„V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im:  Pokoj vám!  Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána." J 20:19-20

Odkiaľ pochádza kresťanský pokoj, keď je nerušený uprostred ťažkostí? Pochádza z viery v Krista. Pretože keď celým srdcom verím Pánovi, vtedy môže moje srdce povedať: „Môj Pán Kristus prekonal moje utrpenie, hriech, smrť a všetko zlo svojím vzkriesením a chce byť so mnou, aby mi nič nechýbalo ani na tele, ani na duši, aby som mal dostatok všetkého a aby ma nezastihlo žiadne nešťastie.“ – Ak tomu verím, je nemožné, aby som si zúfal a bol nesmelý bez ohľadu na to, ako veľmi ma hriech ťaží. Pretože viera je vždy prítomná a hovorí: „Ak ťa tvoje hriechy ťažia; ak ťa desí smrť, odvráť svoj zrak na Ježiša, ktorý pre teba zomrel a vstal a prekonal všetko nešťastie: Čo ti škodí? Čoho sa chceš obávať? Podobne, ak na teba útočí nejaké iné nešťastie, napr. choroba alebo chudoba, odvráť od nich svoj zrak a zatvor oči rozumu, spoľahni sa na Pána a drž sa Ho. Potom budeš posilnený a potešený. Žiadne zlo, s ktorým sa stretneš, nie je také veľké, aby ťa zranilo a vrhlo do zúfalstva, ak sa pozeráš na Krista a veríš mu. To je dôvod, prečo je nemožné, aby toto ovocie chýbalo: Kde je viera, tento pokoj ju bude nasledovať. Z pokoja plynie ďalšie ovocie, ako sa píše v evanjeliu, kde Kristus prišiel k učeníkom a povedal: „Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok.“ Potom boli šťastní, že videli Pána. Naozaj museli byť potešení, pretože najväčšia radosť, akú môže srdce zažiť, je uvidieť Krista. V minulosti nás učili, aby sme sa pozerali na svoje ruky. To znamená, že nás učili, aby sme sa spoliehali na svoje skutky. Výsledkom toho nebola žiadna radosť. Keď však vidíme Krista, sme potešení. A to sa deje vierou, pretože toto je to, čo sv. Pavol hovorí v Liste Rímskym 5:1-2: „A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej.“ Takže máme ovocie, na základe ktorého nás rozpoznajú ako pravých kresťanov. Pretože tí, ktorí nemajú pokoj tam, kde svet nepozná nič iné ako nepokoj; tí, ktorí nie sú potešení tam, kde svet nemá nič iné len smútok a žiaľ – tí ešte stále nie sú kresťanmi a ešte neveria. O tom spievame v chválospeve, ktorý je zameraný na vzkriesenie, ale nikto mu nerozumie. Avšak človek, ktorý chválospev napísal, mal správne pochopenie Veľkej noci. Pretože to nenecháva na Pánovom vzkriesení, keď vraví: „Kristus je vzkriesený z temného väzenia hrobu,“ ako by to stačilo. Takisto Jeho vzkriesenie aplikuje na nás, keď dodáva: „Jasáme s radosťou.“ Ako v ňom ale môžeme jasať, keď z toho nič nemáme a neprivlastníme si to? Preto, ak v ňom mám jasať, musí to byť moje, takže to môžem považovať za svoje vlastníctvo, aby som z toho mal úžitok. A nakoniec uzatvára chválospev slovami: „Kristus ukončí všetok smútok,“ takže iba Kristova útecha nám môže dať radosť v každom nešťastí. On sám chce byť tou útechou, aby sme sa ho v každom nešťastí držali. Pretože On prekonal všetko nešťastie, aby sme z toho mali úžitok. A svojím vzkriesením potešuje všetky vystrašené mysle a zarmútené srdcia. Toto je to, čo sa v danom evanjeliu týka viery a jej ovocia.

St. Louis ed., 11:728-729.

Luther


Prečítané 601 krát

Zdieľajte: