Mocné svedectvo pre rozdelený svet - 12. január

„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ (J 13:35)

V čase, keď som ešte nebol veriaci, ma na kresťanstve veľmi priťahovalo to, ako sa kresťania navzájom milovali.

Vyrastal som v 60. rokoch, v čase hipisákov a kultúry drog. Všade sme mali symboly mieru a používali sme divné slová. Celé to malo byť o láske a mieri, ale bol to podvod. Žiadna láska ani mier. Rýchlo som pochopil, že šlo o faloš a pokrytectvo.

Keďže som žil v rozvrátenej rodine, túžil som po láske a pokoji. Myslel som si, že hipisácka kultúra by mi mohla pomôcť. Dokonca som sa nejaký čas zaoberal filozofiou. Nehľadal som nejaké pocity či senzácie, hľadal som zmysel života.

Nenašiel som ho, až kým som sa nezačal stretávať s kresťanmi. Mali lásku a pokoj, po ktorých som túžil. Stretávali sa na biblických hodinách v areáli našej strednej školy. Vždy som sledoval, ako sa objímajú a hovoria si: „Nech ťa požehná Pán.“

Myslel som si, že to nemôže byť pravda, že nie je možné, aby sa ľudia takto o seba zaujímali a starali. No čím ďalej som ich pozoroval, tým viac ma to vyrušovalo. Kládol som si mnoho otázok. Čo ak majú pravdu a ja sa mýlim? Čo ak je láska medzi nimi skutočná a nič nepredstierajú? Čo ak Boh naozaj žije v ich vnútri? Ak je to pravda, tak som na omyle ja, a teda nemám zodpovedaných mnoho otázok. Preto som musel zistiť, čo hovoria.

Vidia ľudia takúto lásku aj v tvojom živote? Keď ľudia rozličných vekových kategórií a z rôznych sociálnych pozadí či kultúr odsunú nabok všetky rozdiely a stretnú sa, aby spolu uctievali Ježiša Krista, je to mocné svedectvo pre svet, ktorý je dnes rozdelený viac než kedykoľvek predtým.

https://www.harvest.org

Náš Pomocník, Boh - 11. január

„Ja som však v dome Božom ako čerstvá oliva;  na večné veky dúfam v milosť Božiu.“ (Ž 52:10)

Otvor svoju Bibliu a čítaj úžasné príbehy ľudí, ktorí boli osamelí v bezbožnom prostredí, ale ktorí, vďaka pomoci a prítomnosti živého Boha úžasne priniesli úžitok svojej dobe. Jozef bol v Egypte obklopený hriechom a intrigami. Žena jeho pána sa ho snažila zviesť. Bol skúšaný väzením, no cez to všetko dôveroval Bohu a snažil sa poznať a konať Jeho vôľu. Dnes stojí ako nádherný príklad udržujúcej a posilňujúcej Božej moci v srdci muža, ktorý v Neho veril.

Modlitba dňa

V temných dňoch vystriem svoju ruku a Ty, milujúci Pane, tam budeš.

Billy Graham Evangelistic Association

Si učeníkom? - 10. január

„Tak teda po ovocí poznáte ich.“ (Mt 7:20)

Si učeníkom Ježiša Krista? To, že niekto je kresťanom, ešte nemusí znamenať, že je aj učeníkom.

Učeník Ježiša Krista prináša mnoho duchovného ovocia. Ježiš povedal: „Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ (J 15:8) A inde: „Tak teda po ovocí poznáte ich.“ (Mt 7:20) Ak si učeníkom Ježiša Krista, prinášaš vo svojom živote duchovné ovocie.

V podobenstve o rozsievačovi Ježiš hovoril o semene, ktoré padlo vždy na inú pôdu. Toto podobenstvo hovorilo o rôznych reakciách na evanjelium. Poslednou kategóriou sú ľudia, ktorí prinesú mnoho ovocia: „A do dobrej zeme zasiate sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný i stonásobný.“ (Mk 4:20) Tí, ktorí duchovne vytrvajú, prijímajú túto pravdu a prinášajú duchovné ovocie.

Ovocie prinášame napríklad chválou a uctievaním Boha. List Židom hovorí: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“ (Žid 13:15) Oslavou Bohu prinášame duchovné ovocie.

Naše slová sú tiež určitým typom ovocia nášho života. Ježiš povedal: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (L 6:45)

Zmena nášho správania či charakteru je tiež istým typom duchovného ovocia. List Galatským hovorí: „Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.“ (G 5:22-23)

Vidia ľudia tieto črty v Tvojom živote? Život kresťana charakterizujú práve tieto vlastnosti. Prinášaš mnoho duchovného ovocia?

https://www.harvest.org

Najdôležitejšia je viera - 9. január

„Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním.“ J 3:1-2

Táto kapitola je predovšetkým o vznešenom učení o viere v Krista, že pred Bohom sme ospravedlnení len touto vierou. Často ste ma počuli hovoriť, že dvoma základnými znakmi života kresťana sú: viera a potom dobré skutky, čo znamená, že okrem viery máme byť aj dobrí a viesť navonok dobrý život. Ale najdôležitejším je to prvé, viera, to druhé nie je až také dôležité, hoci svet o skutkoch vysoko zmýšľa, považuje ich za dôležitejšie než vieru a uprednostňuje ich pred vierou. Je pravda, že by sme mali konať dobré skutky a dobré skutky si máme veľmi ceniť. Ale daj pozor, aby si neospevoval skutky na úkor viery a Krista. Lebo ak sa skutky príliš ospevujú, stávajú sa tým najväčším modlárstvom. Vlastne sa premieňajú na diabla samotného. Ale my musíme najviac zdôrazňovať vieru a až potom učiť dobré skutky. Viera nás musí priviesť do neba bez dobrých skutkov a pred nimi. Pretože k Bohu prichádzame skrze vieru. Jánovo evanjelium nás toto všetko učí na príklade Nikodéma. Nikodém sa vyznamenal tou druhou časťou, chvália ho jeho dobré skutky: Žil svätý a úprimný život vo svete a dodržiaval časť o dobrých skutkov. Ale pozri, ako sa ide rozprávať s Kristom: Prichádza k Nemu v noci, so strachom pred ostatnými židmi, teda staršími a veľkňazmi... Nikodém so sebou nesie bezúhonný život, sebadisciplínu, úctu a poslušnosť podľa Mojžišovho zákona. Bol dobrý, pokorný a čestný člen rady, keďže čestní ľudia by mali byť v svetskej správe. Keď počul o kázaní a zázrakoch, pohlo ho to k tomu, že prichádza za Kristom a chce sa s Ním rozprávať. Nemôže to povedať ostatným členom rady, aby ho vážne nepotrestali, alebo aspoň nevyhodili z rady, alebo mesta, alebo ho nezbavili majetku. Lebo starší v ľude sa pridŕžajú veľkňazov... Keďže sa považuje za bezúhonného dobrého človeka, očakáva, že mu Kristus povie: „Si dobrý; pokračuj a ďalej rob to, čo si robil doteraz.“ Ale počuje niečo čudné, veľmi odlišnú reč, než čakal – reč, z ktorej sa mu krúti hlava, takže nevie, kam sa má obrátiť.

St. Louis ed., 7:1849-1851.

Zázrak života - 8. január

„Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha.  Deň dňu odovzdáva zvesť, noc noci podáva poznanie. Niet reči, nieto slov, nepočuť ich hlas.“ (Ž 19:2-4)

Príroda ovláda jazyk, ktorý rozpráva o Božej existencii. Je to jazyk poriadku, krásy, dokonalosti a inteligencie. Pred nejakým časom mi jeden vedec povedal, že keď sa vážne zamýšľal nad majestátnym poriadkom vesmíru a jeho poslušnosťou nemennému zákonu, nemohol si pomôcť a musel veriť v Boha. Uvedomil si, že Boh hovorí cez prírodu.

Boh hovorí cez určitosť a pravidelnosť ročných období; cez precíznosť pohybov Slnka, Mesiaca a hviezd; v pravidelnom striedaní sa dňa a noci; v rovnováhe medzi ľudskou spotrebou životodarného kyslíka a jeho rastlinnou produkciou; a dokonca v plači novonarodeného dieťaťa a jeho stále novým rozmerom zázraku života.

Modlitba dňa

Krása tohto dňa bude neustálou pripomienkou Tvojej veľkoleposti, Bože.

Billy Graham Evangelistic Association

Čo Ťa brzdí? - 7. január

 „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26)

Ľudia často nenasledujú Ježiša, pretože ich brzdí strach z toho, čo si o nich iní pomyslia. Neodovzdali svoje životy Kristovi, pretože sa boja názoru iných. Možno je to názor priateľa či priateľky, manžela či manželky. Možno je to názor blízkeho priateľa alebo bandy kamarátov, s ktorou vždy trávia čas. Možno je to názor rodičov.

Vedia, že ak by dali svoj život Kristovi, stratili by niekoľko takzvaných „priateľov“. Alebo by to mohlo znamenať koniec vzťahu či nezhody v rodine. To všetko ich brzdí.

Ježiš však povedal: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26)

Takéto vyjadrenie môže znieť veľmi šokujúco, najmä preto, že v sebe zahŕňa slovko nenávisť. Keď si to však porovnáme s ostatnými časťami Biblie, a vysvetlíme si to v kontexte celého Písma, nie je na tom nič šokujúce. Biblia nám v žiadnom prípade nehovorí, aby sme nenávideli ľudí. Prečo by nám Ježiš hovoril, aby sme si ctili otca i matku, a potom od nás zároveň žiadal, aby sme ich nenávideli? Alebo prečo by Pavol hovoril manželom, aby milovali svoje manželky, ako aj Kristus miloval cirkev (Ef 5:25)?

Ježiš teda nepovedal, že máme nenávidieť ľudí. V podstate hovoril, že by sme mali milovať Boha viac než kohokoľvek a čokoľvek. Máme Ho milovať tak, že naša láska k ľuďom a veciam sa môže zdať ako nenávisť v porovnaní s našou láskou k Nemu.

Keď nad tým premýšľam, úplne to dáva zmysel. Ak chceš žiť kresťanským životom naozaj naplno, miluj Ježiša viac než čokoľvek. Miluješ Ho takto veľmi?

https://www.harvest.org