Vydrž a pridŕžaj sa Božieho Slova - 5. december

„Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ Mt 4:1-4

Kristus nám tu dobre vykresľuje, ako prebieha pokúšanie a ako ho treba prekonávať. Po prvé, je vyvedený na púšť, teda je opustený Bohom, anjelmi, ľuďmi a všetkými ostatnými stvoreniami. Čo za pokušenie by to bolo, keby by sme neboli opustení a ponechaní sami sa brániť? Veď to zraňuje, keď nemáme žiadnu oporu. Napríklad ak potrebujem jesť, ale nemám žiadne peniaze, žiaden záchytný bod, nič, na čo by som sa mohol spoľahnúť; keď nemám žiadnu pomoc ani radu od druhých. To je to, čo znamená byť vyvedený na púšť a byť opustený. Tam som v tej správnej škole a učím sa o sebe, kto som, aká slabá je moja viera, aká veľká a vzácna musí byť skutočná viera a aká zahanbujúca nevera je hlboko zakorenená v srdciach všetkých ľudí. No ak máš peňaženku, špajzu a stodolu ešte plnú, nie si vyvedený na púšť ani opustený. Preto ani necítiš pokušenie. Po druhé, prichádza diabol a pokúša Krista veľkou starostlivosťou o brucho a nedôverou v Božiu dobrotu, keď vraví: „Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“ akoby chcel povedať: „Naozaj sa spoľahni na Boha a nepeč chlieb. Vlastne, čakaj, že ti do úst budú padať pečené holuby. Teraz povedz, že Tvoj Boh sa o Teba stará – kde je Tvoj nebeský Otec, ktorý sa o Teba stará? Myslím, že Ťa opustil. Jedz a pi svoju vieru. Uvidíme, ako Ťa viera nasýti – keby si tak mohol jesť kamene! Boh s Tebou tak otcovsky zaobchádza, keď Ti neposiela ani kôročku chleba. Necháva Ťa takého chudobného a biedneho. Len ver, že si Jeho Syn a On je Tvoj Otec.“ Diabol naozaj pokúša všetky Božie deti takýmito myšlienkami. Aj Kristus ich určite zažil. Veď nebol kameň ani poleno, hoci bol a zostal čistý a bez hriechu, čo je pre nás nemožné. Kristova odpoveď potvrdzuje, že Ho diabol pokúšal starosťami o brucho alebo nedôverou a chamtivosťou... Kristus chce povedať: „Chceš, aby som sa zameral na samý chlieb, a zaobchádzaš so mnou, ako by som rozmýšľal len o telesnom pokrme.“ Toto pokušenie je dosť bežné, dokonca aj medzi dobrými ľuďmi. Zakúšajú ho najmä tí, ktorí sú chudobní, ktorí majú prázdny dom a dieťa. Preto sv. Pavol hovorí v 1Tim 6:10, že chamtivosť je koreňom všetkého zla. Nemyslíte si, že taká nedôvera, starosti a chamtivosť sú príčinou, že sa ľudia vyhýbajú manželstvu? Prečo ľudia bočia od manželstva a nežijú cudne, ak sa neboja, že by zomreli od hladu alebo treli núdzu? Ale mali by sa mali pozrieť na Kristove skutky a príklad v tomto texte: Znášal nedostatok štyridsať dní a nocí a napokon nezostal opustený, ale postarali sa o Neho anjeli. Po tretie, všimnime si, ako Kristus odolával a prekonával také pokušenie brucha: Keď vidí len kamene a nepožívateľné veci, vytrvá a pridŕža sa Božieho slova. Posilňuje sám seba týmto slovom a udiera ním diabla. Nech sa všetci kresťania odvážne chopia tohto verša, keď trpia nedostatkom, keď sa všetko zmenilo na kamene a keď odvaha mizne. Mali by povedať: „Aj keby bol celý svet plný chleba, aj tak človek nebude žiť chlebom. Pre život človeka je treba viac než chlieb, a síce Božie slovo.“

St. Louis ed., 11:535-537.

Spievanie v temnote - 4. december

„Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.“ (Sk 16:25)

Keď kresťan čelí ťažkostiam, svet sa s veľkým záujmom prizerá. Každý z nás čelí ťažkostiam. Každý z nás stráca milovaných. Každý z nás čelí chorobe. Každý z nás v živote narazí na problémy a ťažkosti. Keď sa to však stane kresťanom, nekresťania sa pozerajú, aby videli, či je naša viera skutočná. To je čas, kedy im môžeme ukázať, čo môže Kristus vykonať dokonca aj v ťažkých časoch.

Skutky apoštolov nám v 16. kapitole hovoria príbeh Pavla a Sílasa, ktorí boli zatvorení do väzenia za kázanie evanjelia. Ich chrbty boli doudierané bičom a o polnoci, v tých najnehygienickejších podmienkach, v špinavom prostredí, s nohami rozdelenými okovami, ktoré im spôsobovali neznesiteľnú bolesť Pavol a Sílas viedli bohoslužbu. Biblia nám vraví: „Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali“ (v. 25). Zrazu väzením otriaslo zemetrasenie, ich okovy padli, steny sa zrútili a oni boli oslobodení.

Väzenský strážnik vo Filipách, ktorý predpokladal, že Pavol a Sílas boli na slobode, vedel, že ho budú mučiť a že ho usmrtia. Vytasil svoj meč a bol pripravený zabiť sa. Pavol však zvolal: „Neubližuj si! Veď sme všetci tu!“ (v. 28)

Na to väzenský strážnik povedal: „Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?“ (v. 30) Pavol a Sílas ho ovplyvnili.

Rovnako aj teba teraz pozorujú ľudia. Robia si názor o Bohu na základe tvojho života.  Hovorí sa, že kresťan je kapitola napísaná Bohom a čítaná ľuďmi. Si jediná Biblia, ktorú niektorí ľudia vôbec budú čítať. Budú sa na teba pozerať a to môže určiť ďalšie smerovanie ich života.

https://www.harvest.org

Hľadáš zmysel? - 3. december

„Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu.“ (Rim 12:1)

Kniha The Age of Longing (V časoch túžby) hovorí o americkom dievčati, ktoré sa v Paríži vydalo za radikálneho revolucionára. Na univerzite v Amerike stratila všetku vieru a zabudla na všetko, čo ju jej rodičia naučili. Keď sa jej spýtali, prečo si vzala práve toho muža, odpovedala: „Bol to prvý človek, ktorého som v živote stretla, kto verí v niečo tak veľmi, že je ochotný za to zomrieť. Hoci nemám takú vieru ako on, priťahuje ma, lebo našiel zmysel života.“ Myslím, že mnoho mladých ľudí dnes hľadá zmysel a nechce sa uspokojiť s hocičím.

Istý vysokoškolák v Moskve nedávno povedal jednému z mojich kolegov: „Vy kresťania vravíte, že ovládnete svet, ale my sme za posledných 50 rokov spravili viac ako vy za dve tisícročia. Viete prečo? Lebo nie ste oddaní. My sme. Vyhráme, uvidíte.“

Modlitba dňa

Pane, keď rozmýšľam nad tým, ako veľmi som Ti oddaný, ostávam zahanbený. Ty si mi dal všetko. Daj, nech Ťa navždy oddane milujem.

Billy Graham Evangelistic Association

Do zrkadla nestačí pozerať - 2. december

Viera má dôsledky.

Biblia je iná ako ostatné knihy. Môžeš si prečítať kuchársku knihu, ale to ešte neznamená, že musíš uvariť jedlo. Môžeš si listovať v katalógu dovoleniek, bez toho, aby si navštívil miesta na obrázkoch. Božie slovo je však úplne iné. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. (Jk 1,23-24)

Určite sa ti už stalo, že si išiel popri zrkadle a zrazu si si na tvári zbadal špinu. Vtedy nejdeš jednoducho ďalej, ale zájdeš do kúpeľne a umyješ si tvár. Keď však Božie slovo odhaľuje chyby v našom živote, nie vždy to prinesie konkrétny dôsledok. Možno v modlitbe prosíme Boha o odpustenie, ale potešujeme sa tým, že sme hriešnici a žijeme ako predtým. Veríme svedectvu Písma o Kristovi, že zomrel za naše hriechy, ale už tak nahlas nehovoríme o tom, že Pán nás oslobodil z moci hriechu. Keď si podčiarkujeme verše v Biblii, nie mnohí si podčiarknu slová: Lebo Boh nás nepovolal k nečistote, ale v posvätení. (1Tes 4,7) Alebo: ... s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. (F 2,12)

Voči Božiemu slovu a voči hriechu máme úplne iný postoj než k ostatným veciam v živote. Keď ideme na hostinu a zistíme, že máme na oblečení fľak, tak sa prezlečieme alebo očistíme. Nejdeme v špinavých šatách a neospravedlňujeme sami seba tým, že veď každý má určite niekde na sebe niekedy špinu. Nie, niečo spravíme.

Často vnímame len to, čo je vidno. Keby sme verili Božiemu slovu, zamestnávali by sme sa viac vlastným vnútrom a nezabúdali na to, čo sme v zrkadle videli.

Keby sme sa tak často pozerali do zrkadla Božieho slova, ako sa pozeráme do bežného zrkadla, malo by to obrovské dôsledky na náš život.

Jakub používa obraz zrkadla, keď hovorí o Božom slove. Neponáhľaj sa, keď sa do zrkadla pozeráš a dovoľ, aby to, čo vidíš, prinieslo praktické dôsledky do tvojho života. Lebo keď rastieme v poznaní bez toho, aby sme konali v súlade s tým, čo vieme, naše poznanie vedie k ospalému svedomiu a ľahostajnosti voči Bohu.

Ľudia, ktorí neradi počúvajú, že sú hriešni, rýchlo takéto odseky v Biblii preskakujú. O Jakubovom liste rozprávajú s pohŕdaním a hovoria, že List Rímskym je ten pravý pokrm.

Zreteľne chcem povedať, že ak o niektorom odseku Biblie rozprávaš s opovrhnutím, mal by si mať jasno v tom, že rozprávaš o Božom slove. Máš na to právo len preto, lebo svetlo Božieho slova osvecuje niečo v tvojom živote a tebe sa to nepáči?

Medzi Pavlom a Jakubom je absolútna harmónia. Potrebujeme celé svedectvo Písma tak, ako je zaznamenané. Božie svedectvo Starej a Novej zmluvy odhaľuje pravdu o Bohu a o nás samých.

Boh ti dal svoje Slovo a je tvojou zodpovednosťou dovoliť Slovu, aby v tebe konalo tak, že prinesie ovocie. Boh prehovoril a očakáva odpoveď. Odpoveď musí byť niečo viac, ako len slová. Ak nebudeš konať podľa Slova, si za to zodpovedný pred Bohom. Ak niekto hovorí niečo iné, klame. A ak si uveril skrze evanjelium a si zrodený z Ducha, Pán ti hovorí: „Prebuď sa! Aby si rástol! Opustil si prvú lásku!“

Boh používa svoje Slovo, aby poukázal na seba, aby nás pozval späť do svojej blízkosti, aby sme kráčali vo svetle. K radosti, pokoju, obnove, posväteniu a rastu. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je.

Každý deň sa pozri do zrkadla Božieho slova. Dovoľ obrazu, ktorý vidíš, priniesť ovocie do svojho života. Pozri sa a nezabudni ako vyzeráš. Neutekaj pred bolesťou tak, že sa do zrkadla nepozrieš. Pravda, ktorej sa vyhýbaš, ťa aj tak raz v živote doženie. Falošná nádej je ľahká, ale netrvá dlho a stojí viac, než sa zdá. Kradne totiž život.

Nepozri sa len tak letmo na svoj obraz v Božom slove raz začas, ale pozeraj sa každý deň. Konaj ako Slovo hovorí. Pán hovorí, že budeš blahoslavený vo svojom konaní!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Jeho ochraňujúca prítomnosť - 1. december

„Nech ich padne tisíc po tvojom boku a desaťtisíc po tvojej pravici, k tebe sa to nepriblíži.“ (Ž 91:7)

V živote existuje kopa vecí, ktorých sa môžeme báť. Môžeme sa báť nastúpiť do lietadla. Môžeme sa báť jazdiť autom. Môžeme sa báť urobiť to či ono. Môžeme byť plný strachu jednoducho zo všetkého.

V Žalme 91 však pre veriacich nachádzame takéto zasľúbenie: „Nech ich padne tisíc po tvojom boku a desaťtisíc po tvojej pravici, k tebe sa to nepriblíži.“ (Ž 91:7)

Nie je úžasné vedieť to? Koniec nie je, pokiaľ nenastane. Dovtedy môžeme neohrozene kráčať s vedomím, že Boh má naše životy pod kontrolou.

Čítal som príbeh jedného odvážneho kresťana. Stál pred kráľom, ktorý od neho chcel, aby zaprel Krista. Kráľ sa mu vyhrážal: „Ak to neurobíš, pošlem ťa do vyhnanstva.“

Kresťan odpovedal: „Od Krista ma vyhnať nemôžete. On vraví, že ma nikdy neopustí a nezanechá.“

Kráľ dodal: „Zhabem tvoj majetok a všetko ti zoberiem.“

Kresťan prehlásil: „Moje poklady sú uložené v nebesiach, nedostanete sa k nim.“

„Zabijem ťa,“ vyhrážal sa kráľ.

„Bol som mŕtvy posledných štyridsať rokov,“ znela kresťanova odpoveď. „S Kristom som umrel; umrel som svetu. Môj život je skrytý s Kristom v Bohu a vy sa ho nedotknete.“

Kráľ skonštatoval: „Čo môžeme urobiť s takým fanatikom?“

Nech nám Boh dá viac kresťanov, ktorí vedia o Božej ochrane to, čo tento veriaci. Medzi dôverovaním Pánovi a preverovaním Pána je však rozdiel. Neprijímaj vo svojom živote zbytočné príležitosti s očakávaním, že Boh ti pomôže. Áno, na všetkých našich cestách nás bude chrániť, ale naše cesty by mali byť Jeho cestami.

https://www.harvest.org

Buď svetlom - 30. november

„Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 5:16)

Jeden verný svedok je vzácnejší ako tisíc nemých náboženských učiteľov. Tom Allan, známy mladý škótsky kazateľ, uveril v Krista vo chvíli, keď počul černošského vojaka spievať chválospev s názvom Were you there when they crucified my lord? (Bol si tam, keď ukrižovali môjho Pána?) Povedal, že to nebolo kvôli piesni ani kvôli vojakovmu hlasu. Bolo to o duchu, v ktorom vojak spieval, o spôsobe, ktorým spieval, o úprimnosti jeho prejavu. Práve to ho usvedčilo, že žije v hriechu, a obrátilo ho to k Spasiteľovi. Naša viera rastie tým, že ju prejavujeme. Ak si chceme udržať vieru, musíme sa o ňu podeliť – musíme svedčiť.

Modlitba dňa

Pane Ježišu, modlím sa, aby si si k sebe priťahoval ľudí skrze moje svedectvo o Tvojej láske.

Billy Graham Evangelistic Association