+ 421 911 798 800 evs@evs.sk

EVS
  • Domov
  • Kto sme
  • Čo robíme
  • Zamyslenia
  • Pridajte sa
  • E-shop
  • Podporte nás
  • Blogy
    • Slavo
    • Martin
    • Dodo
    • Ondrej
    • Janko

ondrej

  • Blogy
  • ondrej

SWOT na prelome rokov

Keď sme si pred rokom plánovali veci na rok 2020, netušili sme, čo nás v ňom čaká. Mnohé z našich plánov, ak nie všetky, sú buď na smiech alebo na plač. A predsa, keď sme si v našej rodinej bubline robili hodnotenie uplynulého roka, bolo to pre nás užitočné. Uvedomili sme si, že nie všetko bolo len zlé, ale sú aj veci, za ktoré môžeme byť vďační a sú veci, ktoré sme sa naučili. 
 
K premýšľaniu  na prelome rokov som použil upravený systém SWOT. Pôvodná SWOT analýza obsahuje 4 prvky: silné stránky (Strenghts), slabé stránky (Weaknesses),  príležitosti (Opportunities) a ohrozenia (Threats). Pozmenil som jednotlivé prvky ako sú uvedené na obrázku:
 
swot na prelome rokov
 Začal som z ľavého horného rohu po riadkoch. Najľahšie je asi začať stratami, pretože za súčasnej situácie sa o nich veľa hovorí a naša myseľ sa nimi pravdepodobne aj často zamestnáva. Skončíme s nádejným pohľadom na príležitosti vpravo dole. Smerom do budúcnosti potrebujeme mať pohľad nádeje. 
  
Straty v roku 2020: Každý prežil za uplynulý rok niečo, čo by mohol definovať ako stratu. Môžu to byť také vážne veci ako strata zdravia, blízkeho človeka, práce a pod., až po menšie straty ako je skutočnosť, že sme neboli na dovolenke. Straty môžu byť materiálne i nemateriálne. 
 
Zisky v roku 2020: V súvislosti s rokom 2020 sa veľa hovorí o stratách. Ale žiaden rok nie je len o stratách. Získali sme nové skúsenosti, možno nové zručnosti, nové návyky (niektoré nové návyky môžu byť v skutočnosti stratou, ako napr. prejedanie sa a s tým pribúdajúce kilogramy). 
 
Výzvy roka 2021: Sú výzvy, o ktorých vieme, a určite budú aj také, o ktorých netušíme. Ale minimálne na tie, o ktorých vieme, sa môžeme lepšie pripraviť. Napríklad niektoré straty z minulého roka sa do tohto prenášajú ako pokračujúce výzvy. 
 
Príležitosti roka 2021: Výzvy sa môžu v skutočnosti stať aj našimi príležitosťami. A tiež je pravda, že nie všetky príležitosti sa nám podarí uskutočniť či naplniť. A tak sa môžu v priebehu času premeniť na výzvu. 
 
 Následné kroky
 
Takáto analýza je sama o sebe ešte málo. Sama o sebe nie je dostatočná k tomu, aby nás motivovala ku konkrétnej akcii. Aby sme mali konkrétne plány, ciele a následné kroky, je potrebné urobiť ešte nasledovné kroky:
 
Objav svoje „prečo“! 
  • Prečo vnímam niečo ako stratu?
  • Prečo niečo vnímam ako zisk?
  • Prečo niečo vnímam ako výzvu? (Čoho sa obávam?)
  • Prečo niečo vidím ako príležitosť? (Čo si od toho sľubujem?)
 
ČO konkrétne urobíš a KEDY, aby si:
  1. efektívne čelil výzvam, ktoré ťa čakajú?
  2. efektívne sa chopil príležitostí, ktoré vidíš?
 Veľmi doporučujem, aby si si všetky svoje odpovede zapísal. Tak sa k nim môžeš v priebehu roka vracať, korigovať ich a pod.  
 
 
Môj príklad:
 
Rôzne grafy 1
Moje „prečo“ som si zadefinoval aktuálne takto: 
 
Chcem sa viac podobať Kristovi, chcem naplniť plán, ktorý má pre mňa Boh a chcem lepšie slúžiť svojej rodine.
 
Konkrétne kroky: 
  • - porozprávať sa dnes doma v rodine, čo si myslia o mojom nápade
  • - zavolať do konca týždňa trom priateľom, čo si myslie o mojom nápade
 
A na záver: 
 
Jakub, Ježišov brat, nás upozorňuje vo svojom liste (Jk 4:13-15), že pri plánovaní všetkého by sme mali mať na pamäti, že naše plány majú svoje obmedzenia. Je veľa faktorov, ktoré nepoznáme a ktoré nie sú vôbec v našich rukách. Aj pri plánovaní a stanovovaní cieľov je lepšie byť pokorný a počítať s tým, že veci sa môžu vyvíjať inak. 
 
Ja sa vo svojom živote opakovane vraciam k modlitbe, ktorú nachádzame v Žalme 139:34-24. Doporučujem modliť sa túto (alebo podobnú) modlitbu vždy pred začiatkom i na konci každého nášho premýšľania či plánovania. Môžeš sa ju pomodliť aj teraz:
 
Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce;
skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! 
Viď, či som na ceste do trápenia,
a veď ma cestou večnosti! Amen. 
 
 
 
 
Ďalšie tipy pre plánovanie života:
 
Viacero užitočných článkov nájdeš na stránke www.chcemviac.com ako napr. tento: Ako si stanoviť ciele, ktoré budú zamerané na Boha.
 
Moje staršie blogy k téme:
Majú novoročné predsavzatia zmysel?
Ako mať lepší rok ako vlani
Tip na spoločnú aktivitu na prelome rokov.
 
 
 
ondrej jan.12.2021 Ondrej

Ohliadnutie sa za rokom 2020

Na sklonku roka 2020 som bol oslovený z redakcie denníka Postoj, aby som sa obzrel spať za končiacim rokom a vybral z neho udalosť, fenomén alebo osobnosť kresťanského sveta a zhodnotil ju. Určite sa ponúka veľa námetov. Rok 2020 bol aj rokom pandémie COVID-19, ktorá ovplyvnila výrazne aj cirkvi a kresťanov. Nie vždy sme vo všetkom obstáli. Ja zostanem na Slovensku a vyzdvihnem dve osobnosti.

Tou prvou je profesor Vladimír Krčméry. Už jeho životný príbeh sám osebe stojí za zmienku a je veľmi inšpiratívny. Výrazne sa dostal na oči verejnosti v tomto roku aj v súvislosti s pandémiou Covid-19. Získal si určite mnoho fanúšikov, ale aj nemálo kritikov. Rozpráva múdro, s nadhľadom a so skúsenosťou, s humorom a s ľahkosťou a hovorí nenútene a prirodzene o svojej viere v Pána Boha. Obdivujem, ako prirodzene dokáže zakomponovať prakticky do hocijakej témy odkaz na Pána Boha alebo biblickú múdrosť. Robí to pritom veselo a s rešpektom voči tým, ktorí majú iný svetonázor.

V tomto je pre mňa podobnou inšpiráciou aj Sima Martausová. V piesňach má odkazy na svoju kresťanskú vieru, a predsa sú populárne aj v širšej verejnosti. Dokladom toho je aj to, že sa stala speváčkou roka v ankete OTO 2020.

Obaja, Krčméry i Martausová, sú profesionálmi vo svojom odbore a ich práca má spoločenský prínos, hoci vo veľmi rozdielnych sférach. Pritom prezentujú svoje kresťanské postoje prirodzeným a nenúteným spôsobom tak, že to rešpektujú aj tí, čo majú iní názor. Ich viera nie je prekážkou, aby boli akceptovaní širšou verejnosťou. Páči sa mi ich prirodzenosť, pokora, veselosť a smelé svedectvo o Pánu Bohu. Pritom nepadli do pasce politizácie svojej viery. Naša krajina i cirkev by potrebovali čím viac takýchto kresťanov, ktorí svoju vieru nielen praktizujú, ale ju aj vyznávajú bez ohľadu na to, či je to populárne.

 

Celú anketu spolu s odpoveďami ďalších respondentov si môžeš prečítať TU. 

Photo by Randy Jacob on Unsplash

ondrej jan.05.2021 Ondrej

Vianočné mýty - odpovede ku kvízu

Koľko toho vieš o Vianociach?
 
Naša kultúra výrazne ovplyvnila naše chápanie príbehu Ježišovho narodenia. Kvôli tomu vzniklo veľa nepochopení a deformácii. Tento kvíz nám pomáha ujasniť si rozdiel medzi pôvodným biblickým príbehom a neskoršími dodatkami.
 

V tomto blogu sa dozvieš správne odpovede ku vianočnému kvízu. O samotnom kvíze, ako ho hrať a odkaz priamo na kvíz nájdeš v tomto blogu: Vianočné mýty - kvíz. 

Ak si nechceš pokaziť zábavu a chceš si najprv zahrať kvíz, nečítaj ďalej!

Pod obrázkom sú riešenia kvízu.

 christmas 5751280 1920 orez pasik uzky

 
Vianočný kvíz - odpovede
 
 
1. Kedy sa narodil Ježiš?
  • Nevieme to naisto, ale podľa dostupných údajov to bolo najpravdepodobnejšie medzi rokmi 7-4 p.n.l.
 
2. Ako sa volala Ježišova mama? 
  • Mária. Matúš 1:18  Ježiš Kristus narodil sa takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, a skôr, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého.
 
3. Ježiš sa narodil v Nazarete
  • Nie, narodil sa v Betleheme. Matúš 2:1  Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema
 
4. Aké zamestnanie mal Jozef? 
  • Tesár. Matúš 13:55  Či nie je synom toho tesára? Či sa Mu matka nevolá Mária a bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda?
 
5. Prečo Jozef a Ježišova matka neboli ubytovaní v hostinci (hoteli)?
  • Lukáš 2:7  I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto.
 
6. Ako sa Jozef a Mária dostali do Betlehema?
  • Nevieme, Biblia o tom nehovorí. Domnienka je, že Mária šla na oslovi, pretože bola v pokročilom tehotenstve.
 
7. Po svojom narodení bol Ježiš uložený do košíka
  • Nie, bol uložený do jasiel. Lukáš 2:7  I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto.
 
8. Jasle, kam bol uložený Ježiš, sú
  • miesto na krmivo pre zvieratá.
 
9. Ktoré zvieratá boli prítomné pri Ježišovom narodení?
  • Biblia o tom nehovorí.
 
10. Odkiaľ prišli traja mudrci k Ježišovi?
  • Z východu. Matúš 2:1  Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema
 
11. O akom znamení hovoril anjel pastierom, že nájdu?
  • Lukáš 2:12  A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.
 
12. Akými slovami pozdravili anjeli pastierov?
  • Lukáš 2:14  Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!
 
13. Čo je to kadidlo?
  • Vonná látka vyrobená z miazgy stromu.
 
14. Čo je myrha?
  • Vonná látka používaná napr. pri pohreboch. Ján 19:39  A prišiel aj Nikodém, ktorý prvý raz v noci prišiel k Nemu, a priniesol asi sto funtov myrhy zmiešanej s aloe. 40  Potom vzali telo Ježišovo a zavinuli ho aj s tými voňavými vecami do plátna, ako je u Židov v obyčaji pochovávať.
 
15. Za Ježišom prišli určite traja mudrci
  • Nie. Biblia to presne nehovorí. Určite ich bolo viac ako jeden - Matúš 2:1  Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema. Domnienka je, že boli traja podľa počtu darov, ktoré doniesli Ježišovi - Matúš 2:11  I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
 
16. Kým vlastne boli „mudrci“?
  • Astrológovia; v tej dobe sa nerozlišovalo medzi astronómiou a astrológiou.
 
17. Kde našli mudrci Ježiša?
  • V dome. Oni prišli za Ježišom o niečo neskôr, nie hneď po Jeho narodení, preto už Jozef s Máriou medzitým zrejme našli miesto na ubytovanie. Matúš 2:11  I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
 
18. Prečo šli Jozef a Mária do Betlehema?
  • Lukáš 2:1  V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet.
 
19. Prečo šiel Ježiš do Egypta?
  • Matúš 2:13  Keď odišli, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi a povedal mu: Vstaň, vezmi dieťatko a Jeho matku, uteč do Egypta a zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem. Lebo Herodes bude hľadať dieťatko, aby Ho zahubil.
 
20. Ježiš sa zrejme nenarodil 25.12.
  • Pravda. Nevieme, kedy sa presne narodil; narodenie Ježiša sa začalo oslavovať ako cirkevný sviatok až od 4. storočia. Keďže presný dátum nevieme, cirkev mala slobodu ho určiť na ľubovoľný termín. Stanovila ho na termín pôvodne pohanských sviatkov.
 
21. V ktorých evanjeliách sa píše o Ježišovom narodení?
  • Matúš a Lukáš
 
Vianočný príbeh si môžete prečítať v Biblii v evanjeliách: Matúš 1:18-25, Matúš 2:1-23, Lukáš 1:26-38, Lukáš 2:20. 
ondrej dec.22.2020 Ondrej

Vianočné mýty - kvíz

Koľko toho vieš o Vianociach?
 
Naša kultúra ovplyvnila naše chápanie príbehu Ježišovho narodenia. Kvôli tomu vzniklo veľa nepochopení a deformácii. Tento kvíz nám objasní rozdiel medzi pôvodným biblickým príbehom a neskoršími dodatkami.
 
Kvíz si môžete zahrať cez kahoot na tomto odkaze.
 

Kvíz si môžete zahrať ako rodina, dokonca aj na diaľku. Doporučujem, aby ste hrali cez online aplikáciu - otázky sa budú zobrazovať na monitore a odpovede budete zadávať cez mobil (smartfón). Aby ste mohli hrať, potrebujete pripojenie na internet. Ak nepoznáš kahoot, prečítaj si inštrukcie nižšie. 

Ako hrať?

Kliknite na odkaz vyššie, následne kliknite na „play as a guest“ (zelené tlačidlo vpravo hore). Potom kliknite na možnosť „classic“ (zelené tlačidlo). Chvíľu počkáte, kým sa vygeneruje PIN (začne hrať hudba). Cez tento PIN sa účastníci dostanú do hry, aby mohli zadávať odpovede na smartfónoch. Ideálne hranie je tak, že účastníci vidia otázky na monitore počítača a odpovede zadávajú cez smartfón. Dá sa hrať aj na jednom zariadení, ale je to náročnejšie na preklikávanie medzi otázkami a odpoveďami. Ideálne, ak viete zdieľať obrazovku s otázkami napr. na TV, alebo premietnuť cez projektor, alebo monitor je umiestnený tak, že všetci naň dobre vidia. Ak hráte s niekým iným online, tak je možné obrazovku s otázkami zdieľať s ostatnými účastníkmi cez vhodnú aplikáciu (napr. zoom). 

Účastníci sa zapoja do hry tak, že na smartfóne idú na webstránku kahoot.it (alebo si stiahnu priamo aplikáciu kahoot, ale to nie je nutné) a zadajú PIN, ktorý sa ukáže po vygenerovaní hry na hlavnej obrazovke, kde sa budú zobrazovať potom aj otázky. Každý účastník si zvolí svoje meno (prezývku, nick). 

Sú dva typy otázok - výber zo 4 možností alebo z 2 možností - pravda (true) / nepravda (false). Odpovede sa zadávajú na smartfóne ťuknutím na príslušný symbol (farba/tvar). Poradie určuje nielen správnosť odpovede, ale aj čas, v ktorom je správna odpoveď zadaná. Prvá otázka je skúšobná, nebodovaná. 

Hranie hry trvá cca do 30 minút. Kvíz obsahuje 20 otázok. Na odpoveď máte 10 alebo 20 sekúnd. Po skončení sa ukáže vyhodnotenie. 
 
Obrázky pri jednotlivých otázkach sú len ilustračné. Nepovažujte ich za nápovedu.
 
Sú dva typy odpovedí - výber zo 4 možností alebo z 2 možností - pravda (true) / nepravda (false).
 
Dúfam, že sa dobre zabavíte a aj niečo nové naučíte. 
 
 
V prípade problémov ma skúste kontaktovať na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
 
Predpokladám (som si istý), že pri niektorých odpovediach budete riadne prekvapení, prečo vaša odpoveď nie je uznaná ako správna. Je to preto, že skutočne nie je správna :-). Správne odpovede nájdeš na tomto odkaze.
 
 
ondrej dec.22.2020 Ondrej

Adventné sviečky IV

Žena, ktorá žila nádejou
 
Doba bez nádeje?
Uprostred choroby dúfame, že sa čím skôr vyliečime a to bez následkov. Uprostred samoty dúfame, že si na nás aspoň niekto spomenie. Uprostred krízy a ťažkostí dúfame, že snáď to nebude až také zlé... Nádejame sa, že veci sa zlepšia, že problémy sa vyriešia, že nemoc prekonáme, že vzťahy sa napravia, že budeme mať lepšiu robotu, viac peňazí, pokojný dôchodok, že to zlé čoskoro pominie...
 
Čo robia 84-ročné vdovy?
Stretol som  jednu staršiu pani. Má už cez 80 rokov, milá osôbka, ale strašne nepokojná. Sťažuje sa na súčasnú situáciu a neprijíma, abu ju ktokoľvek obmedzoval či jej niečo diktoval. Počul som ju sťažovať sa, ako jej táto vláda berie život (kvôli obmedzeniam pre pandémiu)... Poznám aj inú vdovu, ktorá má už ďaleko vyše 80 rokov. Táto vytrvalo pozerá do budúcnosti s nádejou a očakávaním na to, čo má Pán Boh pre nás pripravené. Poznám ju ako človeka, ktorý pozerá v ústrety budúcnosti s nádejou. 
V Biblii sa spomínajú dve Anny a obidve žili nádejou. Anna v Starej zmluve  sa s nádejou modlila a očakávala, že Boh jej dá syna (1Samuleova 1:20). Tento syn sa stal požehnaním pre svoj národ. Samuel bol prorokom, kňazom a ustanovil prvého kráľa v Izraeli, duchovne viedol Izrael. O Anne v Novej zmluve toho vieme veľmi málo. Nevieme, či mala deti, len, že bola vdova, 84 ročná. Vytrvalo s nádejou očakávala príchod Mesiáša, ktorého narodenie malo priniesť Izraelu záchranu. Anna v Novej zmluve sa dožila narodenia toho, ktorý bol viac ako prorokom, viac ako kráľom, viac ako kňazom. A stal sa požehnaním pre všetky národy (Lk 2:36-38).
 
Čo je to nádej? 
Nádej sa upína k rôznym veciam či osobám. Môžeme povedať, že nádej je to, čo ešte máme, keď už nič iné nemáme. Ak strácame nádej, strácame všetko. Jeden latinský výrok ma sprevádza už dlhé roky: Dum spiro spero – Kým dýcham, dúfam. Hovorí sa, že nádej umiera posledná. A pesimista dodáva: Ale aj na tú raz dôjde. Ako je to vlastne s nádejou? 
 
V čom je naša nádej?
Tieto Vianoce vyzerajú na prvý pohľad beznádejne. Zrejme ich prežijeme pod prísnymi obmezeniami pohybu, návštev, cestovania... Nebudeme si môcť užívať tak ako by sme si priali... 
Istý staroveký mysliteľ povedal, že človek by mal mať viac nádejí vo svojom živote. Pretože ak sa jedna nádej nesplní, tak máme ešte inú nádej, pre ktorú ešte stojí za to žiť. A ak aj tá zlyhá, tak máme ešte ďalšiu a ďalšiu, a tak nejako sa pretĺkame životom...
Ak je naše vianočné šťastie založené len na tom vonkajšom, tak stojí na neistých základoch a ľahko sa zmení na žiaľ alebo aj hnev, čoho sme aj v týchto dňoch svedkami. To vonkajšie je síce pekné, ale súčasná doba nám ukazuje, že aj veľmi krehké, krehkejšie ako vianočná ozdoba. Nádej bez obsahu nám žiadnu nádej nedáva.
 
V čom je kresťanská nádej?
Ak z našich Vianoc vylúčime Pána Boha, tak sa veľmi ľahko môže nádej zmeniť na na beznádej.
Skúsme sa sústrediť v tejto chvíli na niečo, čo je skutočne dôležité. Položme si úprimne otázku, v čom je naša súčasná nádej? Predvianočný čas, ktorý v cirkvi nazývame advent, nám pripomína, že práve príprava na stretnutie s Kristom, je tou dôležitou vecou v našom živote.
Kresťanská nádej nie je slepé dúfanie, že snáď nejako bude. Kresťanská nádej sa opiera o konkrétne historické udalosti, ktoré sa stali, opiera sa o konkrétnu osobu – Pána Ježiša Krista. V Ňom sa Boh stal človekom, jedným z nás, zniesol na sebe dôsledky nášho hriechu, čo Ho stálo život, ale vstal z mŕtvych a žije! To, čo pre nás Pán Boh urobil skrze Pána Ježiša Krista, je základom našej nádeje aj do budúcnosti.
 
Namiesto záveru.
Istý rabín raz povedal, že keď príde Mesiáš, spýta sa ho, či je to jeho prvý alebo druhý príchod... Inými slovami, ľudia čakajú na spasenie. Otázka je, či už sme niečo nepremeškali? Anna žila celý život v očakávaní Mesiáša. A keď prišlá tá chvíľa, nepremeškala ju. Prorocky videla naplnenie svojich nádejí, hoci v tej chvíli tieto nádeje neboli ešte naplno uskutočnené. 
Sviatočný čas sa nás dotýka hlboko osobným spôsobom. Chceme naplno prežiť tú pravú vianočnú atmosféru. Ale bez Pána Ježiša sa môže naša idylická predstava rozsypať ako domček z karát. 
Štvrtá adventná sviečka nás pozýva, aby sme premýšľali o svojej nádeji. Navrhujem Ti, aby si skôr, ako odídeš od počítača alebo preklikneš na iný článok či video, venoval chvíľu modlitbe. Prežívaš vo svojom živote náročné obdobie? Bojuješ neúspešne s hriechom? Strácaš nádej? Potrebuješ viac nádeje? Predlož v modlitbe Bohu to, čo je aktuálne práve teraz v Tvojom živote. Nech je nám biblická Anna príkladom vytrvalosti v nádeji. Anna bola tak naplnená radosťou, že sa jej nádej napĺňa, že o tom každému rozprávala. (Lk 2:37) (Lk 2:37) Ani by som sa nečudoval, keby ju mali za bláznivú starenu. Jej to očividne nevadilo. Nenechajme si svoju nádej ani my len pre seba! Nikdy nie je neskoro mať nádej!
 
Požehnanie do ďalších dní: Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste sa mocou Ducha Svätého rozhojňovali v nádeji. 
 
Blog o prvej advenenej sviečke TU.
Blog o druhej adventnej sviečke TU.
Blog o tretej adventnej sviečke TU.
 
 
ondrej dec.16.2020 Ondrej

Adventné sviečky III

Žena, ktorá spoznala lásku.
 
Všetci hľadáme lásku.
 
Jednej prostitútky sa raz pýtali, prečo robí to, čo robí. Jej odpoveď bola: „Nikto mi nikdy nepovedal, že ma má rád. Ani rodičia, keď som bola malá. Ale keď poskytnem mužom svoje telo, tak v jednej chvíli mi hovoria, ako ma milujú...“
 
Za Ježišom raz prišla podobná žena. Evanjelista Lukáš nezaznamenáva jej meno, je označená len ako hriešnica.
 
Nezvaný príchod tejto ženy do domu prominentného farizeja vyvolal u prítomných pohoršenie. Priblížila sa zozadu k Ježišovi a začala sa dotýkať Jeho nôh. ...odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou. (Lk 7:38)
 
Kto je vlastne Ježiš?
 
Z etického i náboženského hľadiska bolo neslýchané, že jej Ježiš dovolil, aby sa Ho dotýkala. Táto žena reprezentovala duchovné i morálne dno spoločnosti. Podľa predstáv prítomných ju mal napomenúť a odsúdiť. Farizej si len v duchu pomyslel o Ježišovi: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica. (Lk 7:39)
 
Koho však napomína Ježiš? Nie túto ženu, ale svoju výčitku adresuje prítomným na čele s hostiteľom! Prítomní farizeji pochybovali o Ježišovej identite. Pochybovali, že by bol prorokom, nie to ešte Mesiášom. Keď však Ježiš prejavil, že pozná ich myšlienky, odhalil svoju identitu ako proroka. 
 
Ježiš vyčítal farizejovi, ktorý Ho pozval na večeru, že neurobil ani to, čo táto hriešnica. Farizej neprijal svojho hosťa tak, ako sa patrí. Neposkytol mu vodu na umytie nôh, neprivítal ho zdvorilým bozkom a nedal Mu na znak úcty olej na vlasy. (Lk 7:44-46)
 
Ale to všetko urobila pre Ježiša táto žena! A On jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. (Lk 7:48)
 
Ježiš provokuje ďalej. Veď kto môže odpúšťať hriechy, ak len nie Boh? Ježiš ukazuje, že je omnoho viac ako prorok. 
 
Žena, ktorá hľadala lásku na nesprávnych miestach
 
Znalci Biblie hovoria, že tá vonná masť v alabastrovej nádobe bolo jej veno, ktoré dostala od rodičov, a ktoré mala priniesť ako svoj vklad do manželstva. Ale vzhľadom na jej život, jej vyhliadky na reálny vzťah v manželstve boli v troskách. Táto masť, ktorú mala dať raz svojmu manželovi, ležala možno roky niekde v kúte izby a pripomínala jej všetky sklamané nádeje i jej biedny život. Tá nádoba s voňavou masťou bola pre ňu symbolom nedosiahnuteľného ideálu lásky ale aj výčitkou kvôli tomu ako žila.
 
A teraz prišla a obetovala túto voňavku na Ježiša. Venovala ju Jemu, ktorý nebol a ani sa nemohol stať jej manželom. A predsa sa stal stelesnením lásky a nádeje pre jej život. Nie ako nádejný ženích, ale ako Ten, ktorý prijímal hriešnikov a privádzal ich do Božej blízkosti. Voňavka, ktorú obetovala na Jeho nohy, stelesňovala všetku jej biedu i nádej, ktorú predložila Pánovi Ježišovi.
 
Žena, ktorá našla lásku na jedinom mieste
 
Bola využívaná mužmi a opovrhnutá aj ženami a deťmi. Ježiš s ňou jednal ako s človekom, ktorý má hodnotu. On videl tragédiu jej života. Ale videl aj jej túžbu po zmene.
 
Prečo prišla za Ježišom? Zrejme o Ňom počula. Aj hriešnici počuli o Ježišovi. Ale kvôli takému postoju ostatných aký prejavil aj ten farizej, bolo (a stále je) pre nich veľmi ťažké dostať sa do Ježišovej blízkosti. Ale ona našla v sebe tú drzosť, že si dovolila vojsť do domu, aj keď nebola pozvaná. A dobre urobila.
 
Slová, ktoré jej povedal Ježiš, sú slová, ktoré v liturgii používame pri požehnaní po prijímaní Večere Pánovej: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji! (Lk 7:50)
 
Láska, ktorá ťa hľadá
 
Jaleh bola prostitútkou v Iráne. Keď mala 14 rokov, bola prvýkrát znásilnená. Malo to byť trestom za to, že sa zúčastnila školského protestu. Odvtedy bola opakovane zneužívaná svojím otcom ako aj ďalšími príbuznými. Poníženie, ktoré prežívala, ju doviedli k životu na ulici. Mnohokrát podstúpila potrat a žila s mužom, ktorý bol závislý na drogách. K viere v Krista prišla cez domácu skupinku kresťanov. Stále sa však cítila od Ježiša vzdialená. Mala pocit, že Ježiš sa jej vyhýba. 
 
Po mnohom hľadaní a nevypočutých modlitbách prežila silným spôsobom Ježišovu blízkosť. Ježiš jej povedal: „Chcela si to už vzdať? Vedela si o tom, že som tvoj priateľ? Milujem ťa! Vždy som ťa miloval! Si moja!“ Jaleh vyznala: „Bola som prostitútka, ale teraz patrím Jemu!  Navždy Mu patrím! A toto je niečo, čo mi nikto nemôže vziať!“ Keď si jej manžel všimol očividnú zmenu v jej živote, prosil ju, aby sa za neho modlila. V súčasnosti sú obaja čistí od drog a aktivnymi členmi domácej cirkvi. 
 
Záver, ktorý môže byť novým začiatkom
 
Možno si povieš, že predsa nie si až taký zlý. Nebudem sa hádať. Aj ja, keď sa porovnávam s vyššie menovanými, mám pocit morálnej nadradenosti. A dostávam sa tak do pozície farizeja. Ten málo miloval, pretože mu bolo málo odpustené. On si nebol vedomý vážnosti svojho hriechu. Možno si myslel, že Ježiš prijal jeho pozvanie, lebo je taký skvelý. Neuvedomil si, že Ježiš prišiel hľadať hriešnikov bez ohľadu na to, či chodia v nádherných šatách a maju distingvované správanie, alebo sú to ľudia ulice. 
 
Cesta k Ježišovi vedie cez uvedomenie si vážnosti svojho hriechu. Pokiaľ si neuvedomím, že si zaslúžim podobné opovrhnutie ako ten posledný hriešnik, nikdy nenájdem k Ježišovi správny vzťah. Ak si myslím, že nemám čo v živote ľutovať, tak nemám dôvod si ani vážiť, čo Ježiš pre mňa urobil. 
 
Tretia adventná sviečka nás pozýva, aby sme premýšľali o Božej láske. Ak by sme Jeho lásku nepotrebovali, nepotrebovali by sme ani Vianoce.
 
Navrhujem Ti, aby si skôr, ako odídeš od počítača alebo preklikneš na iný článok či video, venoval chvíľu modlitbe. Predlož v nej Bohu to, čo je aktuálne pre Teba. Hľadáš  vo svojom živote lásku? Prežívaš zo svojho života sklamanie? Potrebuješ viac spoznať Božiu lásku? Potrebuješ Božie odpustenie? Príď k Ježišovi tak ako k Nemu prišla tá žena. 
 
Blog o prvej adventnej sviečke TU.
Blog o druhej adventnej sviečke TU.
Blog o štvrtej adventnej sviečke TU.
 
ondrej dec.10.2020 Ondrej

Adventné sviečky II

 
Abrahám - človek, ktorý žil vierou. 
 
Abrahám poslúchol, že má vyjsť z Cháránu a nasledovať Boha do novej krajiny, ktorú nepoznal. Toto je metafora aj pre náš život. Pokiaľ aj my nevyjdeme zo starej krajiny nášho života, nikdy neprídeme k viere, akú mal Abrahám a nikdy nevstúpime do toho nového, čo má aj pre nás Boh pripravené. 
 
Abrahám by nikdy nespoznal zasľúbenú zem, pokiaľ by nevyšiel z tej starej. Vyjsť z Cháránu znamenalo vyjsť zo starého spôsobu života. Tam si žil tak ako každý iný. Žil hodnotami a kultúrou svojho okolia. Ale keď poslúchol Boha, to staré zanechal a zostalo mu len dôverovať Bohu v tom, kam ho povedie.
 
Abrahám poslúchol Boží hlas, keď ho Boh zavolal. Boh povedal Abrahámovi: Vyjdi... a on odišiel, ako mu prikázal Hospodin... (1M 12:1,4)
 
Viera ako poslušnosť
 
Boh povedal a Abrahám poslúchol. Viera a poslušnosť sú v Biblii často zameniteľné pojmy. Mohli by sme povedať o Abrahámovi, že uveril Bohu, ak by bol zostal v Cháráne? Isteže nie!
Abrahám bol človek, ktorý vierou žil. Ak by sme o ňom povedali len, že „mal“ vieru, nevystihuje to podstatu veci. Jeho viera nebolo „niečo“, čo je niekde uskladnené. O jeho viere vieme len vďaka tomu, že sa prejavovala. Keď začal baliť kufre a odchádzal z Cháranu, neostalo to pred nikým utajené. A iste prišli aj otázky: „Kam ideš? A prečo odchádzaš?“ Nepoznáme obsah ani rozsah týchto dialógov, ale Abrahám prejavil svoju vieru verejne v konkrétnej poslušnosti voči Bohu. 
 
Viera ako dôvera
S poslušnosťou ide ruka v ruke aj dôvera. Tá poslušnosť nevyplývala z Abrahámovho strachu z Boha, ale z jeho dôvery voči Bohu. Boh Abraháma z Cháranu nevyháňal, ale ho povolal do niečoho nového. Abrahám Bohu uveril! Spoľahol sa na Jeho slovo! 
 
Aj naša viera, pokiaľ sa neprejaví poslušnosťou a dôverou voči konkrétnemu Božiemu slovu, nie je skutočnou vierou.  Aj nás Boh volá, aby sme vykročili zo starého spôsobu života, z toho, čo nám je tak dôverne blízke, bezpečné a známe, aby sme sa vydali tam, kde nám zostane len dôvera v Boha.
 
Ten starý svet, ktorý Abrahám opustil, bol svet pohanský, svet bezbožný. Mali tam síce mnoho bohov, neboli to ateisti, ale nepoznali Hospodina.
Aj nás ten istý Hospodin volá, aby sme vyšli zo sveta bez Boha, zo sveta, kde je Boh nepoznaný a kde sa s Ním nepočíta, k životu, kde sme odkázaní úplne na Neho.
 
Viera ako trpezlivosť
Abrahám poslúchol a uveril Božiemu sľubu. Boh mu sľúbil, že ho nesmierne požehná. A šli roky, a to, po čom Abrahám najviac túžil, sa stále neuskutočňovalo (narodenie potomka, 1M 12:2). A to je viera. Držíme sa toho, čo Boh sľúbil, aj keď to nevidíme. A v tej dôvere v Boha vytrvajme. A tak spolu s vierou kráča aj trpezlivosť. 
 
Záver, ktorý má pokračovanie
 
Navrhujem, aby si skôr, ako odídeš od počítača alebo preklikneš na iný článok či video, venoval chvíľu modlitbe. Predlož v nej Bohu to, čo je aktuálne pre Teba. Potrebuješ viac Bohu dôverovať? V niečom Ho viac poslúchať? Alebo sa cvičiť v trpezlivosti? Viera, ak sa nepretaví  do konkrétnych rozhodnutí a krokov, zostane len mŕtvou teóriou. Sme v advente a advent nás pozýva, aby sme na Božie pozvanie zareagovali. 
 
 
Blog o prvej adventnej sviečke TU.
Blog o tretej adventnej sviečke TU.
Blog o štvrtej adventnej sviečke TU.
 
ondrej nov.30.2020 Ondrej

Adventné sviečky I

Simeon bol starý muž, ktorý bol inak neznámy. Vlastne je len jedno miesto v Biblii, kde sa o ňom hovorí. Nebol kráľom ani hrdinom. Nebol ani prorokom či kňazom. Ale mnohí králi a hrdinovia, kňazi i proroci by mu mohli závidieť to, čo povedal:  Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie. Simeon bol starý muž, ktorý na konci svojej životnej púte konštatuje, že môže odísť v pokoji. 
 
Ako môžeme žiť v pokoji? Ako sa môžeme pripraviť na to, aby sme v pokoji mohli aj my odísť? 
 
Simeon bol navonok nenápadný človek, ktorý bral vo svojom živote Pána Boha vážne a chodil po Božích cestách. Čítame o ňom, že bol bohabojný a očakával útechu Izraela. Teda, bol nielen zbožný, ale plný očakávania, že Boh naplní svoje sľuby a pošle Mesiáša, ktorého predpovedali proroci. Môžeme povedať, že Simeon žil adventom. S nádejou očakával príchod Krista.
 
Akými očakávaniami žijeme my v tohtoročnom advente? Očakávame, kedy skončí pandémia, kedy konečne budeme môcť normálne žiť...? Upíname sa k našim túžbam alebo k prísľubom, ktoré nám dal Boh? 
 
Simeon si aj v ťažkých časoch zachoval pohľad upretý k tomu podstatnému, k večnosti. Čítame o ňom, že bol naplnený Duchom Svätým. Simeon mal iste veľmi úzke spoločenstvo s Bohom, keď čítame, že mu Duch Svätý oznámil.., že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho. Vedený Duchom prišiel teda do chrámu... Necháš sa ty viesť Božím Duchom, alebo umlčuješ vo svojom svedomí Jeho hlas? Čo a kam vedie tvoje kroky?
 
Pre Simeona to bolo niečo výnimočne, že mohol vidieť Bohom sľúbeného Mesiáša. Dostal milosť presvedčiť sa, že Pán Boh je verný vo svojich sľuboch.
 
Simeon odchádzal v pokoji, lebo sa stretol s Ježišom. Videl Božie spasenie – hoci ešte len v zárodku, nie v plnosti. My dnes už vieme o tom, ako nás Boh zachraňuje skrze Pána Ježiša Krista, oveľa viac. Máme svedectvo evanjelia potvrdené apoštolmi, že On je skutočne tým Záchrancom od Boha. My už poznáme celý Ježišov príbeh. Vieme, ako sa v Ježišovom príbehu naplnili predpovede prorokov. Keď sa Simeon radoval z toho malého semienka, ktoré videl v dieťati Ježišovi, o čo väčšia by mohla byť naša radosť, keď poznáme Ježiša! Keď starý Simeon bol pripravený odísť v pokoji, lebo sa stretol s Ježišom - dieťaťom, o čo väčší pokoj by sme mohli mať my, lebo môžeme poznať Ježiša Spasiteľa!
 
Ako dosiahnuť v živote pokoj? Stretnime sa s Pánom Ježišom v tomto advente. Neodkladajme to na ďalší deň, týždeň či ďalší rok.
 
To spasenie, ako prorokoval aj Simeon, je Bohom pripravené pred tvárou všetkých ľudí... aj pre pohanov... To spasenie v Pánovi Ježišovi je pre všetkých ľudí. Tá záchrana je aj pre teba. To je to svetlo pokoja, ktoré svieti aj pre teba! 
 
Pokoj do tvojho života prinesie len Ten, o ktorom Biblia hovorí, že je Kniežaťom pokoja – Pán Ježiš Kristus. 
 
 
Blog o druhej adventnej sviečke TU.
Blog o tretej adventnej sviečke TU.
Blog o štvrtej adventnej sviečke TU. 
ondrej nov.28.2020 Ondrej

Vďačnosť

Raz sa niekto spýtal dieťaťa, či pozná kúzelné slovíčka? Odpoveď znela: „Abraka-dabra...“ Dve kúzelné slovíčka, ktoré otvárajú dvere k ľudským srdciam sú prosím a ďakujem. Prosiť veci od Boha vieme celkom statočne. Ale ako je to s tým druhým? 
 
Keď prejavíme vďaku, vlastne tým povieme, že to, za čo ďakujeme, neberieme ako niečo samozrejmé. Nevďačnosť na druhej strane znamená, že isté veci považujeme za samozrejmé. Môže sa nám  stať, že sme nevďační a ani si to neuvedomujeme. Jednoducho zabudneme. Vďačnosť je iste jedna z vecí, na ktoré by sme nemali nikdy zabúdať.
 
Žalm 103:1-2 hovorí: „Dobroreč, duša moja, Hospodinu a celé moje vnútro Jeho svätému menu! Dobroreč, duša moja, Hospodinu a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!“. Tento žalm je pripomenutím, aby sme nezabudli byť vďační voči Pánu Bohu. Doslova sa tu hovorí „nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia“. 
 
Prečo považoval autor žalmu za potrebné to takto zdôrazniť  - nezabúdaj? Asi je to problém nám ľuďom vlastný, že zabúdame veľmi ľahko... Áno, nemali by sme zabúdať na to, čo nám Pán Boh dáva. A dáva nám mnoho dobrého! My máme sklon vidieť to, čo nám nedáva a prehliadame ľahko to mnohé, čo nám dáva. 
 
Pokiaľ máme napr. zdravie, prácu, priateľov... berieme to všetko ako samozrejmosť. Až keď to strácame, uvedomujeme si, že nič z toho nie je samozrejmosť. Počas tohto roka sme stratili mnohé veci, ktoré sme považovali za samozrejmé. Nie je už samozrejmosťou ísť do kina či divadla. Nie je samozremé môcť si ísť na zákusok s kamarátkou či na pivo s priateľom. A zoznam týchto vecí by bol tento rok veľmi dlhý... A niektorí stratili oveľa viac ako len obmedzenie zabávať sa. Keď vidíme tú mnohú nepsokojnosť naprieč krajinami, vidíme, že byť vďačný nie je samozrejmé. Je niečo, za čo môžem byť vďačný v roku ako je tento?!
 
Žalmista vo veršoch 3-4 spomína niekoľko vecí, za ktoré máme dôvod byť vďační Pánu Bohu: On odpúšťa ti všetky tvoje viny. On uzdravuje všetky tvoje nemoci. Život ti vykupuje z hrobu, venčí ťa milosťou a milosrdenstvom...
Je to vari málo? Odpustenie, zbavenie viny, uzdravenie z nemoci, večný život, milosť, milosrdenstvo... Tak mnoho ľudí je nešťastných, pretože nikdy nevedeli, že im toto všetko Pán Boh dáva, alebo si pred tým zatvárali oči...
Kresťan by si mal uvedomovať, že za tieto dary skutočne vďačíme Pánu Bohu a že tieto dary nie sú samozrejmosťou! 
 
Ak žijem v tom, že mi Pán Boh dáva málo, tak darmo som „kresťanom“. Som veľmi nevďačným kresťanom. Možno dokonca žijem v domnení, že si Božiu priazeň musím nejako zaslúžiť a tak si „vydrieť“ Božie dary. Čo je myšlienkové protirečenie. Dar si predsa nemôžem zaslúžiť či vydrieť svojim úsilím. Alebo žijem v tom, že si od Pána Boha zaslúžim viac. 
 
Aký mám teda postoj voči Bohu? Som Jeho dieťa, ktoré je vďačné za každý prejav lásky a priazne svojho nebeského Otca, alebo žijem ako Boží zamestnanec, ktorý očakáva, že si za svoj zbožný život zaslúži primeraný plat?
Keď si uvedomím, akú hodnotu majú dary, ktoré mi Pán Boh dáva, pôsobí to, že nás to pozdvihuje. Už viac nežijem ako stratená sirota, nie som nechcené dieťa. Som Božie dieťa. Bohu na mne záleží. A aj keď mi Boh nedáva vždy to, čo by som chcel a kedy by som to chcel (Napokon, ktorý dobrý rodič to robí?), aj tak ma On má rád a štedro ma zasypáva svojou priazňou.
 
To ďalšie je, že by som Božiu priazeň nemal brať ako samozrejmosť. Nie je to samozrejmosť, že ma Pán Boh prijal za svoje dieťa. Nemusel to urobiť. On to nepotreboval a ja som Mu k tomu tiež nedal žiaden dôvod. Nezaslúžil som si to. Naopak, môj hriech ma diskvalifikoval, vylúčil zo spoločenstva s Bohom. Napriek tomu mi Pán Boh vyšiel v Ježišovi Kristovi v ústrety. On mi odpustil a prijal ma. Ak by sme zabudli na svoj hriech (na svoj hriech ľahko zabúdame, na hriechy druhých však nie), tak by sme mohli ľahko upadnúť do pýchy či nevďačnosti.
 
Izraelci si robili „oltáre“, pamätníky, aby nezabudli na Božie diela. Tie hŕby kamenia im pripomínali Božie milostivé skutky. A čo my? Aj my si potrebujeme vo svojom živote postaviť také „míľniky“, ktoré nám pripomínajú, ako Pán Boh milostivo konal na ceste nášho života.
 
Ak by sme brali Božiu milosť ako samozrejmosť, tak to je „lacná milosť“. Apoštol Pavel nám však pripomína v 1 K 6:20 „...veľmi draho ste boli kúpení...“ a apoštol Peter to rozvádza, keď hovorí: „...vykúpení ste boli nie porušiteľnými vecami, striebrom, alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista“ (1Pt 1:18-19).
 
Položme si však otázku: Ako sa má naša vďačnosť voči Pánu Bohu prejaviť? Iste, máme v modlitbe poďakovať. Ale vďačnosť je viac, ako len slovo. Vďačnosť je postoj, ktorý zaujmeme voči druhému. To, že naša vďačnosť voči Bohu nie sú len slová, potvrdzujeme tým, ako žijeme. Život kresťana je odpoveďou na to, čo verí o Bohu, o sebe, o živote vôbec. Inými slovami, ak verím, že mi Pán Boh mnoho dáva, tak môj život je vďačnou odpoveďou na Božie dary. To znamená, že moja vďačnosť nie sú len slová modlitieb a chvály v piesňach, ale celý môj život od pondelka do nedele.
 
Naša služba Bohu a v Jeho mene i druhým ľuďom je našou vďačnou odpoveďou na to, ako Pán Boh slúži nám. Slúžiť Bohu, s Ním spolupracovať na Jeho diele, osláviť Ho svojím životom, to je to najväčšie, čomu môže človek zasvätiť svoj život. 
Na záver by som to zhrnul v troch slovách: pamätanie – vďačnosť – odpoveď.
 
My pamätáme/nezabúdame na to, čo Boh pre nás koná, čo nám On dáva. Z toho plynie naša skutočná vďačnosť voči Nemu... ktorá sa prejavuje v našej odpovedi, v našom záväzku voči Nemu – slúžiť Mu a napĺňať poslanie, ktoré On pre nás už dávno pripravil.
 
Vďačnosť je skutočne kúzelná. Mení naše srdce zázračným spôsobom. Vďačnosť je znakom, že nezabúdame na to dôležité – čo pre nás Pán Boh urobil. Vykročme do ďalších dní s postojom vďačnosti! 
 
ondrej nov.26.2020 Ondrej

Kresťan uprostred kultúrnych vojen.

 

Približne pred rokom vyšla knižka rozhovorov liberálneho novinára Karola Sudora s konzervatívnym politikom Vladimírom Palkom. Rozvírila sa okolo nej vášnivá diskusia. Jedni nadávali na Sudora, že zradil ideály liberalizmu, druhí nadávali na Palka, že opúšťa ideály konzervativizmu. Rozdelenie v spoločnosti sa naďalej prehlbuje. Nič na tom nezmenila ani pandémia COVID-19. Naopak, aj ona prináša viaceré námety na hádky, osočovanie a spory. Voľby prezidenta USA naplno odhaľujú hlboké rozdelenie americkej spoločnosti, ktoré sa prenáša aj do Európy. Ak čo len trochu sledujete sociálne siete či diskusie na internete, zdá sa, akoby ľudia žili v odlišných vesmíroch. 

 Niečo sa pokazilo. Ježiš nás všetkých usvedčuje uprostred nášho bojového zápalu z hriechu. Sme prichytení pri čine. Grécke slovo hamartia, ktoré prekladáme ako hriech, presnejšie znamená  minúť sa cieľa. Aký je náš cieľ? Je to aj Boží cieľ pre nás? Prinesie Bohu slávu naše víťazstvo v kultúrnej vojne? A znamená naša prehra aj Božiu prehru? Nie, nehovorím, že sa máme vzdať svojho presvedčenia, či prestať zápasiť za hodnoty, ktoré považujeme za dôležité. Ale urobme krok späť. Neprehnali sme to už? 
 
Pozrime sa na Ježiša a Božie hodnoty. Ktoré z nich sú najviac? A vôbec, mali by sme robiť nejaký ich rebríček? Vari je nezabiješ viac ako nepokradneš? Teraz nehovorím o ľudskej logike ale o tej Božej. Jakub, brat Pánov  jasne píše, že kto poruší jedno prikázanie, porušil akoby všetky. Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým. Veď Ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš! povedal aj: Nezabiješ! A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestúpil si zákon. (Jk 2:10-11). Je rozdiel medzi tým, kto je neverný manželke a tým, čo klame svojho zamestnávateľa? Je lepším či horším ten, ktorý schvaľuje potrat alebo ten, čo má inú sexuálnu etiku? Ten kto kradne robí menšie zlo ako ten čo presadzuje tzv. genderizmus? Nalejme si čistého vína, kresťania. Áno, z ľudského hľadiska sa môžeme dohadovať, že jeden „hriech“ je horší ako iný a že volíme menšie zlo. Ale ako kresťan sa musím pýtať: Kde je to menšie zlo? 
 
Týmto nechcem povedať, že keď sme sa stali blahosklonní k jednému typu hriechov (napr. ohováranie, obžerstvo či sebectvo), tak máme byť rovnako benevolentní napríklad aj v otázkach sexuálnej etiky. Nie. Ježiš chce od nás pravý opak. Buďme rovnako prísni aj pri hriechoch, na ktoré sme si akosi zvykli. Tak máme šancu si uvedomiť, že všetci rôznym spôsobom zlyhávame. To, že všetci, nemá byť naším ospravedlnením. Nie, má to byť dôvod uvedomiť si vážnosť nášho hriechu. 
 
Nielen cesta k Bohu vedie cez pokánie, ale aj cesta k druhému človeku vedie cez pokánie. Ak si uvedomujem, že sám som človek odkázaný na milosť, dokážem prejaviť viac milosti aj voči druhému človeku. Bengt Pleijel v knižke Brána viery otvorená vyjadril, že cieľom v živote človeka je „byť blízko Bohu a byť blízko ľuďom“.  Aby sme mohli byť blízko Bohu, postavil Boh most smerom k nám v Ježišovi Kristovi.  Čo budeme stavať my smerom k druhým? Mosty alebo múry?
 
Moju kázeň na tému: Čo je najväčšia hodnota v živote?, si môžeš vypočuť TU.
 
Viac článkov na spoločenské témy nájdeš aj na www.idea-list.sk.

logo positive claim male

 

 
 
 
ondrej nov.11.2020 Ondrej

O nás

EVS je občianske združenie založené v roku 1993. Združujeme ľudí, ktorí chcú s láskou, porozumením a múdrosťou prinášať tomuto svetu zvesť o Božej láske.

Chcete dostávať zamyslenia mailom?

captcha 
I agree with the Súhlasím so spracovaním osobných údajov

Kancelária Bratislava

Legionárska 4
(korešpondenčná adresa) P.O.BOX 104,
814 99 Bratislava 1

Tel.: 0911 798 800
e-mail: lydia@evs.sk

Kancelária Prešov

Hlavná 137
(korešpondenčná adresa) P.O.Box 147,
080 01 Prešov

Tel.: 0911 784 800
e-mail: evs@evs.sk

Copyright © Slovenské evanjelizačné stredisko, 2017
Daily PopUp By YannickTanguy.com