štvrtok, 10 máj 2012 02:00

Pri prameni 10. máj

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

„Keď teda mňa hľadáte, nechajte týchto, nech odídu.“

Ján 18:8

Všimni si, duša moja, starostlivosť, akú Ježiš prejavuje dokonca aj v hodine jeho skúšky svojim ovciam. Aj v smrti vládne. Odovzdáva sa nepriateľovi, ale dodáva slová na vyslobodenie svojich učeníkov. Za seba umĺkne ako ovca pred strihačom a neotvorí ústa, ale pre svojich učeníkov prehovorí. Tu je láska, neustála, zabúdajúca na seba, verná láska. Ale nie je v tom viac, ako sme našli na povrchu? Či v týchto slovách nie je podstata zmierenia?

Dobrý Pastier kladie život za ovce a žiada o ich slobodu. Ručiteľ je zviazaný a spravodlivosť požaduje, aby tí, ktorých zastúpil, boli oslobodení. Uprostred Egyptského otroctva zaznejú slová moci: „Nechajte týchto, nech odídu.“ Z otroctva hriechu a Satana. V každej cele kobiek zúfalstva sa ozýva zvuk: „Nechajte týchto, nech odídu.“ Satan počuje dobre známy hlas a dvíha nohu z krku padlého. Smrť ho počuje a hroby sa otvárajú, aby mŕtvi mohli vstať. Nech odídu na cestu svätosti, radosti a slávy. Nikto sa neodváži stáť im v ceste. Lev sa im nepostaví ani dravé zviera neublíži.

Baránok na seba zavolal lovcov a ovce sa môžu pokojne pásť medzi ľaliami Jeho lásky. Úder blesku nezrazí pútnikov, búrka vypukla nad krížom na Golgote. Raduj sa, srdce moje, imunite, ktorú ti zaistil tvoj Vykupiteľ. Žehnaj Jeho menu. Celý deň. Každý deň.

Prečítané 11321 krát