Spravodlivosť, ktorá proste podvádza - 28. september

„Lebo hovorím vám: Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.“ Mt 5:20

Tu vidíš, ako Kristus vedie svoj útok: Nehovorí všeobecne proti nejakým prostým ľuďom, ale proti tým najlepším medzi všetkými, ktorí prestavovali elitu, zdravé jadro a žiarili oproti ostatným ako slnko – neexistovalo chvályhodnejšie postavenie v živote ani úctyhodnejší titul medzi ľuďmi ako farizej alebo zákonník. A tí, ktorí chceli uviesť meno svätého človeka, museli menovať farizeja, presne tak ako sme my zvykli uviesť kartuziánskeho mnícha alebo pustovníka. Nepochybne mali tento zvyk aj Kristovi učeníci, verili, že sa nedá nájsť väčšia svätosť než svätosť farizejov a zákonníkov. Učeníkom by nikdy ani nenapadlo, že by Kristus mohol kritizovať týchto ľudí. A predsa ich Kristus rýchlo uvádza po mene, čím nekritizuje len niektorých medzi nimi, ale celú skupinu. A nekarhá len niektoré zlé veci alebo hriechy, ktoré mohli spáchať, ale napadol až natoľko ich spravodlivosť a svätý život, že im odopiera nebeské kráľovstvo a rázne ich odsudzuje do pekelného ohňa. Je to, akoby dnes povedal: „Všetci kňazi, mnísi a všetko, čo sa zbožne nazýva, bez výnimky, sú večne odsúdení do pekla s celým ich životom, aj tým najlepším.“ Kto dokáže počúvať a zniesť takú kázeň? To je prvá vec, ktorú má Kristus na mysli: Sú počestní a vedú úctyhodný život, ale Kristus takúto spravodlivosť úplne odmieta a, ak nie je lepšia ako ich, je už odsúdená; a všetko, čo ňou človek môže dosiahnuť, je stratené. Po druhé si všimni, že Kristus hovorí o tých, ktorí by chceli vojsť do neba a vážne premýšľajú o inom živote, ktorý väčšina ľudí vôbec neberie vážne. Veľká väčšina ľudí sa nepýta ani na Boha, ani na Božie slovo. Všetko, čo im povieš o evanjeliu, kážeš zbytočne. No Kristus hovorí k tým, ktorí rozmýšľajú o nebi, nech vedia, že taká spravodlivosť nie je správna a musí sa presoliť a pokarhať, lebo takou spravodlivosťou podvádzajú seba samých aj iných a odvádza ich zo správnej cesty do pekla. Kristus tiež, ako čoskoro ukáže, osvecuje svojím svetlom pravú dobrotu, ktorú vyžaduje zákon.

St. Louis ed., 7:427-428.

Skroť svoj hnev - 27. september

„Či si sa právom rozhneval?“ (Jon 4 :4)

Niekedy sa hneváš. Nie je na tom nič výnimočné, takmer všetci sa niekedy hnevajú, hoci v rozličnej miere. Boh od teba nežiada, aby si sa úplne zbavil hnevu. Hovorí však, že ak chceš byť šťastný, musíš sa naučiť kontrolovať svoj hnev a vedieť ho nasmerovať tak, aby bol správne použitý. Boh si dokáže lepšie použiť ľudí, ktorí vedia kontrolovať hnev, ako ľudí, ktorí sa nikdy nehnevajú. Príliš veľa kresťanov nikdy nič nenaštve – nikdy ich nepobúri neprávosť, korupcia na vysokých pozíciách či nelegálne kšeftovanie, ktoré zabíja ľudské duše a telá.

Modlitba dňa

Pane, použi si môj hnev tak, aby pomáhal iným. Keď vidím utrpenie alebo skazu Tvojho sveta, daj nech prijímam výzvu konať. Nechcem len nečinne dusiť hnev vo svojom vnútri.

Billy Graham Evangelistic Association

Ako môžeme obstáť pred Bohom? - 26. september

„... lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane. Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní, a tak učil ľudí, bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil (podľa nich), bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom.“ Mt 5:18-19

To znamená: chcem, aby sa všetko učilo a čisto a úplne zachovávalo a aby sa nič zo zákona neodstraňovalo. Tým dáva najavo, že zistil iný stav, konkrétne, že aj učenie, aj život sú celkom iné. Preto, ako vidíme z toho, čo nasleduje, musí vziať oboje, učenie i život, a poriadne ich presoliť, aby sa očistili. Aj my musíme takto učiť, aby sme nedovolili ani písmenku vypadnúť z evanjelia, ale vraveli: „všetko sa musí čisto vyučovať, veriť aj zachovávať.“ Tým ukazuje, že prednáša ostrú kázeň a neprijíma obvinenie, že by rušil zákon. Namiesto toho chce nimi zatriasť, aby sa ukázalo, ako oslabili a rušili zákon svojimi komentármi. V skutočnosti zašli až tak ďaleko, že vyhlásili, že prikázania, ktoré tu Kristus naliehavo vyžaduje, nie sú záväzné, sú to len dobré evanjeliové odporúčania, čo je v priamom rozpore s týmito slovami a tým, že nebo a zem sa musia pominúť predtým, ako sa jedno z tých najmenších prikázaní prestane dodržiavať... Kristus naopak hovorí: „Určite dohliadnem na to, aby nielen žiadne nebolo zrušené, ale aj ten, kto káže a nejaké z nich ruší alebo nevyučuje, musí vedieť, že nie je mojím kazateľom a bude odsúdený a vylúčený z nebeského kráľovstva.“ Tým, že hovorí: „bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom,“ nevyjadruje nič iné než to, že nebude v nebeskom kráľovstve; keďže tento kazateľ považoval za maličkosť pohrdnúť Božím prikázaním, sám bude opovrhnutý a odhodený. Preto musia byť všetci kazatelia pripravení popýšiť sa pred svetom tým, že môžeme nechať našich protivníkov, nech si trúfnu ukázať nám jeden verš alebo stať Písma, ktorú rušíme alebo nesprávne vyučujeme... Dávajte si pozor na protivníkov a nedajte sa vystrašiť ich odsudzovaním, prenasledovaním a zúrením. Nachádzame tu útechu, že tí, ktorí čisto a verne učia a pridŕžajú sa Božieho slova, budú s Kristom veľkými v nebeskom kráľovstve, aj keď ich ľudia posielajú do horúcich pekiel. Ale ja tu nerozoberám to, ako sa musí naplniť zákon tak, aby sa z neho nestratilo jediné písmenko či bodka atď., hoci učíme, že ho žiaden človek nedokáže naplniť. Lebo už som povedal, že Kristus tu nehovorí o živote, ale najmä o učení. Ani tu nehovorí o vznešenom hlavnom článku viery. To znamená, že tu neučí o tom, kým je On a čo nám dáva, teda, že nemôžeme byť ospravedlnení či spasení tým, čo učí zákon, môžeme len dospieť k tomu, že spoznáme seba ako tých, ktorí nemôžu sami zo svojich síl správne naplniť ani jedinú čiaročku. Kristus tu tiež nehovorí, že my – aj keď potom, čo sme sa stali kresťanmi krstom a vierou, robíme, čo môžeme – nikdy nemôžeme na základe zákona obstáť pred Bohom, ale musíme sa neustále plaziť ku Kristu, ktorý tým najrýdzejším a najdokonalejším spôsobom naplnil všetko a ktorý nám dobrovoľne dáva seba aj s Jeho naplnením zákona, aby sme skrze Neho mohli obstáť pred Bohom, a preto nás už zákon nemôže obviniť ani odsúdiť. Takto je pravdou, že sa všetko musí udiať a naplniť až do najmenšieho písmenka – ale len týmto jediným Človekom. Na túto tému bolo dosť povedané inde.

St. Louis ed., 7:424-427.

Ostri svoj meč - 25. september

„Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč...“ (Žid 4:12)

Skôr či neskôr sa dostaneme do pokušenia. No ak poznáme Božie slovo, môžeme odvrátiť úder a zaútočiť.

Napríklad zhrešíš, príde diabol a bude ti vravieť : „Zlyhal si! Už pre teba niet odpustenia!“

Ty však vytiahneš z puzdra svoj meč a povieš: „V Jánovi 1:9 sa píše: ,Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.‘“ Zásah! 1 : 0!

Diabol však odpovie: „Mýliš sa, Boh ťa už aj tak odsúdil.“

A ty opäť zaútočíš svojím mečom: „To nie je pravda, pretože Rimanom 8:1 hovorí: ,Nieto teda teraz už odsúdenia tých, čo sú v Kristovi Ježišovi a nechodia podľa toho, ale podľa ducha.‘“

Diabol bude pokračovať: „No počkaj, veď aj tak čoskoro zase zhrešíš. Zničím ťa a vezmem si ťa so sebou!“

No ty môžeš povedať: „Nie, opäť si na omyle. V Jánovi 10:28 Ježiš povedal: ,Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky.‘“ A udelíš mu ďalší úder svojím mečom.

Práve preto je dôležité pamätať si časti Písma. Len tak si totiž ostríme náš meč.

https://www.harvest.org

Zrak pre slepých - 24. september

„... jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím.“ (Jn 9:25)

Snažím sa ti vysvetliť radosť z nasledovania Krista: nadšenie, radosť, vzrušenie. Vieš, odkiaľ si prišiel, prečo tu si a kam ideš. Tvoj život má dôvod. Existuje dôvod každé ráno vstať z postele. Snažím sa ti hovoriť o tom, čo som našiel v Ježišovi Kristovi, pri štúdiu Písma, pri chodení s Pánom, a tvoja reakcia je: „Ja to nevidím! Nerozumiem tomu!“ A je to úplne pochopiteľné. Si totiž slepý. Skús slepému vysvetliť televíziu. Možno trošku porozumie, ale nebude mu to dávať zmysel. Skús mu vysvetliť západ slnka. Bude voči tomu slepý. Z tvojich očí musia najprv zmiznúť šupiny a jedine Kristus ich dokáže odstrániť. Môže to urobiť práve v tejto chvíli. Ak ho necháš otvoriť tvoje duchovné oči, začneš žiť a vidieť úplne nový svet, o ktorom si predtým ani nevedel.

Modlitba dňa

Ďakujem Ti za moc, ktorá dokáže dať zrak duchovne slepým očiam každého človeka, ktorý verí v Teba, Pane Ježišu.

Billy Graham Evangelistic Association

Neboj sa - 23. september

V deň, keď by som sa mal báť, ja v Teba dúfam. (Ž 56,4)

Keď sme v roku 1994 organizovali biblickú školu v Maďarsku, v noci ma zobudila najstaršia dcéra, ktorá mala vtedy osemnásť rokov. Kričala: „Pomôž, v našej izbe je obrovský lúčny koník. Je taký veľký...!“ a rukami ukázala veľkosť. Viem, že strach má veľké oči, tak keď som sa pozrel na rozmery, ktoré ukázala rukami a povedal som si, že veľkosť bude v skutočnosti asi desaťkrát menšia.

„Lúčneho koníka sa predsa netreba báť,“ povedal som.

Išiel som teda do izby, kde spala dcéra. Keď som ale zbadal to monštrum na stene, musím priznať, že som sa tiež začal báť. Netušil som, že lúčny koník môže byť až taký veľký.

„Daj ho preč,“ povedala dcéra.

Priznávam, že som túto úlohu radšej chcel prenechať iným, ktorých dcéra tiež zobudila. Ale predtým som jasne povedal, že lúčneho koníka sa predsa netreba báť. Tak som sa musel pustiť do práce. Utešoval som sa tým, že veď to predsa nie je pavúk, lebo tie nemám veľmi rád. Pred tým, než som sa do toho pustil, som si dodával odvahu. Vedel som, že sú tam viacerí, ktorí by to bez problémov spravili a nebáli sa ako ja.

Po čase sa z toho musím smiať. Predstavte si, ako prekvapenie alebo strach v okamihu dokážu zastaviť všetko logické myslenie a produkovať pocit a postoj, ktoré sú úplne nenormálne. Na toto som pomyslel, keď som čítal Dávidovo svedectvo: V deň, keď by som sa mal báť, ja v Teba dúfam.

Môj strach odstrániť veľkého lúčneho koníka nemal žiaden základ. Aj tak som cítil strach. Keď Dávid píše Žalm 56, bol zadržaný Filištíncami v Gate. On mal skutočne dôvod na strach a nepokoj. Bál sa? Myslím si, že áno. Ten strach odhalil, čo prebývalo v jeho srdci. Strach v ňom nevyvoláva agresiu. Ani sa nepokúša nahovoriť si, že to nie je vážne. Ani sa nevzdáva. Vkladá svoju dôveru v Boha.

Vidíme tu vedomé konanie, v ktorom plne nasmeruje pohľad na Boha. Myšlienky a myseľ nasmeruje len na Boha. Počuj, čo Dávid hovorí: „V deň, keď by som sa mal báť, ja v Teba dúfam.“

Dávid otvorene vyznáva, že sa v tejto ťažkej chvíli bojí. Svoj strach ale prináša pod trón milosti. Nedovolí strachu, aby ho premohol.

Ján píše: „V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.“ (1Jn 4,18)

Dávid nehovorí, že teraz sa rozhodne, že sa nebude báť. Nie, on sa so svojím strachom obracia na Toho, ktorý nielen dáva lásku, ale sám je Láska. On dokáže premeniť každé srdce a každú situáciu.

Aj keď žiješ v dôvere viery v Boha, aj tak niekedy poznáš strach. Dúfam, že toto je na povzbudenie každej čestnej duši, ktorá sa niekedy trápi strachom a nepokojom. V tejto oblasti sa spravilo tak veľa nebiblických vyhlásení, ktoré pokrivili povzbudenie a pomoc evanjelia, až sa z evanjelia stalo bremeno. Ale počuj, drahý priateľ, v deň, keď sa budeš báť, vlož svoju nádej v Boha, ktorý je Otcom milosrdenstva a Bohom každého potešenia. Je Bohom, ktorému je všetko možné.

My, Božie deti, nesmieme dovoliť, aby ľudia, situácie alebo vzťahy získali kontrolu nad našimi myšlienkami a skutkami. Duch dáva pokoj viery, radosť a nádej. Dáva odvahu v modlitbe. Ako Božie deti hovorme s Dávidom: „V deň, keď by som sa mal báť, ja v Teba dúfam.“

Z historického hľadiska je Žalm 56 o tom, ako Dávida polapili Filištínci. Zároveň je prorockou zvesťou, ktorá hovorí o zápase, aký veriaci človek vedie v tomto hriešnom svete. Zvlášť s ohľadom na posledné časy. Hovorí o nepriateľstve, ktoré postretne Izrael, ale tiež o nepriateľstve, ktoré postretne každého, kto je vierou v Krista Božím dieťaťom. Dávidove slová sú v pravde zvesťou aj pre nás dnes: V deň, keď by som sa mal báť, ja v Teba dúfam.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii