Prečo kresťan koná dobré skutky? - 3. november

„Keď tedy dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako tí pokrytci robia v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia chválili. Ameň vám hovorím, že tam majú svoju odplatu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí tvoja pravica, aby bola tvoja almužna v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, on ti odplatí zjavne.“ Mt 6:2-4 (preklad prof. Roháček)  

Niekto by si mohol pomyslieť: Čo vyplýva z Jeho slov, že almužna má byť v skrytosti? Je snáď zlé oznámiť almužny tým, ktorí ich majú dostať? Nie. Musíš sa pozrieť na to, čo chce povedať Kristus. On hľadí na postoj tvojho srdca. Teda dávať či darovať preto, aby si dosiahol uznanie či pochvalu, nemá pred Bohom žiadnu hodnotu, aj keby to pomohlo mnohým chudobným. Ale dávať almužnu v skrytosti, keď sa neprejavuje túžba srdca získať si úctu alebo urobiť si meno, ale dáva dobrovoľne a nedbá, že almužna nevyzerá veľkolepo a ľudia ju nepochvália, dokonca ani to, ak by ňou opovrhli a špinili ju. Toto znamená dávať v skrytosti, aj keby sa to dialo verejne pred celým svetom. Lebo almužnu zakrýva jednoduchosť srdca, ktoré nežiada slávu, ani sa ňou nezaoberá a necháva na Boha, či sa stretne s vďačnosťou alebo nevďakom, dobrým alebo zlým. Lebo takto ten, kto dáva, nevidí, hoci iní to vidia. Takto musím konať ja i ďalší v našom kazateľskom úrade: nesmieme sa zaoberať tým, či sa ľuďom zapáčime a či nie, lebo, popravde, musíme očakávať pohŕdanie, nevďačnosť, prenasledovanie a všetky možné pohromy. Lebo to musí očakávať každý dobrý skutok. Týmto sa preskúša a preverí, či obstojí, a preukáže sa, že je úprimný na rozdiel od tých ostatných okázalých skutkov pokrytcov. Skrátka, ak chceš byť kresťanom, musíš byť tým, kto nerobí žiadny dobrý skutok kvôli ľuďom, ale len pre to, aby slúžil Bohu svojím úradom, postavením, peniazmi, majetkom a všetkým ostatným, čo má, vie a robí, a uctil Boha tým, čo vie urobiť, hoci sa mu za to tu na zemi nedostane žiadnej vďačnosti. Veď to ani nie je možné, aby bol hoci aj ten najmenší zo skutkov dobrého človeka odmenený tu na zemi, aj keby dostal zlatú korunu a celé kráľovstvo. Preto by sme nemali čakať od sveta viac než jedlo a pitie a nečakať od neho žiadnu odmenu, lebo svet nie je hodný odplatiť či odmeniť niekoho za dobrý skutok, či dokonca spoznať a uctiť toho, kto je pravý kresťan. Aj keby ho spoznal, nie je dosť dobrý, aby mu poďakoval. Keďže teda dobrý skutok nezačína kvôli svetu, ani nekončí kvôli svetu, ale je odovzdaný Bohu, ktorý ho bohato odmení, nie v skrytosti, ale verejne pred celým svetom a všetkými anjelmi. Ale tam, kde chýba takéto zmýšľanie a zámer, sa ani nemôže vykonať žiadny skutočne dobrý skutok. Naopak, ľudia sa stávajú netrpezlivými, sami si spôsobujú nepokoj a nechávajú sa premôcť hanebnou svetskou nevďačnosťou, takže každý dobrý skutok skazia a zmaria. A potom vychádza najavo, že nekonali dobré skutky kvôli Bohu, ale kvôli ľuďom. Ak by som to ja sám nevedel, už by som sa dávno rozlúčil so svetom a nechal ho ísť do pekla namiesto toho, aby som mu povedal čo len slovíčko. Ale toto nie je o svete, ale o našom milom Otcovi v nebi: Chceme kázať a konať dobro, aby sme Ho milovali, chválili a uctievali, keďže celý svet je Jeho nepriateľom, pohŕda Ním, hanebne sa Mu rúha a robí všetko možné proti Nemu, aby Ho sklamal. Ale my čerpáme útechu z toho, že On bude stále živý, aj potom ako sa svet pominie. A keďže povedal a sľúbil, že nás odmení a odplatí nám, On nás neoklame.

St. Louis ed., 7:497-498.

V Božích rukách - 2. november

„A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť;  bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu, aj telo môže zahubiť v pekle.“ (Mt 10:28)

Vždy sa pousmejem nad tým, keď niekto povie: „Mám niekoľko otázok, ktoré sa chcem Boha opýtať, keď sa dostanem do neba.“ Pri všetkej čestnosti, v živote máme otázky: Prečo Boh dovolil túto tragédiu? Prečo Boh dovolil, aby sa stalo toto?

Verím však, že sekundu po tom, čo sa dostaneme do neba, nás tie otázky viac nebudú trápiť. Uvidíme Boha takého, aký je a všetko ostatné do seba bude zapadať.

Momentálne je naše pochopenie ohraničené. Je veľmi obmedzené. Božia múdrosť je však neuveriteľne nekonečná a veľká. Biblia vraví: „Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal (Boh) (1Kor 13:12).

Nebo bude väčšie než čokoľvek, čo sme si kedy predstavovali. Môžeme si zobrať najúžasnejšiu vec, akú sme kedy v živote zažili, vynásobiť ju miliónkrát a dostaneme len letmý pohľad na to, ako bude vyzerať nebo. Dobrá správa je, že to bude trvať navždy.

S týmto pohľadom sa poďme zamyslieť nad tým, čoho sa skutočne bojíme. Predstavme si ten najdesivejší scenár zo všetkých. Čo je to? Najhorší scenár nie je zomieranie. Najhorší scenár je zomieranie bez Ježiša. To je najhorší scenár. Zahŕňa všetky strachy.

Ježiš povedal: „A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť;  bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu, aj telo môže zahubiť v pekle“ (Mt 10:28). Ak dôveruješ Kristovi, neboj sa. Žiť je Kristus a umrieť zisk. Naše životy sú v Božích rukách.

https://www.harvest.org

Nádej vzkriesenia - 1. november

 „Ten, kto vzkriesil Pána Ježiša, vzkriesi aj nás s Ježišom...“ (2Kor 4:14)

Vzkriesenie Krista prináša nádej. Dnes už zosnulý Emil Brunner raz povedal: „Nádej je pre zmysel ľudského života rovnako dôležitá ako kyslík pre pľúca.“ Ľudstvo je závislé na nádeji rovnako ako ľudský organizmus závisí od prísunu kyslíka. Aj napriek tomu je dnes beznádej a zúfalstvo všade okolo nás. Peter, ktorý bol tiež zúfalý z toho, čo videl na Kalvárii, píše neskôr túto víťazoslávnu správu: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej...“ (1Pt 1:3)

Existuje nádej, ktorá ospravedlňuje, a naše hriechy môžu byť odpustené. Existuje nádej, že môžeme mať radosť, pokoj, istotu a byť v bezpečí aj uprostred tejto zúfalej doby. Existuje nádej, že Kristus sa čoskoro vráti – Biblia ju nazýva aj „blahoslavená nádej“. Existuje nádej, že jedného dňa bude nové nebo a nová zem, a že Boh bude vládnuť a Jeho kráľovstvo zvíťazí. Nádej nespočíva v našich schopnostiach, v našej dobrote ani v našej fyzickej sile. Vzkriesenia Krista nám dáva nádej.

Modlitba dňa

Mám nádej v Tebe, môj vzkriesený Pán a Spasiteľ, Ježiš Kristus! Daj, nech nikdy neupadnem do zúfalstva, ale nech vždy pamätám na Tvoje víťazstvo a Tvoju lásku.

Billy Graham Evangelistic Association

Ako správne dávať almužnu - 31. október

Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.” (Mt 6:1)

Zo všetkých našich skutkov, ktoré sú navonok viditeľné, je najlepším skutkom dávať almužnu, pretože v nej ide len o to, aby sme pomohli chudobným a núdznym. Dávať almužnu neznamená len dať kúsok chleba žobrákovi, almužna zahŕňa všetky možné dobré skutky, ktoré konáme pre dobro nášho blížneho. Slovo „almužna“ pochádza z gréckeho slova „eleemosyna”, ktoré označuje milosrdenstvo. Preto často almužny nazývame aj skutkami milosrdenstva. Aj preto Biblia vyvyšuje almužnu nad ostatné skutky, napr. nad modlitbu či obetu. Hovorí o tom sám Kristus v Matúšovi 9:13 alebo 12:7, pričom cituje slová proroka Ozeáša (Oz 6:6): „Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Navyše, aj Izaiáš v 58. kapitole karhá tých, ktorí trýznia svoje telá pôstom a inými spôsobmi, a namiesto toho žiada, aby činili dobro chudobným, aby nakŕmili hladných, obliekli nahých atď. Prečo teda Ježiš karhá farizejov za tak dobrý skutok – za to, že dávajú almužnu? Odpoveď: Ježiš nekarhá ich skutok, karhá len ich názory a motívy. Ich dávanie almužny bolo samo osebe dobré, poškvrňuje ho však ich motív, pretože to robili len preto, aby si tým získali obdiv a úctu iných ľudí. Nerobili to pre Boha ani pre svojich blížnych. Práve preto ich Kristus jasne a stručne odsúdil: Všetky takéto almužny, nech sú akokoľvek skvelé, početné a hodnotné, sú v skutočnosti márne a prázdne. Kto si však myslí, že takýto hriech je v tomto svete bežný a že ho vidíme najmä u tých najlepších ľudí? Kto si myslí, že vo svete je len hŕstka ľudí, ktorí robia dobré skutky bez toho, aby im išlo o svetskú slávu a priazeň? Pravda je taká, že náš svet nikdy nepochopí, čo znamená dávať správne almužnu. Všetci sme totiž len ľuďmi, ktorí v prípade, že ľudia nás nebudú chváliť, ctiť, ďakovať nám a prejavovať nám priazeň, veľmi rýchlo zavrú svoju štedrú ruku. Často vidíme, že takíto svätci sa rýchlo nahnevajú a prestanú byť štedrými, ak sa im nedostáva vďaky alebo ak nimi iní pohŕdajú. Keby nerobili dobré skutky preto, aby si získali priazeň u ostatných ľudí, nevďačnosť by ich neodradila, naďalej by pokračovali so slovami: „Nerobím to preto, aby si ma ľudia vážili, ale konám dobro, aby som si ctil Boha a tešil ho, aj keby mi za to nikto nikdy nepoďakoval.“ Avšak v prípade tých, ktorí sa hneď sťažujú na nevďačnosť zo strany druhých, zlo v ich vnútri okamžite vyjde na povrch a ich vlastné slová odhalia ich skutočný motív, ktorým je túžba byť oslavovaný ako Boh. Celý náš svet je nehanebný. Nezáleží na tom, či je dobrý, alebo zlý, všetko v ňom je márnosť. Buď chce byť otvorene diablom so zlými skutkami, alebo chce byť bohom s dobrými skutkami. Preto nik nemôže konať dobré skutky, ak nie je kresťanom. Ak človek, ktorý nie je kresťan, koná dobré skutky, nekoná ich pre Boha, ale pre vlastné dobro, rôzne výhody a česť. A ak aj takýto človek tvrdí, že koná dobro, aby si ctil Boha, je to len klamstvo a výmysel.

St. Louis ed., 7:492-495.

Lepší svet pred nami - 30. október

„Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia  získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy,“ (2Kor 4:17)

Hlboko v nás je pocit, že život je niečo oveľa viac, a to nás poháňa vpred. Nezáleží na tom, aké boli tvoje predchádzajúce skúsenosti. Bez ohľadu na to, aké úžasné boli, boli len letmým pohľadom na to, čo je stále pred nami. Naozaj sa ti cnie za miestom, na ktorom si ešte nebol, a tým miestom je nebo. Bol si tak stvorený.

Biblia vraví, že Boh vložil do našich sŕdc večnosť (pozri Kaz 3:11). Jednoducho to znamená, že vo svojom vnútri máme pocit, že život je niečo oveľa viac. Vďaka tomu napredujeme.

Je to akoby druh sťahovavého inštinktu, ktorý vidíme v zvieracej ríši. Podobne ako si losos razí svoju cestu proti prúdu s toľkým odhodlaním. Vidíme to napríklad pri lastovičkách, ktoré sa každý rok vracajú z teplých krajín na miesta, ktoré opustili. Sťahovavý inštinkt ich ťahá naspäť domov.

Rovnako je to s nami. Túžime sa však vrátiť na miesto, ktoré sme ešte nevideli. Cnie sa nám za nebom. Až do toho dňa nás v tomto živote nič úplne neuspokojí. Bez ohľadu na to, čo sa nám na tejto zemi stane, v porovnaní s touto veľkou nádejou to vybledne.

Apoštol Pavol napísal: „Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia  získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné“ (2Kor 4:17-18).

Toto je nádej kresťanov - nádej miesta, ktoré sa volá nebo. Pred nami je lepší svet. Je niečo oveľa väčšie v porovnaní s tým, čo zažívame teraz.

https://www.harvest.org

Svetlo sveta - 29. október

„Hospodin je mojím svetlom a spásou...“  (Ž 27:1)

V kostole na maličkom ostrove Nguna, ktorý je súčasťou súostrovia Nové Hebridy, visí na stene fotka Petra Milna, zakladateľa kostola. Pod fotkou sú napísané slová: „Keď prišiel, nebolo tu žiadne svetlo. Keď zomrel, nebola tu žiadna tma.“ Keď Kristus prišiel na tento svet, nebolo tu žiadne svetlo. Matúš o Ňom (citujúc Izaiáša) povedal: „Ľud, ktorý sedel vo tme, uzrel veľké svetlo, a tým, čo sedeli v krajine a v tôni smrti, vyšlo svetlo.“ (Mt 4:16) Harry Lauder raz povedal, že keď bol ešte malý chlapec, vždy vedel, kde sa nachádza lampár „podľa cestičky svetla, ktorú za sebou nechával.“ Kristus bol taký nebeský lampár. Kamkoľvek šiel, polnočná tma hriechu a beznádeje pred Ním mizla.

Modlitba dňa

Moje srdce a duša Ťa chváli, môj vzkriesený Spasiteľ, za svetlo, ktoré preniká aj tú najhustejšiu tmu a premieňa naše životy Tvojou láskou.

Billy Graham Evangelistic Association