„A tak, moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, nielen v mojej prítomnosti, ale ešte viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. Však Boh je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli aj činili nad svoju dobrú vôľu.“ (F 2:12-13)

Medzi Pavlom a veriacimi vo Filipách bolo špeciálne puto. Boli veľmi nešťastní, že Pavol je vo väzení a nemôže byť s nimi. Preto im Pavol píše: „Nechcem, aby ste v mojej neprítomnosti nejako duchovne poklesli. Nechcem, aby ste spustili nejaký duchovný tempomat a nenapredovali.“

Pavol chcel, aby sa veriaci postavili na svoje vlastné duchovné nohy. Ako to mali urobiť? Odpoveď nájdeme v 12. verši: „S bázňou a s chvením konajte svoje spasenie.“

Nepíše sa tam, aby sme pracovali na vlastnom spasení. Píše sa tam, že máme konať svoje spasenie. Konať tu znamená „priviesť do cieľa a naplniť ho.“ Toto sloveso by sme z originálu mohli preložiť aj ako dolovať, ako keď niekto doluje zlato.

Boh chce, aby sme prišli do cieľa a dokonale naplnili naše spasenie. Potrebujeme si uvedomiť, že Boh nám dal ohromne veľa milosti a odpustenia. Spasenie musíme dolovať, objavovať, privlastniť si. Musíme s ním dôjsť do cieľa.

Možno sa nám zdá, že je to tvrdý oriešok. Áno, je, ale nezabúdajme na verš 13: „Však Boh je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli, aj činili nad svoju dobrú vôľu.“

Pamätaj si, že ak Ťa Boh povoláva, zároveň Ťa umocňuje. Ak Ťa Boh žiada, aby si niečo urobil, dá Ti aj moc učiniť to.

https://www.harvest.org

Laurie


Prečítané 369 krát

Zdieľajte: