Všetko závisí od toho, či si toto vezmeme k srdcu - 14. júl

„Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal.“ (Mt 28:5-6)

Tak ako Kristus prekonal smrť, prekonal aj hriech. Sám osebe je spravodlivý. No vzal na seba hriechy ostatných, a preto sa stal hriešnikom, ako aj narieka v Žalme 41:5: „Hospodine, buď mi milostivý, uzdrav mi dušu, lebo som zhrešil proti Tebe!“ Preto naňho hriech útočí a On, Ježiš Kristus, mu to dovoľuje. Ide na kríž, aby tam zomrel, akoby si sám zaslúžil smrť a sám zhrešil. Ako hovorí Izaiáš 53:12: „Počítaný bol s priestupníkmi,“ hoci sám nezhrešil, to my sme zhrešili. A On prosto prijíma cudzích a berie na svoje plecia naše prečiny. V Jeho prípade je však svätosť, ktorá sa skrýva pod hriechmi ostatných ľudí, taká veľká, že hriech ju nedokáže premôcť. Hriech teda útočí na nesprávneho muža, presne ako smrť. Preto hriech slabne a umiera v Kristovom tele, ako hovorí aj Pavol. Takýmto spôsobom chcel diabol preukázať svoju nadvládu nad Kristom. Používa proti Nemu svoju moc a chce si Krista podriadiť. No stretáva sa tu s väčšou mocou, ktorú nedokáže poraziť. Aj napriek tomu, že Pán Ježiš sa zdá byť slabým, a predstiera, že sa musí pokoriť a ustúpiť pred diablom, v tejto Jeho slabosti sa skrýva neprekonateľná moc. Diabol to nevidí, no presne tak prichádza o svoju moc, aby sa náš Pán Ježiš mohol chváliť, že bol premožený, keď zvíťazil. Preto musia títo traja mocní nepriatelia – smrť, hriech a diabol – padnúť na tvár pred Kristom. Dnes oslavujeme toto ohromné víťazstvo. Dnes všetko závisí od toho, či si to celé vezmeme k srdcu a uveríme tomu. V Kristovi Boh bojoval s diablom a premohol ho. Dobro bojovalo so zlom a premohlo ho. Česť bojovala s rúhaním a premohla ho. Mali by sme sa z toho tešiť a často nad tým rozjímať. Na Veľký piatok najprv vidíme, ako náš hriech, kliatba a smrť spočinuli na Kristovi a spravili z neho biedneho a zúboženého muža. No na Veľkú noc vidíme zároveň aj iný obraz, v ktorom už niet hriechu, kliatby, nepriazne, smrti. Už je len život, milosť, požehnanie a spravodlivosť. Tento obraz by mal pozdvihnúť naše srdcia. To všetko sme dostali ako dar, aby sme ho prijali tak, akoby nás Boh dnes vzkriesil s Kristom. Keďže na Kristovi už nevidíš hriech, smrť ani kliatbu, mal by si veriť, že Boh ich skrze Krista nechce vidieť ani v tebe, ak prijímaš Jeho vzkriesenie a je ti útechou. Viera nám prináša takúto milosť. V súdny deň už tomu nebudeme veriť, uvidíme to, uchopíme, pocítime. No kým sme stále tu na zemi, hriech, smrť, hanba, nemilosť a mnohé iné nedostatky ostávajú v našom starom tele. Musíme ich zniesť. No týkajú sa len tela, pretože podľa viery sme už zachránení. Tak ako Kristus vstal z mŕtvych bez hriechu, bez smrti a žije večným životom, tak aj my – vierou. Hriech je preč, a my sme sa v Kristovi stali Božími deťmi. Jedného dňa však skloníme hlavu, pochovajú nás, a potom bude i naše telo vzkriesené pre večný život. Bude čisté a sväté bez hriechu.

St. Louis ed., 13.1:515-516.

Táto zvesť ti musí priniesť radosť - 7. júl

„Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal.“ (Mt 28:5-6)

Toto je nádherná a radostná stať našej viery. Hoci sa z nej celý svet posmieva, znevažuje ju a rúha sa jej, a to vrátane ľudí priamo z cirkvi, práve táto stať robí kresťanov kresťanmi. ... Ľudia už len zo zvyku veria, že existuje život po smrti. Neberú to veľmi vážne. Keby to tak brali, určite by tomu prispôsobili aj spôsob života. Nestarali  by sa tak o pozemský život, jedlo, slávu a iné veci namiesto hľadania toho, čo je večné. Nech však kážeme a hovoríme čokoľvek, rozum to považuje za bláznovstvo. Preto táto stať Božieho slova tak odoláva a nechce preniknúť do hĺbky nášho srdca, hoci je to potrebné. No v srdciach ľudí, ktorí túžia byť skutočnými kresťanmi, by to malo byť jasné. Kristus, ktorý niesol náš hriech na kríž a zaplatil zaň svojím životom, vstal z mŕtvych, aby nás ospravedlnil. Čím viac tomu v našich srdciach veríme, tým väčšiu radosť a pokoj nachádzame. Pretože nie je možné, aby nám tento obraz neprinášal radosť. Dnes hľadíme na Krista ako na nádhernú, čistú a zdravú osobu, ktorá bola skrúšená a zúbožená len kvôli môjmu a tvojmu hriechu. Len tak môžeš mať istotu, že tvoje hriechy sú preč a už viac neexistujú. Kresťania v minulosti napísali nádherné piesne v latinčine či nemčine, napríklad v nemeckej piesni sa spieva: „Kristus vstal z tmavého väzenia hrobu, dnes sa veselo radujeme, Kristus skoncuje s každým smútkom.“ V latinskej veľkonočnej piesni sa zas spieva: „Kresťania prinášajú obety a chvály tomu, ktorý bol na Veľkú noc obetovaný. Baránok vykúpil svoje ovečky, nevinný Kristus zmieril hriešnikov s Otcom. Smrť a život sa stretli v zvláštnom súboji, Knieža života, čo umrelo, je teraz nažive a vládne.“ ... Ktokoľvek napísal tento spev, musel veľmi dobre rozumieť kresťanskej viere, keďže tak nádherne a umelecky zobrazuje, ako smrť zaútočila na život, a zároveň ako diabol napadol život. No Život, náš Pán Ježiš Kristus, znášal jeho rany a dovolil, aby ho zabili. Smrť však neuspela, pretože Život bol večný.  Smrť nevidela, že za smrteľným telom sa skrýva večná moc a božská vláda. Smrť sa teda prepočítala a položila svoje ruky na osobu, ktorá hoci nemohla zomrieť, zomrela. A tak zomrelo telo, ktoré pochovali, no osoba ostala nažive. Musíme teda konkrétne poznamenať, že táto osoba bola v rovnakom čase mŕtva v tele, no živá pre večnosť. Smrť  vykonala to najhoršie, čo mohla, no ďalej nedokázala zájsť. A keďže osoba Krista bola nažive, nemohol ostať v moci smrti, a tak sa vrátil a podriadil si smrť a všetkých jej pomocníkov, teda hriech a diabla. Teraz vládne v novom a večnom živote, kde hriech, diabol ani smrť už viac nemajú moc. Rozumom túto zvláštnu a neslýchanú zvesť nedokážeme uchopiť. Musíme veriť, že Kristus žije, hoci je mŕtvy, a že Kristus zomrel tak, že sama smrť v Ňom zomiera a stráca svoju moc. Toto slovo počúvame v kázňach ako útechu, aby sme verili a naučili sa, že smrť stratila všetku svoju moc. Pretože, chvála Bohu, sa našiel muž, ktorý čelil smrti ako všetci ostatní, zabila Ho, no skrze túto smrť musí umrieť smrť samotná a zabitý Kristus žije naveky.

St. Louis ed., 13.1:512-513.

Rozhnevaný svet - 16. júl

„Ale múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, krotká, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nestranná, bez pokrytectva.“ (Jk 3:17)

V posledných rokoch sa svet akoby navrátil k barbarizmu. Spolu s klesajúcim praktickým kresťanstvom vystúpila drzosť a násilnosť. Susedia sa hádajú so susedmi. Bitky sú vážnym problémom v školách a „vojny gangov“ amerických teenagerov sa stali postrachom miest. Otcovia a matky sa hádajú a hašteria. Domovy sa rozpadávajú. Vysoko postavení politici sa osočujú a vo vášnivých sporoch si nedržia dôstojnosť svojho úradu. Prečo a ako sa takéto barbarstvo vkradlo do nášho spoločenského života? Je to preto, lebo sme zabudli na Ježišove slová: „Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.“ Videl som tvrdých, drsných, skúsených mužov, ktorí otvorili svoje srdcia viere, prijali Krista za svojho Spasiteľa a stali sa z nich nežní, trpezliví, milostiví gentlemani.

Modlitba dňa

Naplň ma svojou milosťou a láskou, Pane. V rozhnevanom svete si ma použi ako toho, čo prinesie pokoj tam, kde je konflikt.

Billy Graham Evangelistic Association

Naša najväčšia potreba - 13. júl

„Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil.“ (J 3:17)

Verejnú školu či univerzitu môžete urobiť stredobodom každej budovy v každom meste, avšak samotným intelektuálnym vzdelaním nikdy nepredídete jeho morálnej skaze. Vzdelanie nemôže byť správne nazvané vzdelaním, ak zabúda na najdôležitejšie časti ľudskej prirodzenosti. Čiastočné vzdelanie vo svete je ďaleko horšie než žiadne, ak vzdelávame myseľ, ale nie dušu. Rozmýšľať o civilizovaných ľuďoch bez toho, aby boli obrátenými kresťanmi je rovnako múdre ako rozmýšľať o zmene vlkov na ovce tým, že ich umyjeme a navlečieme do ovčej vlny. „Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ Milosrdenstvo, ktoré svet potrebuje, je milosť, láska a pokoj nášho Pána Ježiša Krista. Je to jeho premieňajúca a obnovujúca sila, ktorú svet potrebuje viac než čokoľvek iné.

Modlitba dňa

Milostivý Pane, nech je môj život naplnený tvojou pretekajúcou láskou k ostatným.

Billy Graham Evangelistic Association

Najvýnimočnejší človek - 11. júl

„… hoden je Baránok… vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie!“ (Zjv 5:12)

H.G. Wells napísal: „Kristus je najvýnimočnejší človek v histórii. Žiaden človek nemôže napísať dejiny ľudstva bez toho, aby udelil popredné miesto nazaretskému učiteľovi na mizine.“ Rabín Stephen Wise sa na Ježišovu adresu vyjadril takto: „Zistíte, že je úžasne ľudský. Pre nás, dom Izraela, nie je žiadna radosť uznať, rešpektovať a vážiť si spomedzi našich bratov žida Ježiša, ktorý ovplyvnil svet viac, ako ktorýkoľvek iný človek.“ Tento človek, nazývaný Ježiš, žil na zemi len 33 rokov. Nikdy necestoval ďalej ako 160 kilometrov od svojho domova. A predsa mal Charles Lamb pravdu, keď povedal: „Ak by sa všetky významné historické osobnosti spolu zhromaždili a vstúpil by medzi ne Shakespeare, na znak úcty by vstali; ale ak by k nim prišiel Ježiš, padli by na zem a uctievali by Ho.“

Modlitba dňa

Milujúci Pane Ježiši, vážim si Ťa dnes i naveky – v hlbokom obdive Ťa uctievam, môj Spasiteľ a Pán.

Billy Graham Evangelistic Association

Slzy pokánia - 9. júl

„Preto kajajte sa a obráťte, aby vám boli zahladené hriechy, prišli vám časy duchovného osvieženia od Pána…“ (Sk 3:19-20)

Pokánie zahŕňa istú dávku smútku, ktorú v dnešnej dobe tak často nevidíme. To slovo znamená nariekanie a dokonca stonanie. Nemyslím tým, že musíme mať ohromnú emocionálnu skúsenosť, ale verím tomu, že potrebujeme nejaké slzy pokánia. Potrebujeme vyjadriť nad svojimi hriechmi ľútosť a povedať: „Ó, Bože, zhrešil som proti tebe, a je mi to ľúto.“ Nie som emocionálny človek. Neviem prečo, ale nerozplačem sa ľahko. Ale keď som párkrát vo svojom živote plakal, bolo nad hriechom, ktorého som sa pred mnohými rokmi dopustil.

V deň, keď som prišiel ku Kristovi, som nevyronil ani jednu slzu. Neskôr som však prišiel domov, vyzrel som zo svojho okna na oblohu Severnej Karolíny a plakal som nad svojimi hriechmi. Vyznal som: „Ó, Pane, odpusť mi.“ A v duši sa mi rozľahol ten najúžasnejší pokoj. Od tej chvíle som vedel, že moje hriechy sú odpustené.

Modlitba dňa

Keď si spomeniem, ako som Ťa sklamal, milujúci Pane, pociťujem v srdci smútok. Odpusť mi moje slabosti.

Billy Graham Evangelistic Association