Vyučujúce knihy starej zmluvy – Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ a Veľpieseň – milujú protiklady. Život je zobrazený ako buď/alebo; je príliš čierny a príliš biely. Nenájdete tam mix týchto dvoch.

Našej súčasnej kultúre sa to veľmi nepáči. Moderná spoločnosť rada vykresľuje veci v odtieňoch šedej. Niekedy vôbec nerozlišuje medzi dobrom a zlom. V našej kultúre existujú len rôzne odtiene šedej. Akoby celé ľudstvo stálo na priečkach rebríka.

Na samom vrchole rebríka je možno niekto ako matka Tereza alebo svätý František z Asisy či Billy Graham. A na poslednej priečke rebríka je Adolf Hitler, Usama bin Ladin a všetci zákerní muži našej histórie. Všetci ostatní sa potom nachádzame niekde uprostred s nádejou, že je to bližšie k vrcholu než k spodku. Často sa pristihneme, že zmýšľame takto.

Prvý žalm však takto ľudstvo nezobrazuje. Táto biblická pasáž hovorí, že si buď bohabojný, alebo bezbožný. Je príliš čierna a príliš biela. Píše sa tam, že bohabojný človek je taký, ktorý „nechodí podľa rady bezbožníkov“ (Ž 1:1). To nám ukazuje, ako rozmýšľame. Vzťahuje sa to na ríšu našej mysle.

Čo počúvaš? Aké internetové stránky navštevuješ? Akú hudbu máš rád? Aké televízne show rád pozeráš? Aké knihy čítaš? Aké filmy pozeráš často? To všetko je ríša mysle. To sú veci, ktoré zaujmú naše oči a uši a ovplyvnia našu myseľ.

Svet na nás každú chvíľu dňa kričí. Potrebujeme utíšiť hluk svojich životov, aby sme počuli Boží hlas.

https://www.harvest.org

Laurie


Prečítané 350 krát

Zdieľajte: