„Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.“ Luk 18:10

Toto evanjeliové čítanie nám predstavuje dvoch konkrétnych ľudí, ale aj dva typy ľudí zo zástupu Božieho ľudu, ktorí chcú byť Božími služobníkmi,  ktorí pred Neho prichádzajú a hľadajú spravodlivosť. Takto nám ukazuje dva typy spravodlivosti, ktorú možno nájsť na zemi – jedna, ktorá má v očiach ľudí aj pred celým svetom obrovskú prestíž, aj keď pred Bohom je ničím a On ju odsudzuje; druhú, ktorú svet neuznáva, hoci pred Bohom sa nazýva spravodlivosťou a robí Mu radosť. Prvou je spravodlivosť nádherne arogantného svätého – farizeja, druhou spravodlivosť úbohého, pokorného, kajúcneho hriešnika – vyberača daní. Taktiež v ňom počujeme dva zvláštne a prekvapivé súdy, ktoré sú v úplnom rozpore s ľudskou múdrosťou aj so zdravým rozumom a sú dosť desivé pre celý svet: Veľkých svätých odsudzuje ako nespravodlivých a úbohých hriešnikov prijíma a vyhlasuje za spravodlivých a svätých. Avšak, ako sa uvádza v texte, Kristus tu hovorí o tých svätých, ktorí sa opovážia hľadať spravodlivosť vo svojom vlastnom živote a skutkoch, ktoré by mal Boh brať do úvahy – a Kristus tu hovorí o tých hriešnikoch, ktorí z celého srdca túžia po tom, aby boli zbavení svojich hriechov a ktorí túžia po odpustení a Božej milosti.

Lebo tento text nehovorí o veľkom množstve ľudí vo svete, ktorí nie sú ani ako tento vyberač daní, ani ako tento farizej, ktorí sa nestarajú o hriech ani o milosť, ale ktorí si spokojne žijú svoj hanebný život a nezaujímajú sa o Boha ani o nebo či peklo. Už predtým sme v evanjeliách dostatočne jasne počuli, čo títo dvaja muži, farizej a mýtnik, pre židov znamenali: farizeji boli tí najlepší, najváženejší a najzbožnejší ľudia, ktorí sa opravdivo snažili slúžiť Bohu a dodržiavať zákon; sv. Pavol sa tiež pochválil tým, že pred svojím obrátením bol jedným z nich (Filipským 3:5). Naproti tomu, mýtnik bol pre židov človek, o ktorom všetci vedeli, že žije v hriechoch a nerestiach, ktorý neslúžil ani Bohu, ani svetu, ktorý sa snažil len okrádať, utláčať a škodiť blížnemu, ako to vyžadoval jeho úrad, ktorý si za veľké peniaze kupoval od Rimanov, aby z neho mohol ťažiť. Skrátka, colníci boli ľuďmi, o ktorých sa usudzovalo, že nie sú o nič lepší ako neveriaci, bezbožní pohania, aj keď sa narodili ako židia, aj sám Kristus ich prirovnáva k pohanom: „Ak neposlúchne ani cirkevný zbor, nech ti je ako pohan a colník“ (Mat 18:17).

St. Louis ed. 11:1496 – 97.

Luther


Prečítané 289 krát

Zdieľajte: