Kresťan uprostred kultúrnych vojen.

 

Približne pred rokom vyšla knižka rozhovorov liberálneho novinára Karola Sudora s konzervatívnym politikom Vladimírom Palkom. Rozvírila sa okolo nej vášnivá diskusia. Jedni nadávali na Sudora, že zradil ideály liberalizmu, druhí nadávali na Palka, že opúšťa ideály konzervativizmu. Rozdelenie v spoločnosti sa naďalej prehlbuje. Nič na tom nezmenila ani pandémia COVID-19. Naopak, aj ona prináša viaceré námety na hádky, osočovanie a spory. Voľby prezidenta USA naplno odhaľujú hlboké rozdelenie americkej spoločnosti, ktoré sa prenáša aj do Európy. Ak čo len trochu sledujete sociálne siete či diskusie na internete, zdá sa, akoby ľudia žili v odlišných vesmíroch. 

 Niečo sa pokazilo. Ježiš nás všetkých usvedčuje uprostred nášho bojového zápalu z hriechu. Sme prichytení pri čine. Grécke slovo hamartia, ktoré prekladáme ako hriech, presnejšie znamená  minúť sa cieľa. Aký je náš cieľ? Je to aj Boží cieľ pre nás? Prinesie Bohu slávu naše víťazstvo v kultúrnej vojne? A znamená naša prehra aj Božiu prehru? Nie, nehovorím, že sa máme vzdať svojho presvedčenia, či prestať zápasiť za hodnoty, ktoré považujeme za dôležité. Ale urobme krok späť. Neprehnali sme to už? 
 
Pozrime sa na Ježiša a Božie hodnoty. Ktoré z nich sú najviac? A vôbec, mali by sme robiť nejaký ich rebríček? Vari je nezabiješ viac ako nepokradneš? Teraz nehovorím o ľudskej logike ale o tej Božej. Jakub, brat Pánov  jasne píše, že kto poruší jedno prikázanie, porušil akoby všetky. Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým. Veď Ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš! povedal aj: Nezabiješ! A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestúpil si zákon. (Jk 2:10-11). Je rozdiel medzi tým, kto je neverný manželke a tým, čo klame svojho zamestnávateľa? Je lepším či horším ten, ktorý schvaľuje potrat alebo ten, čo má inú sexuálnu etiku? Ten kto kradne robí menšie zlo ako ten čo presadzuje tzv. genderizmus? Nalejme si čistého vína, kresťania. Áno, z ľudského hľadiska sa môžeme dohadovať, že jeden „hriech“ je horší ako iný a že volíme menšie zlo. Ale ako kresťan sa musím pýtať: Kde je to menšie zlo? 
 
Týmto nechcem povedať, že keď sme sa stali blahosklonní k jednému typu hriechov (napr. ohováranie, obžerstvo či sebectvo), tak máme byť rovnako benevolentní napríklad aj v otázkach sexuálnej etiky. Nie. Ježiš chce od nás pravý opak. Buďme rovnako prísni aj pri hriechoch, na ktoré sme si akosi zvykli. Tak máme šancu si uvedomiť, že všetci rôznym spôsobom zlyhávame. To, že všetci, nemá byť naším ospravedlnením. Nie, má to byť dôvod uvedomiť si vážnosť nášho hriechu. 
 
Nielen cesta k Bohu vedie cez pokánie, ale aj cesta k druhému človeku vedie cez pokánie. Ak si uvedomujem, že sám som človek odkázaný na milosť, dokážem prejaviť viac milosti aj voči druhému človeku. Bengt Pleijel v knižke Brána viery otvorená vyjadril, že cieľom v živote človeka je „byť blízko Bohu a byť blízko ľuďom“.  Aby sme mohli byť blízko Bohu, postavil Boh most smerom k nám v Ježišovi Kristovi.  Čo budeme stavať my smerom k druhým? Mosty alebo múry?
 
Moju kázeň na tému: Čo je najväčšia hodnota v živote?, si môžeš vypočuť TU.
 
Viac článkov na spoločenské témy nájdeš aj na www.idea-list.sk.

logo positive claim male

 

 
 
 

kresťanstvo kulturnevojny spolocnost spoočnosť pokanie zmierenie konflikt liberalizmus konzervativizmus politika cirkevapolitika hriech smrtelnyhriech najvacsihriech posudzovanie tolerancia


Prečítané 307 krát

Zdieľajte:

O autorovi