Sen alebo skutočnosť? - 28. október

Ako keď sa sníva hladnému o jedení, ale keď precitne, hlad je neukojený... (Iz 29,8)

Hladný by nemal snívať, mal by jesť, inak zomrie!

Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo. Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má. (Lk 8,17-18)

Ide tu o niečo, čo sme si mysleli, že je naše. Niečo, čo sme vlastnili, mysleli si, že máme, ale bol to len sebaklam, ilúzia, teória. Diabol nás rád klame vierou, ktorá je len teóriou. Lebo viera, ktorá nie je premenená na praktický skutok nie je vierou, je len teóriou, alebo teológiou.

Týmto nechcem znižovať úlohu teológie alebo poznania. Tieto veci sú podstatné. Ale potrebujeme aj osobnú skúsenosť toho, čo vieme teoreticky. Nesmieme zabudnúť, že Ježiš sľúbil, že ten, kto Ho hľadá, Ho aj nájde. Boh neprišiel, aby sa s nami hral na schovávačku. Hľadaj ho celým srdcom, nesklame ťa.

Pripomeňme si slová, ktoré Ježiš povedal Marte, keď obviňovala Máriu, že len sedí pri Ježišových nohách a počúva, kým ona všetko pripravuje v kuchyni: „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“ (Lk 10,41-42)

Tieto slová majme v mysli, keď čítame: Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má. (Lk 8,18)

Často prechádzame protivenstvami a skúškami a práve vtedy sa nám zjavuje rozhodujúci rozdiel medzi snom a skutočnosťou, medzi sebaklamom a pravdou, medzi púšťou a oázou. Rozdiel medzi tým, čo si nahovárame a tým, čo je skutočné.

My, ktorí sme si mysleli, že sme silní, zakorenení vo viere, trpezlivosti a nádeji, zisťujeme, že keď to najviac potrebujeme, naša viera padá ako domček z karát. Vtedy nastupujú pochybnosti, beznádej a odsudzovanie.

Vtedy ale musíme pamätať, že odsudzovanie nie je vyjadrením niečoho, čo sme dostali pri stvorení, ale je to skôr niečo cudzie, čo získalo moc v našom živote. Keď sa toto deje, mnohí sa utiekajú k snahe udržať si zovňajšok tým, že budujú viditeľné veci, utiekajú sa k aktivitám, ale vnútro zostáva prázdne. Toto je sebaklam.

Jednoducho povedané, Boh sa vie vysporiadať s tvojím hriechom aj s tvojím nedostatkom viery. Nemôže to ale robiť kým sa cítiš obviňovaný, lebo to, že sa cítiš obviňovaný, aj keď si vyznal svoj hriech a tvoj nedostatok viery, vychádza zo skutočnosti, že nedôveruješ svedectvu Biblie o Ježišovej krvi.

V tvojom živote budú vždy nedostatky. Vždy bude hriech, ktorý sa objaví. Ale, sláva Bohu, Jeho krv očisťuje každý hriech. Počuj svedectvo Biblie. Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda. Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. (1 J 1,8-9)

Poď k Ježišovi. Príď úbohý, nešťastný a On vymaže tvoj hriech a priestupky. Poď ku Kristovi teraz, neodkladaj to! Vyznaj svoj hriech a prijmi plné odpustenie.

Spýtaš sa: „Ale koľkokrát je treba vyznávať hriechy?“ Odpoveď: „Nie veľa.“

Len toľko, že už bez Krista nebudeš môcť žiť.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Jedine Duch Svätý vysvetľuje Písmo - 27. október

Uvedomte si predovšetkým, že ani jedno proroctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad; lebo nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení hovorili (svätí) ľudia Boží.” (2Pt 1:20-21)

