Opovrhnutie - 20. marec

„Zachráň ma, Bože, lebo mi vody dosiahli až po hrdlo. Zaviazol som v hlbokom bahne, v ktorom niet sa kde postaviť; vošiel som do hlbokých vôd a prúd ma zaplavil. Ustal som od volania, hrdlo mi horí, oči mi vyhasli od vyčkávania na môjho Boha. Viac je tých, ktorí ma bez príčiny nenávidia, ako vlasov na mojej hlave; mnoho je mojich ničiteľov, mojich lživých nepriateľov; čo som neulúpil, musím nahradiť. Bože, Ty poznáš moju poblúdilosť, a moje viny nie sú skryté pred Tebou. Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, čo v Teba dúfajú, Pane, Hospodine mocností! Nech sa nemusia pre mňa pýriť tí, čo Teba hľadajú, Bože Izraela! Lebo pre Teba znášam pohanenie, stud mi pokrýva tvár. Svojim bratom stal som sa cudzím, synom svojej matky cudzincom. Lebo horlenie za Tvoj dom ma strávilo, útržky Tvojich tupiteľov padli na mňa. Keď som plakal a postil sa, bolo mi to na potupu. Keď som vzal vrece na seba namiesto šiat, stal som sa im porekadlom. O mne rozprávajú tí, ktorí sedia v bráne, i piesne pijanov opojného nápoja.“ (Ž 69:2-13)

Dávid sa topí vo svojich problémoch (v. 2 – 4). Volá osamotený a v agónii. Jeho priatelia a rodina ho zavrhli (v. 9) a napadli ho jeho nepriatelia (v. 5). Jeho dobré meno je pod útokom. Zo šampióna, ktorého meno sa kedysi oslavovalo v uliciach, sa teraz vysmievajú v hostincoch (v. 13). Záchranca Izraela volá po záchrane a nepočuje žiadnu odpoveď (v. 4).

Bolesť, ktorú cítime, keď je napadnuté naše dobré meno, je jedinečne trýznivá. Bez ohľadu na to, či pochádzame z kultúry, ktorá si cení meno rodiny, alebo z kultúry individualizmu, kde sa každý snaží si spraviť meno sám za seba, toto meno je naše resumé. Ak je zničené, hrozí nám úplná kríza identity. Ako sme pokúšaní reagovať, keď je napadnutá naša reputácia? Zakryjeme naše chyby? Podľahneme zúfalstvu? Privedieme seba (a iných) do bláznovstva v márnej snahe o dokonalosť? Dávid je na inej ceste.

Dokonca aj vo svojej úzkosti Dávid nemyslí na seba. Nestará sa o svoju vlastnú česť. Horlí za dom Hospodinov. To je to, čo ho stravuje (v. 10). Úprimne priznáva svoje chyby a modlí sa, aby jeho vlastná hlúposť nehanobila Boha Izraela alebo tých, ktorí Jeho hľadajú (v. 6 – 7). O to prosí Dávid a odvážne sa spolieha na neochvejnú lásku a vernosť svojho spravodlivého a vševediaceho Pána (v. 14). Stručne povedané, nachádza seba samého v Božej reputácii.

O mnoho rokov neskôr, ten, ktorý je nazvaný Syn Dávidov, vstupuje do chrámu v Jeruzaleme počas sviatkov Paschy a vyháňa obchodníkov a peňazomencov. Jeho učeníci sa rozpomenuli, že je napísané: „Horlenie za Tvoj dom ma zožiera.“ (J 2:17) Táto konfrontácia spúšťa udalosti, ktoré vyvrcholia najväčšou stratou dôstojnosti, ktorú si možno predstaviť. Tvorca vesmíru, ponížený ako zločinec na kríži, sa modlil za svojich nepriateľov a ponúkol im všetky výhody svojho dobrého mena. V Ježišovi dedíme večnú reputáciu, ktorá nemôže byť poškvrnená.

