Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť…“ List Rímskym 5:20

Naša stará prirodzenosť bude vždy chybne používať Božie slovo. Boh to vie lepšie ako ktokoľvek iný. Napriek tomu používa najsilnejší výraz, aký existuje, aby pomohol človekovi, ktorý narieka nad svojím hriechom.

Živý kresťan si myslí, že hriechy sa s pribúdajúcimi rokmi zhoršujú. „Bol som biedny a ešte sa to zhoršilo, vidím viac a viac hriešnosti srdca,“ spieva Per Nordsletten. A je to pravda. V Božom svetle sa hriech zhoršuje.

Keď rozmýšľaš o priepasti skazenosti vo svojom vnútri, nepriateľ duše ti šepká: Myslíš si, že máš nádej? Kde je ovocie tvojej viery? Kde je tá jasajúca radosť? Zaujímalo by ma, či tvoje pokazené kresťanstvo neskončí zatratením.

Keď znie tento hlas, treba urobiť len jedno. Musíš sa uchýliť k tomu, čo je napísané.

Keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť.

Je dobré, keď vidíš, aký veľký je tvoj hriech. Ale milosť je ešte väčšia ako tvoj hriech. Naše množstvo hriechov ešte viac zvyšuje milosť. Komu sa veľa odpúšťa, veľa miluje. Myseľ protestuje, že ak je to tak, môžeme smelo hrešiť ďalej.

Božie slovo hovorí nie, v žiadnom prípade! Zomreli sme hriechu, ako by sme v ňom ešte mohli ďalej žiť?

Navyše si tak nasiakol hriechom, že k množstvu hriechov nepotrebuješ ešte pridávať.

Napriek tomu si môžeš byť istý. Ak patríš Ježišovi, neexistuje jediný hriech, ktorý by neprikryla milosť. Budeš sa môcť postaviť pred Boha v prúde milosti. Preto môžeš už tu na zemi spievať chvály Jeho milosti. Za tebou, okolo teba aj pred tebou je Božia milosť. Áno, spočinie na tebe naveky.

Chvála Pánovi!