Peter tu jasne kritizuje falošných učiteľov. Keďže vieme, že máme Božie Slovo, držme sa ho a nenechajme sa oklamať falošnými učiteľmi, hoci prichádzajú a tvrdia, že tiež majú Svätého Ducha. “Uvedomte si predovšetkým, že ani jedno proroctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad; lebo nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení hovorili (svätí) ľudia Boží.” Pamätajme na tento verš a nemyslime si, že dokážeme vysvetľovať Písmo vďaka svojmu rozumu a inteligencii. Tento verš popiera a vyvracia všetky vlastné výklady Svätého Písma, ktoré sme počuli od cirkevných otcov. Písmo zakazuje opierať sa o takéto ľudské interpretácie a stavať na nich. Ak Hieronym, Augustín alebo ktorýkoľvek cirkevný otec sám interpretoval Sväté Písmo, nechceme ich výklady. Peter ich zakázal: „Ani jedno proroctvo v Písme nevzniklo na základe vlastného výkladu skutočnosti.“ Na vykladanie a interpretáciu Písma máme Svätého Ducha – nech Písmo vysvetľuje On alebo nech radšej ostane nevysvetlené. Ak niektorý z cirkevných otcov dokáže, že celý jeho výklad je založený na Písme a že podľa Písma by sa dané slovo malo naozaj vysvetľovať týmto spôsobom, potom je všetko v poriadku. Ale ak to tak nie je, nemali by sme mu veriť. Peter takto útočí na najtrúfalejších a najlepších učiteľov. Práve preto by sme nemali veriť nikomu, kto vysvetľuje Písmo sám, aj napriek tomu, že pri tom cituje časti Písma. Správne pochopenie Písma totiž nikdy nedosiahneme tým, že ho budeme sami vysvetľovať. Práve na tom stroskotali mnohí učitelia a cirkevní otcovia, nech ich bolo koľkokoľvek. Napríklad keď pri výklade verša „Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16:18) tvrdia, že tieto slová sa vzťahujú na pápeža. Tento výklad je čisto ľudský a vznikol na základe ich vlastnej predstavivosti, pretože nikde v Písme sa nehovorí o tom, že Boh povolal Petra, aby sa stal pápežom. Písmo však hovorí o tom, že Kristus a viera v Neho sú skalou, ako píše aj Pavol v 1. liste Korintským 10:4. Táto interpretácia je správna, lebo s určitosťou vieme povedať, že si ju nevymyslel žiaden človek, ale pramení z Božieho Slova. Peter hovorí, že proroctvá, ktoré čítame v Biblii, nevynašiel ani nevymyslel žiaden človek, ale svätí a dobrí ľudia ich hovorili pod vedením Ducha Svätého. Musíme kázať Božie Slovo, ktoré trvá naveky a skrze ktoré môžu ľudské duše žiť naveky.

St. Louis ed., 9:1361-1363.

Dôvod nebáť sa - 26. október

„Človek sa rodí pre trápenie, ako iskry vzlietajú vozvýš.“ (Job 5:7)

V mesiacoch, ktoré nasledovali po 11. septembri roku 2001, viac ako 400 000 Newyorčanov trpelo posttraumatickou stresovou poruchou alebo depresiou. Po tom hrôzostrašnom dni dramaticky vzrástol počet užívateľov legálnych aj nelegálnych drog a alkoholu. Dôvod je ten, že ľudia sa báli. Ich strach bol opodstatnený.

Apoštol Ján nám v 14. kapitole svojho evanjelia hovorí o čase, keď sa báli učeníci. Ježiš im povedal šokujúcu správu. Povedal im niečo, čo prevrátilo ich dobre známy svet hore nohami.

Potom pokračoval, aby upokojil ich ustarostené srdcia: „Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa! (Jn 14:1) Nepovedal: „Uvažujte nad svojimi problémami.“ Skôr povedal: „Nebojte sa.“

Život je plný problémov. Zdá sa, akoby po vyriešení jedného problému sa objavia ďalšie tri. Ako Job 5:7 hovorí: „Človek sa rodí pre trápenie, ako iskry vzlietajú vozvýš.“ Od momentu, keď sme prišli na svet, je tu mnoho druhov problémov.

Zatiaľčo je veľa dôvodov na to, aby sme sa báli, je tu jeden väčší, aby sme sa nebáli: Poznáme Ježiša. On svojim učeníkom povedal: „Verte v Boha a verte vo mňa“ (Jn 14:1). Inými slovami: „Nedoviedol som vás tak ďaleko, aby som vás teraz opustil. Viem, čo robím. Ver mi.“

V našom živote sú obdobia, keď sa nám dejú veci, ktorým jednoducho nerozumieme. Keď Boha v niečom nedokážem pochopiť, vždy sa snažím vrátiť k tomu, čomu už rozumiem: Rozumiem tomu, že Boh ma miluje. Rozumiem tomu, že na mňa dáva pozor a že chce pre mňa to najlepšie. A rozumiem aj tomu, že bez ohľadu na to, čo sa stane, On ma cez to prevedie.

https://www.harvest.org

Najväčší skutok pokory - 25. október

„... a kto sa poníži, bude povýšený.“ (Mt 23:12)

Či už si vezmeme príbehy z Biblie alebo celkovo zo života, takmer vždy sa v nich pýcha spája so zlyhaním, nie s úspechom. Často počúvame o komplexe menejcennosti, ale takmer nikdy sa nehovorí o povýšeneckom komplexe pýchy. Práve pýcha spôsobila pád Lucifera, ktorý sa stal Satanom, diablom. Pýcha doviedla Saula k potupnej a predčasnej smrti. Kvôli pýche Peter zaprel svojho Pána.

Najväčší skutok pokory v celej histórii sveta sa udial práve vtedy, keď Ježiš zostúpil na zem, aby zomrel na kríži na Kalvárii. Skôr než sa ktokoľvek z ľudí dostane do neba, musí sa skloniť pri kríži a priznať, že on sám je hriešnik, že porušil desať Božích prikázaní a že potrebuje od Boha milosť v Kristovi. Nik nemôže prísť k Spasiteľovi s pyšným srdcom.

Modlitba dňa

Pane Ježišu, na kríži si pre mňa trpel hroznou bolesťou a veľmi Ťa potupili. Pokorne Ťa prosím, aby si mi odpustil moju pýchu a všetky hriechy, ktoré Ťa pribili na kríž.

Billy Graham Evangelistic Association

Všetci, ktorí veria v Krista, sú prorokmi - 24. október

Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach.“ (2Pt 1:19)

