíme v kaviarni pri rieke. Obdivuhodné, že už stovky rokov tečie na stále rovnakom mieste. Celá výstavba mesta sa prispôsobovala jej toku. Celá krajina rástla popri nej. Ona plynie stále rovnako. Dookola. Znamenalo by katastrófu, keby rieka v meste zmenila tok. Istým spôsobom sa rieka musela rozhodnúť viesť rutinný, stále rovnaký, boľavý - život. Fascinuje ma rieka pri našom dome, ktorá steká z lesa. Som rád, že zostala verná svojmu poslaniu. Bez nej, by stromy okolo nemohli rásť tak odvážne vysoko. 

Predstavujem si Večné mesto. Na druhej strane. Bude to mesto, kde rieka bude stále rovnaká a bude večne plynúť. Prinášať tam svetlo pre všetok život. A vidím zakaždým novoobjavenú uličku ohurujúc svojím zátiším. Hradné múry  postavené z Jaspisu a mesto čisté zlato ako čisté sklo. Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo sláva Božia ho osvecuje a Baránok mu je sviecou. Či čo to presne Ján videl v zjavení na ostrove Patmos?

Chudoba prebúdza kreativitu a vytvára okrúhle stoly

IMG 0784Chudoba prebúdza kreativitu a vytvára okrúhle stoly

Keď som sa sťahoval do nového bytu, potreboval som do mojej izby stôl. Hľadal som všemožne po obchodoch, stôl presne podľa môjho gusta. Mám rád okrúhle stoly. Lebo keď sedíte s priateľmi za okrúhlym stolom, nikto nesedí za vrchom ani na kraji. Všetci sú si rovní. Tiež sú podľa mňa krajšie než štvorcové a majú poetiku. Radšej mám kruhy ako štvorce. Radšej loptu ako tehlu na stavbe.

Chcel som okrúhly stôl. Potreboval som okrúhly stôl. Keď som sa konečne dopátral k takému čo sa aspoň trochu podobal mojej predstave, jeho cena bola privysoká - 80 eur. Na účte som mal 90 eur a za nájom som potreboval zaplatiť 140 eur.

Čím viac som premýšľal o okrúhlom stole tým viac som upadal do depresie. Nie len že nemám na okrúhly stôl, ale ešte potrebujem vyrobiť 60 eur do 3 týždňov aby ma nevyhodili z podnájmu. Ryžu, zemiaky a kuracie mäso mám z domu od našich. Do konca mesiaca prežijem a 60 eur do 3 týždňov s Božou pomocou dúfam vyrobím. Teraz sa musím sústrediť ako dostať do mojej izby okrúhly stol.

Mam podnetných kolegov Slava a Maťa, ktorí mi na môj sen o okrúhlom stole povedali: Peniaze nemáš, ale môžeš si okrúhly stôl vyrobiť. Slavo: Požičiam ti priamočiaru pílku a šrubovačku. Ďalší kamarát mal zvyšky dreva v garáži. Jediné čo som nevedel splašiť bol spodok aby som stôl poriadne upevnil. Hrniec by vôbec nemusel byť zlý nápad a stredový stĺp by mohol byť zaliaty v hrnci betónom a na skrášlenie použijem kamene, mušle a veľa korkov od vína ktoré mam od Marušky.

V priebehu tvorivého procesu som si spomenul na debatu s Dodom (ďalším kolegom). Teda on viedol monológ a ja som počúval: Bohatý človek si stôl kúpi. Chudobný musí zapojiť predstavivosť, kreativitu, dobrých a ochotných ľudí okolo seba. A tak nie len že ušetrí, ale do tvorenia zapojí ďalších. Tí sa spolu s ním tešia z diela na ktorom sa spolupodieľali. Inak ten stolík nie je až taký pekný ako bol ten za 80eur z obchodu. Ale je jedinečný a vážim si ho aj prácu na ňom. Stálo ma to 3 sobotné doobedia. Pridal sa aj kamarát Vlado. Popíjali sme malinovku a debatovali o veľkých veciach. Ešte by som k stolu potreboval stoličky.


Searching for Sugar Man

searching-for-sugar-manVraj si strelil guľku do hlavy počas vlastného vystúpenia. Iný mýtus hovorí, že ten istý Sixto Rodriguez sa upálil na pódiu. V roku 1970 vydal album „Cold fact" a o rok neskôr „Comming from reality". Albumy ostali nepovšimnuté. Doma ho nikto nepoznal a na opačnom konci sveta sa stal Legendou. Hovoria o ňom, že písal lepšie ako Dylan a bol slávnejší než Roling Stones. A sú tu tí, čo ho poznali ako pracovníka na stavbe pri demolačných prácach a rekonštruovaní domov. Kto bol Sixto Rodriguez? Ako skončil? Je možné byť slávnejší než Elvis Presley a nevedieť o tom?
 
Priblíži Vám to Oscarom ocenený celovečerný dokument: Searching for the Sugar Man
 
V slovenských kinách mal premiéru 23. 5. 2013.
 
Doma v Detroite neznámy, no ak by ste sa v Juhoafrickej republike (tiež nazývanej JAR) spýtali vtedajších ikon afrikánskej hudobnej revolúcie, kto ich ovplyvnil najviac, jednohlasne by povedali - Rodriguez. Spolu s nimi by súhlasil aj okolitý ľud, žijúci odrezane od sveta. „Vďaka" nacionalistickému programu zvanému „Apartheid". Ten v máji v roku 1948 vstúpil do parlamentu cez program nacionalistickej strany. Ich hlavnou tézou bola neprístupnosť rasovej integrácie. Vtedajší afrikánci boli presvedčení kalvinisti. A presne to apartheid zneužil. Stranícki ideológovia tvrdili, že každej rase je osud daný zhora, tiež vývoj a aj spôsob života. Časť afrikáncov uverila, že sú „panský ľud" a „vyvolený národ", vrchol pyramídy sveta a všetky ostatné rasy sú im podriadené. Tak vznikli nepokoje v JAR. Zrazu odniekiaľ prekĺzne nahrávka, ktorá sa pirátsky rozšíri. V piesňach zaznieva hlas, ktorý hovorí, že existuje iná cesta a pravda je niekde inde. Každá revolúcia má svoju hymnu. Spomínaný Rodriguezov album „Cold fact" je hymna za hymnou, sprevádzajúca prevrat v JAR.
 
Kam až zašlo a ako sa vyvíjalo pátranie po Sugarmanovi je prekvapujúce. Dokument sa mi páčil. Ide o jedinečný príbeh básnika a speváka. Vytvoril čisté umelecké dielo, hodné povšimnutia nielen v JAR. Odporúčam si pozrieť tento dokument kvôli príbehu a tiež ak hľadáte novú hudobnú inšpiráciu - soundtrack je výnimočne dobrý. Je vyskladaný z Rodriguezových skladieb.
 
Zastavila ma aj úvaha jedného z rozprávačov Rodriguerovho príbehu: „Nie je toto predurčenie nás všetkých? Snívate o sebe, o svojej vyššej forme a o tom, že jedného dňa Vás budú ľudia spoznávať, uvidia váš talent a všetko sa zrazu stane pre svet viditeľné väčšina z nás umrie bez toho, aby sa aspoň priblížila k niečomu takému."A myslím že je celkom trefná. Lebo pomenúva, o čom väčšina z nás sníva. Byť poznaní, aby ľudia okolo nás ocenili dar v nás – schopnosť – našu jedinečnosť. Chceme počuť potlesk. Chceme vidieť obdiv vo výrazoch ľudí, keď sa na nás pozrú. Byť slávny a obdivovaný. Biblia tiež hovorí o sláve: Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo sláva Božia ho osvecuje a Baránok mu je sviecou. V jeho svetle budú chodiť národy a králi zeme doň vnesú svoju slávu. Jeho brány nebudú zatvárať vo dne, veď noc tam nebude. A vnesú doň slávu a poctu národov, a nevojde doň nič nečisté,... Ten posledný potlesk a obdiv bude patriť Bohu a Jeho Synovi. My sme stvorení na Jeho obraz a sme pozvaní byť súčasťou Jeho slávy už tu na zemi. A to nie tak, že budeme upútavať pozornosť na seba, ale odrážať jeho slávu a ukazovať na Neho. Že tu nejde o naše schopnosti, talenty alebo o našu dobrotu, ale o Toho, ktorý to v nás všetko spôsobuje a uschopňuje nás. A že celú našu jedinečnosť a talent ktorý máme chceme použiť na Jeho slávu, aby sa on z Toho tešil. Ale jasne, najprv je namieste ľúbiť Toho, ktorý je Počiatkom aj Koncom. Potom odrážať slávu a upriamovať na Neho, už pôjde samo.

Môže pieseň posunúť deň?

 blog
Môže pieseň posunúť deň?
 
Sedím v Evs kancelárii sám. Kolegovia odišli a je ticho. Iba okno sem tam rezonuje hlukom mesta. Modlím sa, premýšľam, modlím sa. Dnes mi práca nešla, ani do reči mi nebolo. Sedel som za stolom a robil čo bolo potrebné spraviť. Bez chuti, zanietenia, radosti. Nemám dobrý pocit s dneška aj keď je 17:00 a deň ešte má pár hodín pred sebou. Už samotne vstavanie z postele šlo dosť ťažkopádne. Dážď vonku tomu nenapomáha. Dokončujem prípravu na vystúpenie s kapelou, odpisujem na posledné maily. Prechádzam si diskografiu Johnnyho Casha. Vraciam sa k albumu ktorý som kedysi iba zľahka prešiel. Dohráva pieseň Memories Are Made of This, prichádza siedmy track ktorý posúva môj deň do inej roviny. Môže pieseň posunúť deň do inej roviny?
Je tu Johnny Cash a jeho vyznanie. Ten siedmy track. Pieseň sa volá Spiritual. Znovu som ohúrený výpoveďou jednoduchou, prežitou a tak trefnou. Cez súzvuk nástrojov, hlas legendárneho speváka a text sa prihovára Ten, čo hovrí špecifickým hlasom. On hovoril aj vtedy k Eliášovi - v tichom šelestí lístia. Nebol ani v ohni, ani vo víchre, ani v zemetrasení. Možno to poznáte - Neviete ho definovať, lebo ma v obľube hovoriť zakaždým inak. Keď prehovorí viete o koho ide. Pieseň je o mene, ktoré zaznieva refrénovito. Teraz nerezonuje len okno. Do pocitov z doterajšieho dňa, zvonku vsúpi Meno.
Jesus
Jesus
all my troubles
all my pain
will leave me
once again
Zakaždým malo moc rozrezonovať priestor kde vstúpilo. Celá večnosť a duchovným svet, aj skaly pukali a chrámová opona sa roztrhla. Mám rád to meno. Za tých 2000 niečo rokov prešlo mnohými pokriveniami.
Pre mňa ma Jeho meno, meno Ježiš predovšetkým osobnú úroveň. Lebo zhruba tuším, ako veľa pre mňa vydobyl a čo som ho stál. A viem, že v jeho mene je aj to moje. Pocit neschopnosti z nedotiahnutej práce, samoty, zvláštnej ubolenosti v tejto chvíli došli po svoju hranicu. Meno Ježiš – zvlášť znejúce v tejto piesni - akoby kreslilo deliacu čiaru melanchólii v mojom srdci. Teraz je rozpumpované v rýchlejšom tempe. Deň je posunutý do inej roviny. Lebo pieseň je zvučnejšia než ťažkopádnosť prevládajúca do tejto chvíle. Nesústredím sa na nič minulé ani nepozerám do zajtrajšieho dňa. Proste som práve tu a teraz. Pieseň zneje a stáva sa soundtrackom tohto momentu a nielen tohto.
 
Kto sme Čo robíme Literatúra Zamyslenia
Základné informácie o Slovenskom evanjelizačnom stredisku.

Kto sme Možno ste sa s nami už stretli. Ak nie, pozrite si zoznam našich aktivít.
Co robime Tento odkaz vás zavedie do nášho internetového obchodu, kde si môžete prezrieť a objednať tituly, ktoré sme vydali.
Literatura Prečítajte si dnešné alebo staršie zamyslenie, ktoré pre vás pripravujeme každý deň.
Zamyslenia
Modlitby Blogy Dobrovoľníci Podporte nás
Na tomto mieste nájdete modlitebné námety za prácu evanjelizačného strediska.
Kto sme Ak chcete vedieť, čím momentálne žijeme, nad čím rozmýšľame a čo zažívame, čítajte naše blogy.
Blogy Ak túžite budovať Božie kráľovstvo, môžeme to robiť spoločne. Toto je miesto pre vás.
Dobrovolnici Ak sú vám naše ciele a práca sympatické, podporte nás.
Podporte nas





Dušan Havrilla

Má 27 rokov a žije v Prešove tretí rok. Radšej počúva ako rozpráva. V pätnástich odkopol futbalku a zobral do rúk gitaru. Minulý rok v januári začal piť kávu - dovtedy ju neznášal. Miluje Trojicu - Otca, Syna a Ducha. Jedna z jeho posledných otázok je - ako budovať jednotu v cirkvi? Druhá z jeho posledných otázok je - ako zachrániť stratených?