V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia. (Ez 1,1)

O tejto zaujímavej skúsenosti hovorí prorok Ezechiel. Kedy sa mu otvárajú nebesá a má Božie videnia? Je to v čase, keď sú Izraeliti odvedení ako zajatci do Babylonu. Pri riekach babylonských, tam sme sedávali a plakávali, keď sme sa rozpomínali na Sion. Tam sme si vešali citary na vŕby. (Ž 137,1-2)

Pred tým, než sa pozrieme na Ezechiela a jeho videnia, všimnime si jeho pôsobenie v súvislosti s pôsobením Jeremiáša a Daniela. Jeremiáš pôsobil medzi zvyškom Izraela v Egypte. Daniel bol v Babylone a slúžil kráľovi. Ezechiel bol medzi tými, ktorí sa stali otrokmi na prácach pri babylonských riekach.

Izraelský národ je kvôli svojej nevere a odpadnutiu od Boha vo veľkej núdzi. Niektorí sú v Babylone, iní v Egypte a niektorí na otrockých prácach. Čo spraví Boh? Na každom z týchto miest si povolá svojho služobníka.

Všimnime si, v akej bezmocnej situácii sa ľudia nachádzajú: Pri riekach babylonských, tam sme sedávali a plakávali, keď sme sa rozpomínali na Sion. Tam sme si vešali citary na vŕby.

Vzdali sa. Smútok ich premohol a vzal im odvahu. Je čas sĺz. Práve v tomto čase sa Ezechielovi otvárajú nebesá a má videnia.

Vzdali sa, lebo videli svoje situáciu, videli nebezpečenstvá, utláčali ich okolnosti, osud. Prestali spievať. Keď ľud prestane spievať, vtedy je nádej mŕtva. Pomyslite na afrických otrokov, ktorých odviedli do Ameriky. Žili v strašných podmienkach. Nespravodlivo ich týrali a zneužívali brutálnymi spôsobmi. Pri živote ich držala pieseň. Tu vznikla africká gospelová hudba. Boli v útlaku. Ale spievali.

Pri babylonských riekach spev prestal. Svetlo zhaslo. Žiadna nádej. Pri spomienkach na Sion len sedia a plačú. Vtedy má Ezechiel videnia. Ezechiel vidí otvorené nebesá. Sedí v tejto núdzi, ale predsa sa ho dotýka Boh. Je otvorený vetru zo sveta večnosti. Si ty otvorený...?

V hlbokej tme, keď je utrpenie nezvládnuteľné, keď ťa otrokár bije po chrbte, keď rozum nevie nájsť potešenie, vtedy je Božím obrovským zázrakom, že niekto dokáže uprostred toho všetkého vidieť otvorené nebo.

Jeremiáš, Daniel a Ezechiel boli proroci. Mali však rozličné úlohy a výstroj, aby slúžili trom rozličným skupinám ľudí v zajatí. Ezechiel pôsobil medzi otrokmi pri babylonských riekach. Nie je ľahké zvestovať ľuďom v beznádeji, keď sú úplne na dne, plačú a myslia len na to, aké to bolo kedysi.

Ezechiel bol sám! Boli síce iní proroci, ale tí zvestovali falošné potešenie a falošnú nádej. Potešovali ľud v jeho hriechoch. Nehovorili o obrátení. Sľubovali, že čoskoro príde sloboda a vrátia sa do Jeruzalema. Už čoskoro príde požehnanie.

V takejto situácii nie je ľahké pre Ezechiela vstať a hovoriť, že Jeruzalem čoskoro kvôli ich hriechom padne. Ezechiel zvestoval trest, zlepšenie a obrátenie uprostred beznádejnej situácie, ktorá bola ovocím ich hriechu. Avšak skutočnosť, že sú na tom naozaj zle, zahmlievali falošní proroci, ktorí hovorili v Božom mene a sľubovali skoré zlepšenie.

Práve to chcel ľud počuť. Preto bol Ezechiel pomerne osamotený. Komu bolo ťažšie ako jemu? Napriek tomu len on videl otvorené nebo.

Prečítaj si Evanjelium podľa Jána 11,1-46.

Keď si túto časť prečítaš, upokoj sa pred Bohom a premýšľaj nad slovami, ktoré Ježiš povedal Marte: „Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu?“

Od všemocného Boha môžeš vždycky očakávať Jeho konanie!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Curt Westman


Prečítané 535 krát

Zdieľajte: