Učiť sa materiál - 16. september

„... vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť.  Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“

(Jk 1:3-4)

Existujú dva varianty skúšok a problémov, ktoré môžu prísť do života veriaceho: tie, ktoré si spôsobíme samy, a tie, ktoré prichádzajú bez nášho pričinenia.

Niekedy sa dostaneme do skúšok a problémov svojím vlastným pričinením. Sú bezprostredným výsledkom nášho sebectva, pýchy, chamtivosti či žiadostivosti. Vytvárame si svoje vlastné problémy. Jakub napísal: „Nech nikto nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša. Veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On nepokúša nikoho. Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza“ (Jk 1:13-14).

Mnohokrát keď prestupujeme Božie prikázania a žneme dôsledky nášho hriechu, hneváme sa na Boha. Chceme vedieť, prečo nám to robí. Medzitým nám Boh vraví: „Počúvaj, priateľu, len žneš, čo si zasial. Spôsobil si si to sám.“

Potom sú tu aj skúšky, ktoré prichádzajú bez nášho pričinenia. Zrazu spadneme na dno. Bez upozornenia sa jeden problém hromadí na druhý a vkráda sa do tvojho sveta. Jednou z prvých vecí, ktoré sa pýtame, keď sa ocitneme v skúškach, je: „Prečo, Pane? Prečo dovoľuješ, aby sa mi dialo toto? Čo som urobil, že si zaslúžim takýto údel?

Aký je význam skúšok? Jak 1:3-4 nám prezrádza: „... vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť.   Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“

Je pre nás dôležité vedieť, že Boh má lekcie, ktoré nás v období skúšok chce naučiť. Často je to jednoducho o tom, či to už ovládame.

https://www.harvest.org

Sadenie a dávanie vzrastu sú dve odlišné veci - 15. september

J 20:22-23

„A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“

Musíme mať správne pochopenie týchto Kristových slov. Tu nie je zavedená moc jedného rozprávajúceho, ale moc tých, ktorí veria. Takže moc toho, kto hovorí, a moc toho, kto verí, sú tak vzdialené ako nebo a zem. Boh nám dal slovo a silu rozprávať. Z toho však nevyplýva, že sa to podľa toho musí diať. Kristus tiež kázal a učil Slovo, a nie všetci, ktorí ho počuli, Mu aj uverili; a tam, kde uverili, to nebolo kvôli spôsobu, akým rozprával slovo, hoci to bolo Božie Slovo. Preto tu chce Kristus poznamenať: „Máš moc hovoriť slovo a kázať evanjelium a povedať: Ak veríš, tvoje hriechy sú odpustené; ale ak neveríš, tvoje hriechy odpustené nie sú. Nemáš však moc vieru stvoriť.“ Pretože sadenie a dávanie vzrastu sú dve odlišné veci, ako Pavol hovorí Korintským: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast.“ (1K 3:6) Preto sme nedostali autoritu vládnuť ako páni, ale byť otrokmi a sluhami, ktorí kážu slovo, ktorým privedú ľudí k viere. Preto ak veríš týmto slovám, získavaš silu. Ale ak im neveríš, potom to, čo hovorím a kážem ti nepomôže, hoci je to Božie Slovo. A neznevažuješ a nezahanbuješ mňa, ale samotného Boha. Preto nevera nie je nič iné ako rúhanie, ktoré robí z Boha klamára. Pretože keď poviem: „Tvoje hriechy sú odpustené v Božom mene,“ a ty neveríš, v podstate hovoríš: „Kto vie, či je to pravda a či to myslí vážne.“ Týmto robíš Boha a jeho slovo klamstvom. Bolo by lepšie, ak by si bol ďaleko od slova, ak neveríš. Pretože Boh nepovažuje Slovo za o nič menejcennejšie, keď ho namiesto Neho káže človek. Toto je potom moc, ktorú má každý kresťan danú od Boha.

St. Louis ed., 11:733-735.

Stačí na naplnenie tvojich potrieb - 14. september

„Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva.“ 2K 12:9

Vedúci tábora, ktorého cieľom je viesť malých loptošov ku Kristu, vravieva: „Byť kresťanom je to najťažšie na svete. Čo je ťažšie, ako milovať svojho nepriateľa?“ Jeden chlapec, z ktorého sa v tomto tábore stal rozhodný Kristov učeník, povedal: „V tejto partii sme všetci bratia a všetci sme ľudia. Aj pre mňa to bolo najprv ťažké, ale potom som počul, že v Kristovi je všetko možné. Vtedy tvrdosť pominula. Hovorím, že človek nie je človekom, úplným človekom, kým nespozná Ježiša Krista.“ Áno, kresťanský život je tvrdý a drsný; ale je fascinujúci. Stojí za všetko, čo je cenou za nasledovanie Ježiša Krista. Čoskoro zistíš, že kríž nie je väčší ako Jeho milosť. Keď zoberieš kríž neobľúbenosti, kdekoľvek budeš, zistíš, že je tam Božia milosť, tá bohato stačí na naplnenie všetkých tvojich potrieb.

Modlitba dňa

Pane Ježišu, nauč ma, že Tvoja milosť hojne stačí na naplnenie všetkých mojich potrieb.

Billy Graham Evangelistic Association

Kľúč k spokojnosti - 13. september

„Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.“

(Sk 20:35)

Ježiš povedal, že je blahoslavenejšie dávať, ako brať. Prišiel si vo svojom živote na to, že je to pravda?

Nerozprávam len o financiách; rozprávam o dávaní vo všeobecnosti. Môžeme kráčať životom hovoriac: „Potrebujem to,“ a „A čo moje potreby?“ Alebo môžeme povedať: „Boh ma požehnal. Stará sa o mňa. Ráno som mal raňajky. Som oblečený. Mám strechu nad hlavou. Čo môžem urobiť pre niekoho iného?“

Apoštol Pavol napísal: „nič nerobte z hašterivosti a márnej ctižiadosti, ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba… Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus“ (F 2:3,5).

Predstavte si, čo by sa stalo, keby ste to jednoducho aplikovali v manželstve. Namiesto toho, aby ste sa pozerali na svojho manžela či manželku a hovorili: „Čo pre mňa môžeš urobiť?“ uisti svojho partnera o sebe. Spýtaj sa sám seba: „Čo môžem urobiť, aby som tohto človeka požehnal?“ Čo môžem urobiť, aby som naplnil potreby, ktoré má? Zabudnem na seba. Chcem sa zamerať na svojho partnera.“ Ak dvaja ľudia žijú týmto spôsobom, budú mať požehnané manželstvo.

Ak prechádzaš životom hovoriac: „Ako môžem tomu človeku pomôcť? Ako môžem požehnať toho človeka?“ Keď začneš rozmýšľať nad inými namiesto seba, raz vstaneš a uvedomíš si, že si šťastný. Nestane sa to, pretože si išiel za vecami, o ktorých si si myslel, že ťa naplnia. Skôr sa to stane preto, lebo máš zoradené svoje priority.

Objavil si radosť z dávania? Kiežby sme robili veci Božím spôsobom. Potom by sme vedeli spolu s Pavlom prehlásiť: „lebo ja som sa naučil pristať na tom, čo mám.“ (F 4:11)

https://www.harvest.org

Nastolenie mieru - 12. september

„A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista.“ R 5:1

Pred rokovaním štyroch mocností v Ženeve som sa díval na prezidenta Eisenhowera, ako si kľaká v kaplnke a prosí o Božie vedenie pre rozhovory, ktoré ho čakali. Bol som si istý, že Boh na jeho úprimnú modlitbu odpovie. Verím, že skutočne odpovedal, pretože po tie dni prezident Eisenhower preukazoval ducha ozajstného tvorcu pokoja na medzinárodnej úrovni. Jestvuje jediné nápravné opatrenie, keď ide o nastolenie mieru: že ľudia ako jednotlivci spoznajú Boží pokoj. Hoci nie som úplne proti hnutiam, ktoré sa tak či onak usilujú o pokoj vo svete, som pevne presvedčený, že pokoj nikdy nenastane, kým v jadre nebude duchovná dynamika. Modlím sa, aby prestali vojny, a modlím sa aj, aby skončili zločiny; ale viem, že základnou príčinou zločinov i vojen je prirodzená hriešnosť ľudskej povahy. Svet nemôže byť obnovený, kým sa ľudia znovu nenarodia a nebudú mať pokoj s Bohom.

Modlitba dňa

Nebeský Otče, modlím sa za pokoj vo svete skrze jednotlivcov, ktorí sa podriaďujú Tvojmu Synovi, Ježišovi Kristovi. Požehnaj dnes všetkých tých, ktorí u nás i v zahraničí šíria evanjelium.

Billy Graham Evangelistic Association

Jeden dôvod, prečo Boh dopustí utrpenie - 11. september

„Budem sa kochať v Tvojich príkazoch, ktoré som si zamiloval.“

(Ž 119:67)

Boh niekedy dovolí utrpenie a chorobu, aby získal našu pozornosť!

Napríklad, možno mu vzdorujeme a On nás v tom chce zastaviť. To bol prípad neochotného Jonáša. Žalm 119:67 hovorí: „Skôr, ako som trpel, blúdil som; teraz však zachovávam Tvoju reč.“ Takže Pán môže dopustiť ťažkú situáciu, aby nás prebudil a ukázal nám našu skutočnú potrebu – môže dopustiť dokonca aj niečo tak tragické, ako je smrť dieťaťa.

Jeden človek, ktorému zomrelo dieťa, mi napísal:

„Človek očakáva, že stratí rodiča, dokonca možno aj brata, sestru, tetu či uja; nikdy však neočakáva, že stratí svoje vlastné dieťa. Môj syn by mal tento rok 16. Od jeho smrti prešlo už 15 rokov. On bol človek, ktorý ma priviedol k Bohu. Kvôli jeho smrti som ja dostal spásu. To potešenie, ktoré som našiel, keď som spadol do Božích rúk… Boh pozná moju bolesť; tak isto stratil syna!“

„Po pätnástich rokoch… Stále počas Vianoc plačem, to je čas, kedy si spomeniem na jeho život a moju stratu. Stále plačem počas Veľkej noci; vtedy som uistený o tom, že ho znova uvidím. Viem, že sa z toho nikdy nedostanem, pretože sa z toho nechcem dostať. Intenzita je slabšia, ale ako radosť života berie bolesť strateného života, ja som kvôli svojej strate našiel spásu v Božom synovi!“

Boh použil nepredstaviteľnú tragédiu, aby priviedol spomínaného muža k Pánovi. Možno sa ti v poslednej dobe stalo niečo radikálne alebo tragické: smrť milovanej osoby, zlé správy od lekára, blízke stretnutie so smrťou. Alebo možno niečo iné zaujalo tvoju pozornosť a ty si ostal zranený! Možno ti nevyšlo manželstvo, tvoji rodičia sa rozviedli, vyhodili ťa z práce, nechala ťa priateľka či priateľ.

Je možné, že Boh sa snaží dostať do tvojej pozornosti vo všetom utrpení. Pamätaj, že Boh má za každých okolností, ktoré veriaceho obklopujú, všetko pod kontrolou. Ako je ukázané v Jóbovom príbehu, diabol nemôže v živote veriaceho urobiť nič bez výslovného súhlasu na Božej strane.

Ale prečo by Boh dával satanovi taký súhlas? Pretože satanov útok preukáže, aký naozaj si. Oddelí skutočné od falošného, pšenicu od kúkoľa. Pri útoku sa skutočný veriaci obráti na Boha. Neveriaci sa mu obráti chrbtom.

Ľudia reagujú na krízy rôzne. Zdá sa, že sa buď obrátiš na Boha, alebo proti Nemu. A výsledok je taký, že sa z teba buď stane lepší človek, alebo zatrpknutejší. Utrpenie neformuje charakter; odhaľuje ho.

https://www.harvest.org