Kým ste si stihli prečítať túto vetu, zomreli štyria ľudia. V priemere zomierajú dvaja ľudia každú sekundu. To je 155 000 každý deň, a len málo z nich ide do neba (Mt 7:13 – 14). Mňa to deprimuje, ničí. Jediný spôsob, ako uniknúť bolesti, ktorú tento fakt spôsobuje, je poprieť ju alebo ignorovať.

Apoštol Pavol hovorí o „veľkom žiali a neprestajnej bolesti v srdci“ (R 9:2). Zamyslite sa nad intenzitou jeho slov. Neprestajná bolesť v srdci? Poznal osud ľudí, ktorí neuverili Ježišovi, a toto poznanie mu spôsobovalo hlbokú bolesť. Kniha skutkov zaznamenáva jeho snahu zasiahnuť čo najviac ľudí, nech to stojí čokoľvek. Jeho život odrážal to, čomu veril. Aj keď mnohí z nás by povedali, že veria tomu, čomu veril Pavol, na našom živote to nie je vidieť.

Ak veríme tomu, že milióny zomierajú a smerujú k Božiemu súdu, aký má zmysel sústrediť život na čokoľvek iné, ako na misiu? Nenechajte sa paralyzovať číslami. Jednoducho spravte svoju časť. Zrejme v tom množstve nespravíte veľkú dieru, no budete mať večný vplyv na život ľudí, ktorých zasiahnete.

Keď som bol malý, náš mládežnícky farár sa opýtal: „Ak by každý na mládeži bol ako ty, ako by vyzerala mládež?“ Skvelý spôsob, ako rozmýšľať o svojej zodpovednosti. Samozrejme, že každý z nás je jedinečný a má iný dar. Ale chápte princíp. Ak by všetci veriaci hovorili evanjelium tak často ako vy, koľkých by zasiahli? Ak by každý dával rovnaké percento svojho príjmu ako vy, koľko by sme mali na rozdávanie chudobným?

Potrebujete štatistiky o tom, koľko detí je v tejto chvíli bez domova, zotročených, obeťou ilegálneho obchodovania, znásilnenia, alebo zomierajú hladom? Ak áno, vygúglite si to. Máme veľa práce. Mnohí zúfalo potrebujú pomoc, duchovnú aj telesnú. Nemôžeme ich volanie ignorovať. Niekedy si predstavujem, že som v Afrike, vystrašený, so svojou rodinou, máme zúfalý nedostatok jedla a vody, a rozmýšľam, aký by bol môj postoj ku „kresťanom“ v Amerike. Čo by som cítil, keby som videl, ako žijú a počul ich sťažovať sa, že nemajú dosť?

Predstavte si teraz štvorčlennú rodinu v Indii. Bolo ich päť, ale jednu dcéru predali do otroctva, aby zvyšok rodiny mohol prežiť ďalší mesiac. Predstavte si, ako sledujú váš bežný rodinný deň. Čo by si pomysleli o vašej kresťanskej láske?

Druhé najväčšie prikázanie, povedal Ježiš, je milovať blížneho ako seba samého. Milujete tak vôbec svojich najbližších blížnych, nieto ešte blížnych v Afrike či Indii? Pamätajte, Ježiš na to odkazuje ako na to najdôležitejšie, čo môžeme robiť, hneď po milovaní Boha (Mk 12:31).

„Podľa toho sme poznali lásku, že položil za nás On dušu; aj my máme duše klásť za bratov. Ale ak má niekto pozemský majetok a vidí brata trpieť núdzu, a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom Božia láska? Deti, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdivo.“ (1J 3:16 – 18)

           

Pouvažujte nad týmto svedectvom kresťana, ktorý žil v Nemecku počas holokaustu.

„Počuli sme príbehy o tom, čo sa deje Židom, no snažili sme sa od toho dištancovať, pretože ako by sme to mohli zastaviť? Železničná trať prechádzala poza náš malý kostol, a my sme každú nedeľu ráno počuli v diaľke pískanie a kolesá blížiace sa po koľajniciach. Znepokojovalo nás, keď sme počuli nárek vychádzajúci z okoloidúceho vlaku. Uvedomovali sme si, že preváža Židov vo vagónoch ako dobytok.“

„Pískanie zaznievalo týždeň čo týždeň. Desili sme sa zvuku kolies, pretože sme vedeli, že budeme počuť plač Židov na ceste do tábora smrti. Ich výkriky nás mučili. Poznali sme čas, v ktorom prichádzal vlak, a keď sme začuli pískanie, začali sme spievať chválospevy. Kým vlak došiel k nášmu kostolu, spievali sme už z plného hrdla. Ak sme počuli krik, spievali sme hlasnejšie. A čoskoro sme ich už nepočuli vôbec.“

„Aj keď už prešli roky, stále zvyknem v spánku počuť pískanie vlaku. Nech mi Boh odpustí. Nech odpustí všetkým nám, ktorí sa nazývame kresťanmi, no napriek tomu sme nijako nezasiahli.“2

Je ľahké súdiť, keď počujeme takýto príbeh. Je hrozné, že kresťania počuli ich krik a udusili ho v chválospevoch. Čo by ste ale urobili vy? Pozrite sa ako funguje váš život. Naozaj by ste išli proti pravidlám a urobili niečo? Ak by všetci ostatní spievali, nebolo by to tak, že by ste sa jednoducho pridali?

Keď vezmem do úvahy, ako funguje môj život, neviem s istotou povedať, čo by som spravil ja. Viem ale, akým človekom by som chcel byť. Nechceme sa postaviť sa a povedať: „Už tak viac nemôžem žiť! Nemôžem ísť s davom a tváriť sa, že sa nič nedeje!“

Je ľahké pozrieť sa na iné momenty dejín a kritizovať cirkev za slabú odozvu. Ťažšie je pozrieť sa na dnešný svet a zhodnotiť vašu odozvu. Dáva vaše manželstvo zmysel vo svetle existencie pekla? Dáva vaše využívanie času a peňazí zmysel vo svetle utrpenia v dnešnom svete?


Ukážka z knihy od Francisa a Lisy Chan: Ty a ja navždy, manželstvo vo svetle večnosti. V rámci špeciálnej akcie ponúka stránka chcemviac.com túto knihu v elektronickej podobe na obmedzený čas (do 8.apríla) zadarmo na stiahnutie.

francis chan lisa chan


Prečítané 616 krát

Zdieľajte: