J 20:22-23

„A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“

Musíme mať správne pochopenie týchto Kristových slov. Tu nie je zavedená moc jedného rozprávajúceho, ale moc tých, ktorí veria. Takže moc toho, kto hovorí, a moc toho, kto verí, sú tak vzdialené ako nebo a zem. Boh nám dal slovo a silu rozprávať. Z toho však nevyplýva, že sa to podľa toho musí diať. Kristus tiež kázal a učil Slovo, a nie všetci, ktorí ho počuli, Mu aj uverili; a tam, kde uverili, to nebolo kvôli spôsobu, akým rozprával slovo, hoci to bolo Božie Slovo. Preto tu chce Kristus poznamenať: „Máš moc hovoriť slovo a kázať evanjelium a povedať: Ak veríš, tvoje hriechy sú odpustené; ale ak neveríš, tvoje hriechy odpustené nie sú. Nemáš však moc vieru stvoriť.“ Pretože sadenie a dávanie vzrastu sú dve odlišné veci, ako Pavol hovorí Korintským: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast.“ (1K 3:6) Preto sme nedostali autoritu vládnuť ako páni, ale byť otrokmi a sluhami, ktorí kážu slovo, ktorým privedú ľudí k viere. Preto ak veríš týmto slovám, získavaš silu. Ale ak im neveríš, potom to, čo hovorím a kážem ti nepomôže, hoci je to Božie Slovo. A neznevažuješ a nezahanbuješ mňa, ale samotného Boha. Preto nevera nie je nič iné ako rúhanie, ktoré robí z Boha klamára. Pretože keď poviem: „Tvoje hriechy sú odpustené v Božom mene,“ a ty neveríš, v podstate hovoríš: „Kto vie, či je to pravda a či to myslí vážne.“ Týmto robíš Boha a jeho slovo klamstvom. Bolo by lepšie, ak by si bol ďaleko od slova, ak neveríš. Pretože Boh nepovažuje Slovo za o nič menejcennejšie, keď ho namiesto Neho káže človek. Toto je potom moc, ktorú má každý kresťan danú od Boha.

St. Louis ed., 11:733-735.

Luther


Prečítané 511 krát

Zdieľajte: