„Ale čože je to za sláva, keď vás bijú preto, že hrešíte?  Keď však dobre robíte, a predsa vytrváte v utrpení, to je milé Bohu,  lebo na to ste boli povolaní; pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.“ 1Pt 2:20-21

Na zdôraznenie tejto výzvy nám sv. Peter podáva príklad skutočného majstra, nášho vedúceho a Pána, Krista, ktorému sa to tiež stalo a ktorý musel trpieť najviac. Peter však o Kristovi hovorí tradičným spôsobom písma. Robí to tak, že Ho uvádza dvojito alebo duálne, nielen ako príklad – kde  by človek mohol uviesť aj iných svätých –, ale tiež ako pravého Pastiera a Biskupa našich duší, ktorý pre nás trpel a obetoval sa za náš hriech. Vyniesol ho na svojom tele na kríž. V tej druhej podobe je pre nás pokladom, útechou a spásou. Apoštol maľuje tento príklad prekrásne a slávne v jeho najvyššom a najvznešenejšom stupni, aby nás prilákal a pohol čoraz viac k trpezlivosti. On predstavuje skutočné utrpenie. V porovnaní s ním sú všetky naše utrpenia pomerne jednoduché a nepodstatné. Peter nám chce povedať, že pre toto ukrižovaniu alebo utrpenie má Ježiš úžasnú, veľkolepú slávu a obrovskú výhodu nad všetkými. Po prvé nám nechal príklad. Po druhé, trpel za nás všetkých. Po tretie, trpel úplne nevinne ako ten, ktorý nikdy nespáchal žiaden hriech. Tieto tri časti by sme mali nechať a necháme výhradne Jemu a pokorne vyznajme, že aj keby sme pretrpeli rôzne formy smrti, v porovnaní s Jeho utrpením je to nič. Pretože hoci je to najväčšie, najvyššie a najkrutejšie utrpenie, nie je to nič viac ako nasledovanie Jeho šľapají a príkladu. Ani zďaleka to nie je dosiahnutie príkladu nášho Pána. Len On sám ostáva Pánom, ktorý nás predchádza. Nech každý nasleduje Jeho príklad tak dobre, ako to len dokáže. Tento príklad však len ťažko docielime z diaľky. Pretože žiaden človek na tejto zemi nechápe, aké veľké bolo Jeho utrpenie a muky a aké nepríjemné a trpké sa to všetko pre Neho stalo. A keďže to nedokážeme vedieť či pochopiť, budeme viacmenej schopní napodobňovať a nasledovať Ho.  Ďakujme Bohu, že vidíme tento príklad pred sebou a nasledujeme ho. Nie sme však ani blízko, hoci jeden človek je k Nemu bližšie než druhý, čo závisí od toho, ako veľmi a vážne trpí a či má väčšiu alebo silnejšiu vieru a trpezlivosť. Toto je dôvod, prečo je Kristus  príkladom nie jedného či dvoch svätcov, ale všetkých, preto všetci musia so sklonenou hlavou vyznať: „Moje utrpenie sa mi môže zdať nepríjemné, trpké a ťažké, ale keď niekto začne hovoriť o utrpení môjho Pána Krista, s potešením budem mlčať, pretože jeho príklad je na tejto zemi nad všetky ostatné.“ A tak len toto samotné by malo pre nás byť výzvou a lákadlom, aby sme trpeli trpezlivo.  Samotný Kristus, tak veľká osobnosť, jediný a večný Boží Syn, sa nám stal príkladom impozantného utrpenia, ktoré nedokáže dosiahnuť či pretrpieť žiaden človek. Čo sa potom chceme sťažovať, keď my, ktorí sme v porovnaní s Pánom nízki, neskúsení študenti, zažívame nejaké utrpenie pre Neho – hoci On sa teší, že Ho predsa len nasledujeme, učíme sa od Neho a ostávame Jeho študentmi. … Ďalším aspektom, ktorý robí Ježišov príklad taký veľký a neporovnateľný je, že netrpel pre seba, a ani pre príklad, ale trpel za nás. Toto predstavuje aspekt, ktorého dosiahnutie je najviac nemožné. A žiaden svätec sa tu nemôže chváliť tým, že podľa Pánovho príkladu trpel ako Ježiš za naše hriechy. Nie. Tu je koniec akémukoľvek vychvaľovaniu. V tomto Kristus nezanechal žiaden príklad a nikto Ho v tom nemôže nasledovať. Lepšie povedané, jedine On sám bol ten, ktorý trpel za všetkých, aj za tých, ktorí sa dnes volajú svätí, aj za tých, ktorí sú ešte nepovolaní a hriešnici.

St. Louis ed., 12:545-547.

Luther


Prečítané 217 krát

Zdieľajte: