Stvorení na dobré skutky - 14. január

... a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. (Ef 2,6-10)

V Liste Efezským v 2. kapitole Pavol hovorí, že Boh nás obživil a naplnil. To znamená, že nám dal nový život! Nový život, úplná zmena! Nový spôsob rozmýšľania, nové záujmy a sny. Aj vnímanie rôznych vecí sa zmenilo.

Mnohí ste už určite počuli, že „z milosti“ znamená nezaslúžene, bez akejkoľvek našej zásluhy. Avšak to, že je to bez našich zásluh, neznamená, že je to bez našej zodpovednosti!

Prijímame spásu len z milosti, ale je to naša zodpovednosť, či budeme žiť v milosti a z milosti. Sme zachránení od zmýšľania a konania svetským spôsobom. Spasení k oslobodenému životu v nasledovaní a poslušnosti. Spasení k úplne novému životu, ktorý za žiadnych okolností neznamená pasivitu! Stvoril a oslobodil nás, aby sme kráčali v dobrých skutkoch, na ktoré nás už aj pripravil.

Potom anjel Hospodinov zavolal z neba na Abraháma druhý raz a riekol: Prisahám na seba - znie výrok Hospodinov: Pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, veľmi ťa požehnám, a tak veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, že ho bude ako hviezd na nebi a ako piesku na brehu morskom, tvoje potomstvo zaujme mestá svojich nepriateľov. A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas. (1M 22,15-18)

U Abraháma sa vedomosť o tom, čo chce Boh, premenila na praktický skutok. To je skutočná viera, keď sa naše poznanie premieňa na skutok. Viera, ktorá nevedie ku konkrétnym skutkom každodenného života, je poznaním alebo vedomosťou, nie vierou. Preto Pavol píše do Efezu a veriacim hovorí: „Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť.“

Veď sme Jeho dielo... že „sme Jeho dielo“ znamená, že celá naša spása je výsledkom toho, ako Boh vo svojej milosti konal pre nás. Ježišov bezhriešny život, Jeho smrť, ktorou nás zmieril s Bohom, Jeho víťazné vzkriesenie, zasľúbenia a zasľúbenie príchodu sa týkajú nás.

On stvoril niečo nové! A k čomu nás teda nanovo stvoril? Božie slovo hovorí, že k dobrým skutkom. K skutkom, ktoré pred nás dal a na ktoré nás pripravil, aby sme v nich kráčali. Študovaním Slova, Biblie, sa nám zjavuje Božia vôľa a my vieme, v ktorých skutkoch máme kráčať.

Takto to bolo aj s Danielom. Štúdium Písma zapálilo Danielovo srdce. Na začiatku 9. kapitoly v Danielovej knihe Daniel hovorí, že v prvom roku jeho kraľovania, ja, Daniel, som z kníh skúmal počet rokov, ktoré podľa Hospodinovho slova prorokovi Jeremiášovi mali uplynúť nad zrúcaninami Jeruzalema: sedemdesiat rokov. Potom som sa obrátil tvárou k Pánu Bohu, aby som sa v pôste, vo vrecovine a v popole, úpenlivo modlil. Modlil som sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, vyznával som a hovoril: Ach, Pane, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň pre tých, čo Ťa milujú a zachovávajú Tvoje prikázania: Zhrešili sme a konali prevrátene a bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od Tvojich prikázaní a od Tvojich nariadení. (Dan 9,2-5)

Keď si Daniel v Písmach všimol počet rokov, počas ktorých bol podľa Jeremiáša Jeruzalem zrúcaný, v pôste, vo vrecovine a v popole sa úpenlivo modlil.

To znamená, že keď sa jeho srdca dotklo napísané Slovo, zrodila sa v ňom intenzívna a zapálená modlitba. Je dôležité vedieť, že Daniel, hrdina viery, podobne ako Abrahám, bol mužom modlitby.

Daniel bol iný ako ostatní. Niečo v jeho srdci horelo. Ten oheň zapálilo Božie slovo. Čo to hovorí nám dnes...?

Keď Pavol píše svojmu mladému spolupracovníkovi Timoteovi, hovorí aj toto: „Nehanbi sa teda za svedectvo o našom Pánovi, ani za mňa, Jeho väzňa, ale spolu (so mnou) v moci Božej znášaj protivenstvá za evanjelium.“ (2Tim 1,8)

Utrpenie a moc sa od seba nedajú oddeliť! Určite nie vtedy, keď hovoríme o Božej moci. Ak chceš na to nájsť príklady, študuj Mojžiša, Abraháma, Jozefa alebo Jeremiáša...

V Biblii je dosť príkladov o tom, ako utrpenie a moc kráčajú bok po boku, podobne ako jedna koľajnica vedľa druhej.

Pamätaj, že si Božím dielom, stvoreným v Kristovi Ježišovi, na dobré skutky, v ktorých máš kráčať...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Vezmi si zasľúbené dedičstvo - 7. január

Starozmluvná paralela s Listom Efezským sa nachádza v Józuovej knihe, ktorá hovorí o tom, ako Boh dal Kanaánsku krajinu Božiemu ľudu. Kanaán nie je obrazom neba, ale obrazom kresťanského života, ktorý žijeme tu a teraz.

Je zaujímavé, že Boh im dal Kanaán, ale záležalo od nich, či si vezmú svoje dedičstvo. Vám som dal každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, ako som povedal Mojžišovi. (Joz 1,3)

Boh im dal krajinu. Napriek tomu ju nevlastnili, kým do nej nevstúpili. Boh im sľúbil krajinu, ale to neznamenalo, že ju dostanú bez boja. Krajina bola plná silných nepriateľov, proti ktorým museli bojovať, aby ju získali. Zdá sa mi, že na toto z času na čas zabúdame...?

S vierou v Božie zasľúbenie mali uprostred svojej nedokonalosti bojovať proti mnohým a silným nepriateľom. Boh im nikdy nepovedal: „Teraz ste už dosť silní.“ Nie, Boží sľub znel: „Dám vám krajinu.“ Podobne aj v Novej zmluve hovorí: „Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním.“ (Ef 1,3)

Je smutné, že len málo kresťanov si vzalo za svoje požehnanie, ktoré im Boh už daroval a ktoré im v skutočnosti už patrí. Zároveň chcem povedať, že nemá zmysel hovoriť o prvom, druhom alebo stom požehnaní, pretože tu ide o to jediné Božie požehnanie!

Ide tu o prehĺbenie sa v Božom slove, v Božích verných zasľúbeniach, aby človek objavil, čo sa skutočne skrýva v slovách o tom, že Boh nás požehnal všetkým duchovným požehnaním.

Ide o to, že sa každý deň hlbšie a hlbšie ponárame do Božích zasľúbení, aby sme vierou praktizovali to, čo teoreticky vyznávame. Józuova kniha hovorí, aby sme si vzali dedičstvo a keďže to bude boj na každom mieste, kam vstúpi naša noha, Pavol nás vyzýva, aby sme na seba vzali celú výzbroj Božiu. (Ef 6)

V Kristovi mi patrí všetko! Veď koľkokoľvek je zasľúbení Božích, v Ňom sú všetky; áno; preto v Ňom je aj amen na slávu Bohu skrze nás. (2K 1,20)

Ak povieš, že v Kristovi si nedostal všetko, zapieraš, čo Ježiš získal svojím víťazstvom. V Kristovi som dostal všetko – všetko nebeské duchovné požehnanie v Kristovi!

Zároveň treba povedať, že existujú dva spôsoby, ako sa môžeme zachovať voči požehnaniu, ktoré je Božím darom z milosti. Buď si dedičstvo/požehnanie prisvojíš, alebo nie. Ten, kto sa bojí boja, bojí sa ceny, ktorú treba zaplatiť, nikdy neokúsi radosť z víťazstva. Teraz nehovorím o spáse, ale o živote, ktorý môžeme žiť, lebo Boh z milosti nás spasil a oslobodil.

Starý príbeh z Dánska z obdobia, keď bol hlad a núdza a bolo ťažké prežiť, hovorí o troch bratoch, ktorí počuli o tom, že keď sa človek dostane do Ameriky, môže si zarobiť kopu peňazí. Keďže nebolo možné ušetriť na lístok, bolo to pre nich nedosiahnuteľné. Jeden z bratov však povedal: „Ak budeme tvrdo pracovať a šetriť, možno ušetríme dosť na to, aby jeden z nás vycestoval a keď zarobí dosť, pošle nám peniaze a pôjdeme za ním.“ O niekoľko rokov poslali najstaršieho brata loďou do Ameriky. Vzal si so sebou jedlo a vodou, ale po piatich dňoch už nemal ani jedlo ani vodu. Celý deň zvládol bez jedla, ale večer zaklopal kuchárovi na dvere a opýtal sa: „Nemáš starý chlieb na vyhodenie, ktorý by som mohol dostať?“

„Aha, tak tu si,“ povedal kuchár.

„Poznáš ma?“ spýtal sa prekvapene Dán.

„Nikdy v živote som ťa nevidel, ale myslím si, že to si ty, kto vždycky chýba pri stole s jedlom.“

 „Áno,“ hovorí Dán, „mali sme peniaze sotva na lístok a nemám za čo jesť.“

„Drahý priateľu,“ hovorí kuchár, „či nevieš, že jedlo máš v cene lístka?“

Mnohí kresťania žijú podobne ako tento „chudobný“ Dán. Nevedia, čo všetko lístok zahŕňa. Počuj, čo Ježiš hovorí: „Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10,9-10)

Počujte, čo Pavol hovorí veriacim v Korinte: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ (1K 2, 2)

Venuj svoj čas štúdiu Božích zasľúbení a modli sa, nech Boh tvojmu srdcu zjaví, čo vlastníš v Ježišovom dokonanom, spásonosnom diele. On prišiel, aby si mal život v hojnej miere.

Drahý priateľu, jedlo je v cene lístka. Nech ti Boh zjaví, kým je, aby si prijal to, čo pre teba vo svojej milosti pripravil. Boh je dobrý! Prijmi dnes Jeho dobrotu!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Mimoriadny „zločinec“ – druhá časť - 13. január

Saudská Arábia: pastor Wally

My sme predsa chrám živého Boha.“ (2. Kor 6:16)

„Pane, dnes večer sa tu môže stať čokoľvek,“ modlil sa pastor Wally, „prosím ťa však, nedovoľ im zobrať mi život.“

Ako bitka pokračovala, pastor Wally sa stále modlil za svojich saudských mučiteľov. Uprostred modlitieb si spomenul na verše, ktoré hovoria, že naše telá sú chrámom Ducha Svätého.

„Ďakujem ti, že mi dovoľuješ byť tvojím chrámom,“ modlil sa Wally, „verím, Bože, že nechceš chrám, ktorý je zbúraný a zneužívaný nepriateľom. Chceš chrám, ktorý je oslávený a plný Tvojej nádhery. Prehlasujem úplné obnovenie môjho tela, Pane. Bez ohľadu na to, čo mi títo mučitelia spravia, modlím sa, aby si bol ešte viac oslávený, keď budem úplne uzdravený. Ľudia neuvidia ani známku toho, čo títo mučitelia môjmu telu urobili.“

Na chrbát a nohy pastora Wallyho dopadali údery palice a jeho ruky a chodidlá boli pohmoždené tak, že sa už takmer nedali používať. Nakoniec, keď už boli príliš unavení z mučenia tohto kresťana, doviedli ho späť do jeho cely.

Wally sa hodiny modlil a potom upadol do prerušovaného spánku, počas ktorého cítil Božiu prítomnosť a hojivý dotyk. Keď sa zobudil, jeho ruky a nohy boli uzdravené. Necítil žiadnu bolesť z predošlej bitky. Wallyho premohlo, ako ho Boh uzdravil.

