„Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.“ (Ž 23:4)

Už si niekedy vo svojom živote prechádzal duchovnou púšťou? Možno to bol čas, keď ťa zrazu prepadli neočakávané okolnosti. Je možné, že to bol čas, keď sa ti dokonca zdalo, akoby ťa opustil sám Boh.

V Žalme 23 Dávid hovorí o tom, ako je Boh s nami aj vtedy, keď v našich životoch prechádzame temnými údoliami. „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.“ (v. 4)

Dávidovi neboli nešťastia a ťažkosti neznáme. Bol to muž, ktorý vedel, čo znamená utrpenie. Vedel, čo znamenalo čeliť ťažkostiam. Paranoidný kráľ Saul naňho poľoval ako na divé zviera. Bolo to dokonca po tom, čo ho prorok Samuel pomazal za ďalšieho kráľa Izraela.

Keď nám Dávid prináša tieto a iné žalmy, ktoré napísal pod vedením Ducha Svätého, otvorene píše o svojich vlastných nedostatkoch, slabostiach a otázkach, ktorým v živote čelil. 23. žalm pochádza zo školy ťažkých úderov, od muža, ktorý vedel, aké to je potrebovať Božiu pomoc.

Môžeme však povedať: „Údolie? Nemám rád údolia, Pane. Dávam prednosť vrcholom hôr, jasné? Páči sa mi, keď slnko svieti a vtáčiky štebotajú. Páčia sa mi dobré časy. Nemám rád spory. Nechcem ťažkosti.“

Pán však hovorí: „Vidíš v diaľke ten vrchol hory? Cesta k nemu vedie cez údolie. Teraz so mnou prejdeš údolím.“

Všetci v živote prechádzame cez údolia, cez ťažké časy. Akékoľvek údolie to je, pamätaj si jedno: Nie si sám. To je veľké Božie zasľúbenie veriacemu.

https://www.harvest.org

Laurie


Prečítané 324 krát

Zdieľajte: