Pokúšať Boha - 19. december

„Nato vzal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu  a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!“ Mt  4:5-7

Druhé pokušenie je v protiklade s prvým a je jeho opakom. To druhé nastáva, keď nás diabol učí pokúšať Boha, ako vraví Kristovi, aby sa zhodil z vrcholu chrámu, hoci to nebolo nutné, keďže tam určite bolo spoľahlivé schodisko, po ktorom mohol zísť... Toto pokušenie vhodne nasleduje po prvom. Lebo kde diabol zacíti srdce, ktoré verí Bohu v biede a núdzi, čoskoro ho prestane pokúšať bruchom a nenásytnosťou, mysliac si: „Počkaj, ak chceš byť celkom duchovný a čistý, pomôžem ti k tomu.“ Potom diabol pokračuje a skúša to z inej strany, pričom nabáda veriť tam, kde to Boh neprikázal a kde nechce, aby sme verili. Napr. po tom, čo ti Boh dal do domu chlieb, ako robieva rok čo rok po celom svete, ty ho nechceš jesť, ale vytvoríš si biedu a núdzu a povieš: „Mali by sme skutočne veriť Bohu. Nechcem jesť chlieb, ale čakať, kým mi Boh nepošle chlieb z neba.“ Vedz, že to by bolo pokúšaním Boha, pretože On nám neprikázal veriť, keď máme po ruke to, čo potrebujeme a čo by sme mali získať. Ako môžeš veriť, keď to už máš? Takže tu vidíme, že diabol Kristovi vytvára nedostatok a núdzu, hoci žiadny nedostatok ani núdza neboli, a jestvovala iná bezpečná cesta dolu z chrámu než sa zbytočne novátorsky zhodiť dolu. Preto aj vedie Krista na vrchol chrámu, do svätého mesta, ako hovorí evanjelista, a stavia ho na sväté miesto. Lebo diabol vyvoláva v človeku rafinované myšlienky, ktoré spôsobia, že uverí, že je plný viery a na správnej svätej ceste, zatiaľ čo nestojí v chráme, ale len na vrchole chrámu – mimo neho. Teda nie je v správnom svätom ponímaní viery, ale mimo nej, len v zdaní správnej viery. A zároveň je v svätom meste, to znamená, že takí ľudia sú len v kresťanstve a medzi skutočnými kresťanmi, ktorí počúvajú mnoho kázní o viere. Navyše, diabol cituje verše z Písma. Veď takí ľudia sa učia Písmo aj tým, že ho denne počúvajú, ale nedostanú sa cez svoje chyby a falošnú vieru. Diabol tu cituje Ž 91:11, ako Boh prikázal anjelom, aby ochraňovali Božie deti a niesli ich na rukách. Ale čo ten ničomník nespomína, je, čo je tam tiež napísané, a síce, že anjeli majú ochraňovať Božie deti na ich cestách. Lebo ten verš znie takto: „Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ atď. To znamená, že ochrana anjelov nesiaha ďalej ako cesta, po ktorej nám Boh prikázal kráčať. Keď chodíme po Božích cestách, anjeli majú na nás dávať pozor. No diabol vynecháva Božie cesty a vykladá a vzťahuje ochranu anjelmi na všetky veci, aj na to, čo Boh neprikázal. To zlyhá a znamená to pokúšať Boha.

St. Louis ed., 11:539-541.

Na druhú stranu - 18. december

 „V ten istý deň, keď sa zvečerilo, povedal: Prejdime na druhú stranu!“ (Mk 4:35)

Jedného dňa Ježiš povedal svojim učeníkom: „Prejdime na druhú stranu!“ A tak nasadli do loďky a plavili sa obrovským sladkovodným Tiberiadskym jazerom, ktoré je známe nečakanými búrkami. Búrka prišla aj tentoraz.  Musela byť veľmi silná, pretože aj skúsení námorníci stratili nádej a báli sa o svoje životy.

Čo v tom čase robil Ježiš? Spal. Učeníci Ho zobudili a povedali Mu: „Nedbáš, Majstre, že hynieme?“ (Mk 4:38) Inými slovami vlastne hovorili: „Hej, Pane, nedávaš pozor? Je Ti jedno, že my tu prechádzame ťažkou situáciou? Zobuď sa a urob niečo!“

A tak Ježiš pohrozil búrke, a zároveň napomenul učeníkov. Otočil sa k búrke a povedal: „Zmĺkni, utíš sa!“ (Mk 4:39) a búrka utíchla. No potom sa otočil k svojim učeníkom a povedal: „Čo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery?“ (Mk 4:40) Ježiš im v skutočnosti hovoril: „Ešte ste sa nič nenaučili. Povedal som: ‚Prejdime na druhú stranu.‘ Nepovedal som: ‚Prejdime do stredu Tiberiadskeho jazera a utopme sa.‘“ Ježiš im nesľúbil hladký priebeh, ale sľúbil, že sa tam bezpečne dopravia.

Je lepšie byť uprostred búrky s Ježišom ako kdekoľvek inde bez Neho. Radšej by som bol v ohnivej peci s Ježišom ako v paláci bez Neho. Radšej budem s Ježišom v jame levovej, vo väzení či na lodi, čo stroskotá. Ak viem, že Pán je tam so mnou, zvládnem to.

Pamätaj si, že Boh je s Tebou bez ohľadu na to, akou búrkou či stroskotaním práve prechádzaš. Nie si sám. Jemu na Tebe záleží. Nikdy Ťa neopustí  a nezanechá.

https://www.harvest.org

Kristus je náš Utešiteľ - 17. december

„… o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia?“

(Lk 11:13)

Predtým, než Kristus opustil Svojich učeníkov, zasľúbil, že pošle Utešiteľa, ktorý im pomôže v skúškach, starostiach a nástrahách života. Slovo utešiteľ znamená „ten, ktorý pomáha po boku.“ On je Duch Svätý, mocná tretia osoba Trojice. V momente tvojho znovuzrodenia sa ti usídli v srdci. Možno ho tam emocionálne necítiš, musíš však cvičiť svoju vieru. Ver tomu! Prijmi to ako fakt viery! Je v tvojom srdci, aby ti pomohol. Hovorí sa, že On rozlial Božiu lásku do našich sŕdc.  On produkuje ovocie Ducha: „lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.“ Toto ovocie nemôžeme vyprodukovať vlastnou silou. Je stvorené nadprirodzene, Duchom Svätým, ktorý žije v našich srdciach!

Modlitba dňa

Všemohúci Pane Bože, chválim Ťa za Tvojho Svätého Ducha, ktorý ma chráni a udržiava na všetkých mojich cestách.

Billy Graham Evangelistic Association

Teraz ide o mňa - 16. december

Dve veci žiadam od Teba, neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem... (Pr 30,7-8)

Stretávame tu človeka, pre ktorého sú životne dôležité dve veci. „Neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem,“ hovorí. Ide tu o človeka, ktorý vie, že jeho čas je ohraničený.

Veci, za ktoré sa modlí, sú poznačené perspektívou večnosti. Ako hovorí kazateľ: „Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc...“ (Kaz 3,11)

Pozrime sa ale na toho muža, pre ktorého dve veci znamenajú viac než všetko ostatné. Môžeme sa spýtať sami seba: „O čo by som v modlitbe prosil, keby som mohol dostať dve veci? Keby som mal možnosť, že dve želania sa mi splnia?“

O čo by si prosil v modlitbe?

Aké túžby sú v tvojom srdci?

Čo dúfaš, že sa stane, kým si tu na zemi?

Čo je pre teba dôležité? O čom snívaš? Na čo myslíš...?

Pozrime sa najskôr na prvú vec, ktorú žiada muž v prísloviach. Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa. Prvá prosba sa týka jeho charakteru. Vnútorného života. Ide tu o to, kto som. Jednoducho sa modlí, aby mal milosť byť čestným človekom. Ide tu o človeka, ktorý sa viac zamestnáva tým, aby bol pravdivý, ako tým, čo všetko má.

Potvrdzuje to aj tou druhou prosbou. Ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem... Druhá prosba sa týka vonkajších vecí. Ale východiskom pre obidve prosby je viera, že Božie slovo je čisté a On je štítom. Každá reč Božia je prečistená, On je štítom tým, čo sa k Nemu utiekajú. (Pr 30,5)

Každá Božia reč je prečistená, dve veci žiadam od Teba.

Vysiela modlitbu k Bohu, lebo Jeho čistota stojí ako kontrast k jeho vlastnému charakteru, vlastným slovám a životu. Ten, kto žije v Božom slove, kto denne kráča vo svetle a pije z čistého prameňa, býva odhalený. Veď vo svetle vidí človek všetku svoju špinu a úbohosť.

Ja som vyrastal pri cukrárni s terasou, fontánami, kvetmi a labuťami. Ale keďže v severnom Švédsku je pre vtáky v zime príliš chladno, mali 80 sme v pivnici miestnosť pre vtáky. Ako šesťročný chlapec som ich často chodieval kŕmiť. Otec im pripravil jedlo a ja som mal tú česť niesť ho. V jeden jarný deň, keď sme prišli dole ku vtákom, cez malé okno svietilo slnko. Jasné slnečné lúče odhalili koľko prachu je v izbe. Bál som sa a neodvážil som sa dýchať. V jednej ruke som držal jedlo pre vtáky, druhou som si držal nos a prebehol som cez lúč svetla.

Otec zakričal: „Čo to robíš?“

„Zadržiavam dych, aby som sa nenadýchal toho všetkého prachu!“

„A prečo teraz zrazu už dýchaš?“

„Na tomto mieste je už čisto.“

Kam lúče slnka nedopadli, tam som prach nevidel. Podobným spôsobom človek, ktorý nedovolí Božiemu slovu presvetliť svoj život, nemá problém s hriechom. Je to ale falošná istota. Aj keby si sa pred Bohom skrýval celý život, jedného dňa budeš pred Ním aj tak stáť.

Keď mi svetlo Biblie zasvietilo do života, uvidel som svoj hriech. Zbadal som, že som stratený a potrebujem spásu, odpustenie a milosť. Keď vidíme, že je hriech hriechom, vtedy voláme na čistého Boha. Voláme o čistotu. Teraz ide o mňa, Bože.

Ak si vo svojom živote prišiel do tohto bodu, mám pre teba dobré správy. Boh môže a aj chce odpustiť tvoj hriech. Rosenius hovorí: „Boh skrze svoje Slovo a svojho Svätého Ducha upne tvoj pohľad na niečo, čo je mimo teba. Totiž na Boha, na všetko, kým Boh je a na Jeho sľuby a slovo. Takže už nepozeraj na svoju polomŕtvu vieru, ale na Božiu vernosť. Nepozeraj na svoju polomŕtvu lásku, ale na Kristovu lásku. Nie na svoju chladnú a nedokonalú modlitbu, ale na Božie pevné zasľúbenia. Nie na svoj bezmocný zápas s pokušeniami, ale na Božiu moc, vernosť, lebo nedovolí pokúšať ťa nad tvoje možnosti.“

Teraz ide o mňa, Bože. Mám dve veci, za ktoré sa modlím. Zasiahni do môjho života a splň moju modlitbu, kým zomriem. Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem...

Každá Božia reč je prečistená – dve veci žiadam od Teba.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Schopnosť veriť - 15. december

„… a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych,…“

(R 10:9)

Je nemožné vierou uviesť čokoľvek do existencie. Písmo nezačalo existovať preto, že človek v neho veril. V prvú Veľkú noc Ježišovo telo nebolo vzkriesené preto, že hŕstka verných bola o tom presvedčená. Vieru predchádzal fakt. Z psychologického hľadiska sme neschopní veriť bez predmetu našej viery. Predmetom kresťanstva je Kristus. Viera je viac než súhlas nášho rozumu s Ježišovými výrokmi. Nie si povolaný veriť niečomu, čo nie je dôveryhodné, ale veriť historickému faktu, ktorý v skutočnosti presahuje celú históriu. Viera totiž znamená poddanie a odovzdanie Ježišovmu učeniu.  Krista nepoznávame prostredníctvom piatich fyzických zmyslov, poznávame Ho však cez šiesty zmysel, ktorý dal Boh každému človeku – schopnosť veriť.

Modlitba dňa

Keď svoj zrak upieram na Teba, Pane, moja viera je neochvejná. Príliš často však hľadím dole a potkýnam sa. Dovoľ mi dnes znovu porozumieť sile, ktorá Ťa vzkriesila.

Billy Graham Evangelistic Association

Prekážky - 14. december

„Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame.“ (2K 4:8)

Niektorí ľudia si myslia, že ak plnia Božiu vôľu, všetko v ich živote pôjde hladko. Jednoznačne to však neplatilo v živote apoštola Pavla. Zdá sa, že ho postretlo asi všetko možné nešťastie. Mal mnoho nepriateľov, ktorí mu závideli úspech, všade ho prenasledovali a podkopávali mu nohy so zámerom zničiť ho. Často sa nevyhol bitke a iným fyzickým trestom. No a okrem toho mal telesné postihnutie, a hoci dúfal, že bude uzdravený, Pán povedal nie.

Pavol v 2. liste Korintským píše: „Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame; sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme.“ (2K 4:8-9)

Mnohí dnešní kazatelia sa radi zameriavajú na prosperitu. Niektorých dokonca nazývame kazateľmi prosperity. Ja si však myslím, že títo ľudia nepochopili Bibliu a vybrali si z nej len pasáže, ktoré sa im páčia. Pre mnohých prosperita znamená, že nebudú nikdy chorí. Nikdy neprídu žiadne problémy a život bude jednoducho úžasný.

Skutočnosť je však taká, že uprostred Božej vôle môžeš prekvitať a zároveň čeliť problémom. Loď, na ktorej sa Pavol viezol do Ríma, cestou stroskotala. No aj napriek tomu bola jeho cesta úspešná a Boh si nakoniec všetko použil na dobré.

Všetci čelíme rôznym búrkam, ťažkostiam a v istom zmysle aj stroskotaniam. Nemáme pod kontrolou všetky okolnosti nášho života, môžeme však kontrolovať naše reakcie na tieto okolnosti.

Keď sú v našom živote búrky a premáhajú nás ťažkosti, môžeme sa rozhodnúť, čo urobíme. Môžeme sa hnevať na Boha, môžeme nechať naše srdce zatrpknúť, alebo sa môžeme úplne poddať a povedať: „Pane, dôverujem Ti, nech sa deje čokoľvek.“

https://www.harvest.org