Modlitba

Pane Ježiši Kriste, Syn Dávidov, Syn Boží, vyznávame, že sme sa príliš snažili vybudovať si pre seba dobré meno a primálo si vážili meno, ktoré si nám Ty dal. Ty, ktorého meno je nad každé meno, si sa stal nikým. Pokoril si sa, vzal si na seba podobu služobníka a zniesol násilné opovrhnutie tými, ktorým si ponúkol Svoje meno. Skrze konečnú výmenu si napísal Svoje meno na naše čelá a nezmazateľne napísal naše mená do Tvojej Knihy Života. Daj nám múdrosť a vieru, ktoré potrebujeme, aby sme pokorne prijali naše povýšenie. Nauč nás Duchom a Slovom, ako rásť do tohto mena a odrážať vlastnosti s ním spojené. Pre Tvoje kráľovstvo, skrze Tvoju moc, pre Tvoju slávu. Amen.

Kameň - 19. marec

„Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným. Pochádza to od Hospodina, je to div v našich očiach. Toto je deň, ktorý učinil Hospodin: jasajme a radujme sa v ňom!“ (Ž 118:22 – 24)

V podobenstve o vinohradníkoch majiteľ vinice prenajme svoj majetok iným a odcestuje. Zatiaľ čo je preč, pošle svojich sluhov, aby prevzali jeho podiel z úrody, ale nájomníci zbijú jeho sluhov a potom ich zabijú. Nakoniec pošle svojho syna, aby prevzal úrodu, mysliac si: „Syna môjho budú sa ostýchať.“ (Mk 12:6) Mýlil sa. Zabili aj jeho syna.

Ježiš vysvetľuje, čo toto podobenstvo znamená citátom zo Žalmu 118: „Či ste nečítali Písmo: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným; Pán to urobil, a je to divné v našich očiach.“ (Mk 12:10-11, por. Mt 21:42) Inými slovami, Boh je majiteľ vinice. Nájomníci sú jeho ľud. Mali mu dávať plody svojich životov skrze uctievanie a poslušnosť. Oni ale odmietli Jeho prorokov a poslov. Nakoniec poslal svojho Syna. Toho ale taktiež odmietli. Vo svojej vzbure ho nerešpektovali, ani nectili ako Božieho Syna. Namiesto toho Ho zabili.

Napriek tomu nebol zmietnutý búrkou nahnevaných a nekontrolovaných ľudí. Jeho odmietnutie bolo podľa úmyselného Božieho plánu – „Pán to urobil“. Toto „je divné v našich očiach,“ pretože Kristova smrť porazila samotnú smrť. Radujeme sa, pretože Boh pozdvihol Ježiša z hrobu a spravil Ho základným kameňom spásy pre každého, kto verí. V ňom teda budeme žiť a nikdy nezomrieme (J 11:25-27).

Modlitba

Pane, všetko konáš podľa svojej dobrej vôle. Hoci sa Kristova smrť zdala porážkou, Ty si Ho obhájil tým, že si ho vzkriesil z mŕtvych. V ňom preto spievame: „Neumrieme, ale budeme žiť“ (Ž 118:17). On je našou spásou. Je predivný v našich očiach. V Kristovom mene. Amen.

Syn - 18. marec

„Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti Jeho Pomazanému: Spretŕhajme ich okovy a zhoďme zo seba ich putá! Ten, ktorý býva v nebesiach, sa smeje, Pán sa im vysmieva. Vtedy prehovorí k nim rozhnevaný a vo svojej prchkosti ich vydesí: Ja sám som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu! Vyrozprávam rozhodnutie Hospodinovo. Riekol mi: Ty si môj Syn; ja som Ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa, a dám Ti národy ako dedičstvo a končiny zeme do vlastníctva. Roztlčieš ich železným prútom, rozbiješ ako hlinenú nádobu. Tak teraz, králi, zmúdrejte, dajte sa poučiť, sudcovia zeme! Slúžte Hospodinovi s bázňou a s chvením Mu bozkávajte nohy, aby sa nerozhneval a vy aby ste cestou nezahynuli; lebo náhle vzplanie Jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, čo sa k Nemu utiekajú!“ (Ž 2:1-12)

Pôst je obdobím pokánia a pokory, časom, kedy sme povolaní zvážiť ľudský hriech a krehkosť vo svetle nádhery a dokonalosti nášho Boha a Kráľa. Žalm 2 je prvý z takzvaných „kráľovských žalmov“ a zameriava sa na Boží kráľovský charakter. Začína rečníckou otázkou, ustanovuje vzburu a snahu o zhodenie Božieho jarma ako túžbu národov a kráľov, ktorí sa sprisahali proti skutočnému Kráľovi. Reakciou „Toho, ktorý býva v nebesiach“ je smiech, zdôrazňujúci výsmech Toho, ktorý nebude posmievaný.

Reakciou nie je iba výsmech, ale čin. Hospodin ukazuje na svojho Syna, skutočného a pravého kráľa, ktorý príde a splní všetko, čo sa pôvodne očakávalo od Dávida a celého jeho rodu. Všetko je Jeho a Jeho vláda nad všetkými falošnými kráľmi a národmi osvetľuje postoj vzbúrencov nielen ako hlúpy, ale aj nebezpečný. V prenikavom a ironickom básnickom obraze „hrnčiar“ (Iz 45:9) rozbije ich životy ako črepy, ktoré budú pošliapané pod nohami a napokon bezvýznamné – odpad na zemi.

Hoci je tento žalm vo svojom súde veľmi triezvy, ponúka taktiež nádej. Ukazuje dopredu na skutočného Božieho Syna, ktorý sa stane konečným a jediným skutočne spravodlivým kráľom, ktorý bol dokonale poslušný Otcovi a vyslobodil nás tým, že zlomil jarmo hriechu. Pretože Kristus splnil svoje poslanie na zemi, mohol definitívne povedať: „Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi“ (Mt 28:18). On je ten, ktorého Písmo nazýva „Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty udržuje všetko svojím mocným slovom“ (Žid 1:3).

Modlitba

Náš Kráľ a Otec, tam kde si, je majestát a dokonalosť. Ďakujeme Ti, že si nám dal svojho Syna, ktorý odráža Tvoju slávu, prihovára sa za nás, obhajuje nás a posiela Ducha Svätého, aby nás uviedol do všetkej pravdy. V Kristovom mene. Amen.

Kráľ - 17. marec

„To výrok Hospodinov môjmu Pánovi: Seď mi po pravici, kým nepoložím Tvojich nepriateľov za podnož Tvojim nohám. Hospodin zo Siona vystrie berlu Tvojej moci: Vládni uprostred svojich nepriateľov! Ľud Tvoj je samá ochota v deň, keď povedieš svoje vojsko; ako rosa z lona rannej zory je Tvoja mládež v svätej ozdobe. Hospodin prisahal a neoľutuje: Ty naveky si kňazom na spôsob Melchisedeka. Pán Ti je po pravici; v deň svojho hnevu kráľov rozdrví. On bude súdiť medzi národmi a plno bude mŕtvol; rozdrví hlavy na šírom poli. Napije sa z potoka na ceste, preto pozdvihne hlavu.“ (Ž 110:1-7)

Ľudia rozmýšľajú o Ježišovi rôznymi spôsobmi. Možno dva najbežnejšie sú, že je múdry učiteľ a skvelý príklad. Táto pasáž, najviac citovaná v Novej zmluve, nám ale hovorí o dvoch Ježišových úlohách – kňazovi a kráľovi.

Kráľ v Žalme 110 je ojedinelý v sile a moci. Sedí po Božej pravici na mieste najvyššej autority. Je mu zaručené víťazstvo nad jeho nepriateľmi a vládne svoju ľudu takým spôsobom, že ho dobrovoľne nasledujú. Rozdrví nepriateľských kráľov a súdi národy. Je vyvýšený a jeho víťazstvo nad všetkými nepriateľmi je isté.

Keď Ježiš vstal z mŕtvych a vystúpil do nebies, Boh ho obnovil na Jeho pôvodné miesto po svojej pravici. Jeho vzkriesenie bolo zároveň obhájením Jeho postavenia ako Božieho Syna a Jeho dosadenie na trón ako právoplatného kráľa celého stvorenia. Porazil moc hriechu a smrti a v súčasnosti vládne ako kráľ. To znamená, že Ježiš má moc a autoritu chrániť nás od všetkého zlého a hanebného a že si zasluhuje našu úplnú oddanosť a vernosť.

Tento žalm nám taktiež hovorí, že Ježiš je kňazským kráľom. Kňaz ponúka obete a modlitby v mene svojho ľudu. Ježiš je ale večným kňazom na spôsob Melchisedeka, ktorý bol väčším ako všetci ostatní kňazi. Ježiš ponúkol seba samého ako dokonalú obetu za náš hriech a neustále sa za nás prihovára. Oblieka nás do svätého odevu, aby sme sa skrze Neho mohli priblížiť k Bohu.

Modlitba

Otče, ďakujem ti, že si vzkriesil Ježiša z mŕtvych a posadil si Ho po Svojej pravici. Vyvýšil si Ho nad každú moc, autoritu, silu a vládu a Jeho meno nad každé meno, nielen v tomto veku, ale aj v tom, ktorý príde. Pomôž nám každodenne mu dôverovať ako nášmu kňazovi a kráľovi. V Kristovom mene. Amen.

Dom - 15. marec

„Keď už kráľ býval vo svojom dome a Hospodin mu doprial pokoja od všetkých jeho okolitých nepriateľov, kráľ povedal prorokovi Nátanovi: Pozri, ja bývam v cédrovom dome, a truhla Božia je umiestnená medzi stanovými závesmi. Nátan odpovedal kráľovi: Choď a uskutočni všetko, čo máš v úmysle, lebo Hospodin je s tebou. Tej istej noci však zaznelo Hospodinovo slovo Nátanovi takto: Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Ty by si mi mal vystaviť dom, v ktorom by som prebýval?

Dám ti odpočinutie od všetkých tvojich nepriateľov. Okrem toho ti Hospodin oznamuje, že ti postaví dom. Keď uplynie tvoj čas, a ty si ľahneš ku svojim otcom, dám ti potomka, ktorý bude pochádzať z teba, a upevním jeho kráľovstvo. On vystaví dom môjmu menu a upevním jeho kráľovský trón na veky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrestám ho ľudskou palicou a ľudskými údermi. Ale svoju milosť mu neodoberiem, ako som ju odobral Saulovi, ktorého som spred teba odstránil. Trvalý bude tvoj dom i tvoje kráľovstvo večne predo mnou a tvoj trón bude pevný naveky. Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohto videnia.“ (2S 7:1-5, 11-17)

Kráľ Dávid sa konečne usadil vo svojom cédrovom dome a túžil postaviť dom pre truhlu Božiu. Slovo Hospodinovo však zaznelo Nátanovi, aby povedal Dávidovi, že namiesto toho, aby mu dovolil postaviť mu chrám, Hospodin postaví dom Dávidov, ktorý vyvrcholí v tom, ktorému „upevní trón na veky“.

Je zrejmé, že Boh jednoducho nesľubuje, že zabezpečí pokračovanie Dávidovho rodu ako nejaký druh pamätníka – spoločnú vieru mnohých náboženstiev, že žijeme ďalej iba skrze našich potomkov. Sľubuje, že vzbudí svojho vlastného Syna z potomstva Dávida, ktorý ponesie naše rany a neprávosť.

Aké je to Bohu podobné! My mu ponúkneme veľkolepý plán toho, ako si ho plánujem uctiť, a On kontruje s úplne neintuitívnym plánom, v ktorom je oslávený tým, že sa stáva zároveň kráľom aj náhradou.

Boh našťastie pozná naše srdcia a upravuje naše plány a modlitby, aby boli oveľa viac, než by sme sa odvážili žiadať alebo si predstaviť. Modli sa, modli a modli, až do limitov svojej vízie a viery, a potom buď pripravený, že Boh vykoná niečo ešte lepšie.

Modlitba

Ó Pane, ty si mocný a verný. Nech nás predchádza Tvoja spravodlivosť a právo, neochvejná láska a vernosť. Dovoľ nám kráčať vo svetle Tvojej tváre a po celý deň vyvýš svoje meno. Pripomeň nám Tvoju zmluvu s Dávidom, ako si pre všetky pokolenia postavil svoj trón s drevom kríža. V Kristovom mene. Amen.

Kňaz - 14. marec

„I prišiel k Élimu muž Boží a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zreteľne som sa vyjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, v dome faraónovom. Spomedzi všetkých kmeňov Izraela vyvolil som si ho za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby zapaľoval kadidlo a nosil predo mnou efód; a domu tvojho otca dal som všetky ohňové obete Izraelcov! Prečo šliapete po mojej obeti a po mojom dare, ktoré som nariadil v tomto príbytku? Synov svojich si viac uctil ako mňa, takže ste tučneli z najlepších častí všetkých darov môjho izraelského ľudu. Preto takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Jasne som povedal, že tvoj dom a dom tvojho otca naveky budú chodiť predo mnou, ale teraz takto hovorí Hospodin: Ešteže čo. Tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja, ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, upadnú do hanby. Hľa, prichádzajú dni, keď odseknem tvoje rameno ramenom tvojho rodu, tak že nebude starca v tvojom dome. Budeš hľadieť so závisťou na všetko, v čom dosiaľ dobre robil Hospodin Izraelov, takže nebude starca po všetky dni v tvojom dome. Ale nevyhladím od svojho oltára jedného muža, aby som tak utrápil tvoje oči a bolesťou usužoval tvoju dušu, a veľká časť tvojho domu vymrie v mužnom veku. Znamením ti bude to, čo príde na tvojich dvoch synov Chofního a Pinchása; obidvaja zomrú v jeden deň. Ustanovím si však verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a podľa mojej duše. Postavím mu trvalý dom a bude chodiť po všetky dni pred mojím Pomazaným. Každý, kto zostane z tvojho domu, príde sa mu pokloniť za strieborný peniaz a za skyvu chleba hovoriac: Prijmi ma, prosím, do niektorej kňazskej triedy, aby som mal kus chleba do úst.“ (1S 2:27-36)

Chceš, aby boli zlé veci tohto sveta napravené? V tomto texte sa v 28. verši učíme, že úlohou kňazov bolo: 1) „vystupovať k oltáru“ – mali prichádzať pred Boha v mene ľudu, aby sa za neho prihovárali a prosili; 2) „zapaľovať kadidlo“ – čo bola náboženská povinnosť a rituál, ktorým si ctili Boha (3M 16:13) a 3) „nosili efód“ – to označovalo kňazov ako tých, ktorí radili ľuďom múdrosťou od Boha. V 29. verši vidíme, že Éliho synovia, ktorí boli v tej dobe kňazmi – práve tí, ktorí sa mali starať o ľudí – v skutočnosti „tučneli“ neoprávnene z práce druhých. Nielenže to bola nespravodlivosť, ale práve tí, ktorí sa mali starať o druhých, im v skutočnosti škodili. Ako Boh napraví túto neprávosť?

Často si kladieme túto otázku, keď sa pozrieme na naše vlastné životy a životy ľudí okolo nás. Ako Boh napraví to, čo je vo svete zlé? Stáva sa to traumatizujúcou otázkou, keď si uvedomíme, že aj my sme vinní z toho, že ubližujeme iným. Práve ľudia, o ktorých vieme, že by sme ich mali milovať a slúžiť im, sú často obeťami nášho sebeckého sústredenia na naše vlastné záujmy a priority.

Čítame, že Boh vidí túto nespravodlivosť a že ju musí zastaviť (v. 30-31), ako aj uplatniť spravodlivé dôsledky pre tých, ktorí pochybili (v. 34). Potrebujeme, aby bolo zlo zastavené, ale taktiež potrebujeme niekoho, kto príde pred Boha a bude prosiť za nás, pretože aj my sme sa previnili. Kto to bude? 35. verš hovorí: „Ustanovím si však verného kňaza... môjho navždy pomazaného“ (preklad z ang.). Hebrejské slovo pre „verný“ taktiež znamená „trvalý“, čiže jeho kňazstvo potrvá naveky, ale skutočnosť, že je „môj navždy pomazaný“ znamená v tomto kontexte môj „kráľ“. Kto je zároveň verný a trvalý kňaz, ktorý je zároveň aj večným kráľom? Iba jedna osoba v dejinách to mohla byť – Ježiš.

Modlitba

Pane Ježiši, trvalý veľkňaz a kráľ, ty si otvoril pre nás cestu, aby sme k tebe mohli pristupovať, aj keď sme často vinní v našich myšlienkach, slovách a skutkoch. Daj nám svoju milosť, ktorá obnovuje, zachováva, vedie, ochraňuje a zásobuje našu nádej. V Kristovom mene. Amen.