Svätý Peter sa tu snaží povedať: „Všetko čo kážem, kážem preto, aby som uistil vaše svedomie a upevnil vaše srdcia v Božom slove tak, aby ich už od neho nič nemohlo oddeliť, a aby ste vy i ja sám mali istotu, že máme Božie slovo.“ Pretože zachovať evanjelium rýdze bez akýchkoľvek prídavkov a falošných doktrín je naozaj vážna vec. Práve preto Peter ďalej píše proti ľudským doktrínam. No prečo teda hovorí, že máme pevné prorocké slovo? Aby bolo jasné, nemyslím si, že budeme mať takých prorokov, akých mali Židia v Starom Zákone. Prorok je v skutočnosti niekto, kto káže Ježiša Krista. A teda hoci mnohí proroci v Starom Zákone prorokovali budúce veci, v skutočnosti ich Boh poslal, aby ohlasovali Krista. Teda všetci, ktorí veria v Krista, sú prorokmi, pretože spĺňajú toto hlavné kritérium proroka, aj keď nie všetci majú dar vidieť budúcnosť. Presne tak, ako sme vo viere v Pána Ježiša bratmi, kráľmi či kňazmi, sme zároveň všetci prorokmi skrze Krista. Všetci totiž vieme presne povedať, čo náleží k spaseniu, k Božej cti a ku kresťanskému životu. Vieme dokonca hovoriť aj o budúcich veciach, minimálne o tých, ktoré potrebujeme vedieť, napr. že raz príde súdny deň a budeme vzkriesení. A napokon, rozumieme celému Písmu. Pavol o tom tiež píše v Liste Korintským: „Lebo jeden po druhom môžete všetci prorokovať.“ (1Kor 14:31) A Peter nadväzuje: „Máme prorocké slovo, ktoré je samo osebe pevné a spoľahlivé. Teraz sa už len uistite, či je pevné a spoľahlivé pre vás.“ Zároveň hovorí: „Dobre robíte, že naň pozorne hľadíte.“ Tým chce povedať, že každý z nás sa potrebuje pevne pridŕžať tohto Slova. So správou evanjelia je to totiž podobne ako s niekým, kto je uprostred tmavej noci zamknutý v dome – aby niečo videl, kým svitne nové ráno, potrebuje zažať lampu. Z tohto hľadiska je evanjelium uprostred noci a tmy. Ľudská súdnosť je totiž samá chyba a slepota. Celý náš svet je kráľovstvom tmy. Boh však v tejto tme zažal lampu, ktorou je evanjelium. V ňom môžeme vidieť a kráčať, kým sme na tejto zemi, a nesvitne náš súdny deň. Tento text zároveň hovorí proti ľudským učeniam. Keďže Božie Slovo je svetlom v tme a šere, všetko ostatné je tmou. Keby okrem Božieho Slova existovalo aj iné svetlo, svätý Peter by takto nehovoril. Preto sa nemýľte a nepovažujte za rozumných tých ľudí, ktorí učia odlišne, ako káže Božie Slovo, nech znejú akokoľvek dôležito. Tam, kde nenachádzate Božie Slovo, bez pochýb nájdete len tmu. Nedajte sa oklamať tým, že títo ľudia budú vyhlasovať, že majú Svätého Ducha. Ako môžu mať Božieho Ducha, keď nemajú Božie Slovo? Presne preto títo ľudia len nazývajú tmu svetlom a menia svetlo na tmu, ako hovorí aj Izaiáš 5:20. Toto je Božie Slovo, teda evanjelium: Sme vykúpení zo smrti, hriechu a pekla skrze Krista. Tí, ktorí to počujú, majú vo svojom srdci zažatú lampu, vďaka ktorej sme schopní vidieť, ktorá nás osvecuje a ktorá nás učí, čo by sme mali vedieť. Ak toto svetlo v našom srdci nie je, zúfalo sa snažíme nájsť cestu do neba skrze naše vlastné rozhodnutia a skutky. Vďaka svetlu v nás vieme, že takíto ľudia žijú v tme. Potrebujeme mať svetlo a pevne sa ho držať až do súdneho dňa. V nebi už toto Slovo nebudeme potrebovať, ako keď ráno už nepotrebujeme lampu, lebo denné svetlo nám všetko osvetľuje.

St. Louis ed., 9:1359-1361.

Naša obrana proti starostiam - 23. október

„A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ (F 4:7)

Dnes žijeme v spoločnosti, ktorá je vo veľkej miere plná stresu. Na náhrobné kamene mnohých ľudí by sme mohli napísať: Uponáhľaný, ustarostený, pochovaný. Sme v neustálom pohybe, ideme od jednej veci k druhej, od jednej starosti k ďalšej. Môžeme sa natoľko vystresovať, že nás to takmer znehybní. Niekedy môžu starosti úplne paralyzovať život človeka.

Ako však povedal môj priateľ Max Lucado: „Tvoja úzkosť sa zmenšuje, keď narastá poznanie tvojho Otca.“ Toto je skutočné jadro problému.

24. júla 2008 sme sa s manželkou dozvedeli správu, ktorú sa nikdy žiaden rodič dozvedieť nechce. Zistili sme, že náš syn nás náhle predišiel do neba. Úzkosť, panika, starosti a strach na nás spadli v jednom momente. A ako som sa ohol pod ich ťarchou, úprimne som rozmýšľal, či niečo také môžem prežiť. Ako pastor som dlhé roky rozprával s ľuďmi, ktorí prišli o svoje deti, ale keď sa to stalo mne, úprimne som rozmýšľal, či to vydržím.

Boh tam však bol pre mňa. A jeden z dôvodov, prečo som od toho dňa ďalej pokračoval v kázaní, je práve ten, že Boh tam bol. Ak by som v ten deň Boha nevnímal tak intenzívne, vzdal by som sa kázania. On to však so mnou prežíval.

Nevravím, že to bolo jednoduché. Samozrejme že náš syn nám stále chýba a stále cítime hlbokú bolesť. Prežili sme však pravdu Listu Filipským 4. kapitoly, 6. – 7. verša: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“

Sústreď sa na túto pravdu a obráť svoje starosti na modlitby.

https://www.harvest.org