Zašiel pastor Wally priďaleko, keď sa vo viere modlil za svoje uzdravenie? Zneužil počas svojej bezočivej žiadosti Písmo? Dôkazy nám naznačujú, že Wally nič z týchto vecí nespravil. V skutočnosti len zobral Boha za slovo. Mnohým kresťanom by prospelo, keby to robili tiež. No nemôžme zobrať Boha za slovo, ak Jeho Slovo nepoznáme. Pastor Wally si bol schopný spomenúť na povzbudivé verše v čase núdze, lebo nad Písmom strávil veľa času. Mnohí verní kresťania, ktorí sú mučení, nie sú okamžite uzdravení, no Boh si používa naše svedectvá, či sme uzdravení, alebo nie. Si schopný spomenúť si na Božie Slovo, keď treba? Vieš viac o Písme, než poznáš Písmo samotné? Povedz Bohu, že si pripravený zobrať Ho za slovo.  

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Mimoriadny „zločinec“ – prvá časť - 9. január

Saudská Arábia: pastor Wally, filipínsky pracovník

Veď on svojim anjelom prikáže... na rukách ťa budú nosiť, aby si si neudrel nohu o kameň.“ (Ž 91:11-12)

Bol najhľadanejším zločincom v celej Saudskej Arábii. Nestíhali ho pre krádež alebo vraždu, či znásilnenie. Stíhali ho kvôli tomu, že bol kresťanským kazateľom a vodcom veľkej podzemnej cirkvi v hlavnom meste Saudskej Arábie.

Bez obvinenia uniesli pastora Wallyho z domu a priviedli do miestnosti s tromi mužmi. Tam mu uštedrili facky, kopali ho a udierali. Najbolestivejšie bolo šľahanie jeho chodidiel. Keď údery pominuli, jeho ruky a nohy boli fialové ako baklažán. Uprostred všetkej tejto bolesti prikázali mučitelia Wallymu, aby sa postavil. „Nemôžem,“ povedal im. Každý centimeter štvorcový jeho chodidiel mu spôsoboval bolesť a nemal sa ako podopierať. „Prosím, dovoľte mi kľačať.“ No mučitelia odmietli.

Zatiaľ čo ho traja muži bili, pastor Wally sa za nich modlil. Jeho modlitby mu pripomenuli jeden verš: „Veď on svojim anjelom prikáže... na rukách ťa budú nosiť, aby si si neudrel nohu o kameň“ (Ž 91:11-12). Navzdory svojim doráňaným chodidlám sa Wally, obklopený tromi mužmi, postavil. Boli šokovaní z toho, že môže stáť po takom dlhom mučení.

„Stál som na rukách Božích anjelov,“ povedal neskôr pastor Wally. „Nemohli ich vidieť, ale ja som cítil, že tam boli a pomáhali mi stáť.“

Zdá sa, že niektorí ľudia spôsobujú svojim strážnym anjelom nadčasy. Rovnako ako pastor Wally sa so zbožným svedectvom a nebojácnym duchom kvôli Kristovi neustále nachádzajú na hrane. No vieme si tiež predstaviť, že niektorí strážni anjeli majú množstvo času, pokiaľ sú priradení kresťanom, ktorí nerobia nič preto, aby rozšírili Božie kráľovstvo. Aj keď situácia, v ktorej sa ocitol pastor Wally, bola jedinečná, jeho modlitba by nemala byť. Niekedy musíme stáť na rukách Božích anjelov, aby sme boli Kristu verní. Vyžarujeme tento druh vrúcnej túžby na našich pracoviskách? V našich domovoch? Našej škole? Pros Boha, aby na miestach, kde sa ti dnes zdá byť ťažké postaviť sa za Krista, poslal svojich anjelov, nech je to kdekoľvek.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Mimoriadne odpustenie - 4. január

Rumunsko: Diana a Floarea

Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. Zármutok podľa sveta však prináša smrť.“ (2. Kor 7:10)

Diana mala iba devätnásť rokov, keď jej otca uvrhli do väzenia kvôli viere. Spolu so svojou sestrou Floareou sa teraz mali postarať o rodinu, no čoskoro kvôli otcovmu uväzneniu prišli o pracovné miesta v továrni.

Keďže mali doma chorú matku a štyroch mladších súrodencov, Diana a Floarea boli zúfalé. Keď im teda zavolal mladý muž a povedal, že môže Diane zaobstarať pracovné povolenie, boli od šťastia bez seba. Stretla sa s ním na večeri, kde jej dal množstvo vína a potom ju zviedol. Neskôr jej dal nejaké peniaze, a po čase sa to stalo zvykom. O pracovnom povolení už nepadlo ani slovo a Diana zo zúfalstva peniaze prijímala. Pokračovala v predávaní sa, aby podporila svoju rodinu, napriek tomu, že bola zaplavená pocitom viny. Čoskoro sa do toho zaplietla aj jej sestra a spolu ukrývali svoju hanbu. Pozreli sa matke do očí a povedali: „Ako nám môžeš odpustiť? Mysleli sme si, že budeš zhnusená.“

Poskytla im slová lásky a útechy: „Hanbíte sa za to, čo ste spravili, a mali by ste sa hanbiť. No ten pocit hanby a viny vás privedie k žiarivej spravodlivosti. Pamätajte si: vojaci neprepichli Kristov bok, skôr ho ,otvorili‘, aby sa hriešnici mohli ľahko dostať k jeho srdcu a nájsť odpustenie.“

Ľutovať svoje hriechy a ľutovať sa sú dve rôzne veci. Mnohí ľudia, ktorí prechádzajú utrpením, sa ľutujú. Až príliš túžia po tom, aby mohli obviniť druhých za svoje nešťastie. Aké lákavé mohlo byť pre dievčatá v tomto príbehu zvaliť vinu na otca. „Ak by nebol kresťanom, neuväznili by ho a nenachádzali by sme sa v tomto zmätku“. No prišli za svojou matkou so skutočnou hanbou a ľútosťou nad ich úmyselnou neposlušnosťou. A našli odpustenie. Zármutok podľa Božej vôle vedie k pokániu, ktoré vedie k odpusteniu. Ľutuješ sa vo svojom utrpení? Dávaj si pozor! Ľahko ťa môže zviesť k neposlušnosti.  

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Chop sa príležitosti - 17. január

Zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod“ (2P Tim 4, 2).

Moja matka bola vydatá a rozvedená sedemkrát, takže som prakticky mal službu na celý úväzok hlásať evanjelium jej bývalým manželom. Konkrétne mi traja z nich prichádzajú na myseľ.

Jedným je Oscar Laurie, ktorý si ma adoptoval. Zvestoval som mu evanjelium a on uveril v Ježiša. Bolo to úžasné.

Ďalším bol muž, ktorého si moja matka vzala na Havaji. Navštívil som ho, keď som prednášal vo Waikiki Shell, čo je veľmi blízko Oahu, kde býval. Ale nemal záujem urobiť čokoľvek s tým, čo som mu hovoril.

Potom to bol Bill, posledný manžel mojej matky. Ona sama znovu vydala svoj život Pánovi mesiac predtým, ako si ju Boh povolal do neba. Za nejaký čas sa stalo, že som bol na ceste na letisko, keď som dostal správu, že Bill je veľmi chorý.

Pomyslel som si: „Čo keď mu už neostáva veľa času? Je paradoxné, že idem kázať ľuďom o Ježišovi a tu je niekto, kto Ježiša veľmi potrebuje.“ A tak som otočil auto a išiel som k Billovmu domu.

V momente ako som vošiel dnu, som uvidel, ako vážne ochorel. Znovu som mu vysvetlil evanjelium a potom som povedal: „Bill, chceš sa modliť a prijať Ježiša do svojho života?“ Vždy tejto otázke vzdoroval, ale tentoraz povedal áno a modlil sa.

Keď som odišiel z jeho domu na letisko, ďakoval som Pánovi za to, čo sa udialo. Neskôr v ten deň, keď moje lietadlo pristálo, dostal som sms, že Bill umrel.

Našou prácou je oznamovať. Božou prácou je obrátenie. Našou prácou je zasievanie semienka. Jeho je žať tam, kde bolo zasiate. Robme svoju časť. V stávke je večnosť.

https://www.harvest.org