Curt A. Westman

keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia. (Ez 1,1)

Falošní proroci hovorili v Božom mene, potešovali ľud a sľubovali lepšie časy. Nikdy nehovorili o vyznaní hriechov a obrátení sa k Bohu. Keď sú okolo ľudí takíto pozitívni proroci, komu by sa chcelo počúvať Ezechiela?

Ezechiel ale nestráca odvahu. Uprostred toho všetkého vidí otvorené nebo a má Božie videnia. Pavol svojmu mladému spolupracovníkovi Timotejovi píše: Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania. (2Tim 1,7)

... keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia.

Rosenius, silná švédska osobnosť evanjelického prebudenia, hovorí: „Ak si niekto myslí, že súčasťou duchovnej chudoby a pokory je, že nikdy nebudem môcť vidieť, že som obrátený človek, nové stvorenie so srdcom, ktoré je z Božej milosti premenené, je v úplnom protiklade s Písmom a skúsenosťami.“

Uprostred zlého a tmavého obdobia, keď všetko vyzerá beznádejne, je možné osobne zažiť otvorené nebo. Pamätajte na to, že v období, keď Ezechiel pôsobil, Boh si povolal služobníkov v každej skupine ľudí, ktorá bola v zajatí. Boh si našiel niekoho pre každú situáciu. Modlime sa, aby si Boh aj dnes povolával prorocké hlasy. Vo svete, ktorý je proti Izraelu, proti kresťanom, proti Božím pravidlám a Jeho svätej vôli.

Rozmýšľaj o otrokoch pri babylonských riekach, ako plačú a spomínajú na Sion. Boh ich nezavrhuje. On môže zasiahnuť. Robí to tým, že sa dotýka ľudí. ... keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia.

Žiadna doba nie je príliš tmavá pre Boha! Žiadna situácia beznádejná. Modlime sa, aby sa Boh v tomto roku dotkol aj nášho života. Aby sme sa prebudili zo spánku, z ľahostajnosti a žili s Kristom. Aby sme mali videnia od Boha. Nemyslím tým na nejaký nadprirodzený extatický zážitok, ale aby sme videli Božiu moc a záchranu pre nás. Nech nás Božie slovo tak napĺňa, že náš pohár bude pretekať. ... hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj. (Ž 23,5) Predstavte si, že by bol tak preplnený, že by sme museli dávať aj ďalším tak, ako hovorí apoštol Ján: „Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám...“ (1J 1,3)

Nezabúdajme, že sme rozdielni. Každý z nás však môže povedať slovo o Ježišovi, našom Spasiteľovi. Každý si môže nájsť svoju cestu a spôsob, ako sa zdieľať s dobrou správou o Spasiteľovi, ktorého poslal Otec. Pre niekoho je prirodzené rozprávať sa s cudzími ľuďmi, pre iného je to ťažké. Na tieto veci ale neexistuje predpis. Naša výstroj, dary a úlohy sú rozdielne.

Avšak keď je naše srdce plné Ježiša, určite si nájdeme spôsob, ako túto skutočnosť vyznať pred ostatnými. Modlime sa, aby nám Boh ukazoval spôsoby a cesty, aby sme boli Jeho dobrými svedkami. Obracajte svoju myseľ na to, čo je hore. Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi. Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu. (Kol 3,1-2)

Dotýkame sa tu tiež toho, čo je predpokladom pravdivého kresťanského života na zemi: Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom...

Keď Kristus zomrel, aby vymazal naše hriechy a vstal z mŕtvych, aby sme boli ospravedlnení, tak je nebo otvorené. Modli sa, aby sa ťa Boh tak dotýkal svojím slovom a Duchom, aby si skutočne rozumel a videl otvorené nebo.

... keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia.

Pamätaj, že pre Boha nie je nič príliš tmavé!

Žiadna situácia nie je beznádejná!

Bohu je všetko možné!

Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia. (Ez 1,1)

O tejto zaujímavej skúsenosti hovorí prorok Ezechiel. Kedy sa mu otvárajú nebesá a má Božie videnia? Je to v čase, keď sú Izraeliti odvedení ako zajatci do Babylonu. Pri riekach babylonských, tam sme sedávali a plakávali, keď sme sa rozpomínali na Sion. Tam sme si vešali citary na vŕby. (Ž 137,1-2)

Pred tým, než sa pozrieme na Ezechiela a jeho videnia, všimnime si jeho pôsobenie v súvislosti s pôsobením Jeremiáša a Daniela. Jeremiáš pôsobil medzi zvyškom Izraela v Egypte. Daniel bol v Babylone a slúžil kráľovi. Ezechiel bol medzi tými, ktorí sa stali otrokmi na prácach pri babylonských riekach.

Izraelský národ je kvôli svojej nevere a odpadnutiu od Boha vo veľkej núdzi. Niektorí sú v Babylone, iní v Egypte a niektorí na otrockých prácach. Čo spraví Boh? Na každom z týchto miest si povolá svojho služobníka.

Všimnime si, v akej bezmocnej situácii sa ľudia nachádzajú: Pri riekach babylonských, tam sme sedávali a plakávali, keď sme sa rozpomínali na Sion. Tam sme si vešali citary na vŕby.

Vzdali sa. Smútok ich premohol a vzal im odvahu. Je čas sĺz. Práve v tomto čase sa Ezechielovi otvárajú nebesá a má videnia.

Vzdali sa, lebo videli svoje situáciu, videli nebezpečenstvá, utláčali ich okolnosti, osud. Prestali spievať. Keď ľud prestane spievať, vtedy je nádej mŕtva. Pomyslite na afrických otrokov, ktorých odviedli do Ameriky. Žili v strašných podmienkach. Nespravodlivo ich týrali a zneužívali brutálnymi spôsobmi. Pri živote ich držala pieseň. Tu vznikla africká gospelová hudba. Boli v útlaku. Ale spievali.

Pri babylonských riekach spev prestal. Svetlo zhaslo. Žiadna nádej. Pri spomienkach na Sion len sedia a plačú. Vtedy má Ezechiel videnia. Ezechiel vidí otvorené nebesá. Sedí v tejto núdzi, ale predsa sa ho dotýka Boh. Je otvorený vetru zo sveta večnosti. Si ty otvorený...?

V hlbokej tme, keď je utrpenie nezvládnuteľné, keď ťa otrokár bije po chrbte, keď rozum nevie nájsť potešenie, vtedy je Božím obrovským zázrakom, že niekto dokáže uprostred toho všetkého vidieť otvorené nebo.

Jeremiáš, Daniel a Ezechiel boli proroci. Mali však rozličné úlohy a výstroj, aby slúžili trom rozličným skupinám ľudí v zajatí. Ezechiel pôsobil medzi otrokmi pri babylonských riekach. Nie je ľahké zvestovať ľuďom v beznádeji, keď sú úplne na dne, plačú a myslia len na to, aké to bolo kedysi.

Ezechiel bol sám! Boli síce iní proroci, ale tí zvestovali falošné potešenie a falošnú nádej. Potešovali ľud v jeho hriechoch. Nehovorili o obrátení. Sľubovali, že čoskoro príde sloboda a vrátia sa do Jeruzalema. Už čoskoro príde požehnanie.

V takejto situácii nie je ľahké pre Ezechiela vstať a hovoriť, že Jeruzalem čoskoro kvôli ich hriechom padne. Ezechiel zvestoval trest, zlepšenie a obrátenie uprostred beznádejnej situácie, ktorá bola ovocím ich hriechu. Avšak skutočnosť, že sú na tom naozaj zle, zahmlievali falošní proroci, ktorí hovorili v Božom mene a sľubovali skoré zlepšenie.

Práve to chcel ľud počuť. Preto bol Ezechiel pomerne osamotený. Komu bolo ťažšie ako jemu? Napriek tomu len on videl otvorené nebo.

Prečítaj si Evanjelium podľa Jána 11,1-46.

Keď si túto časť prečítaš, upokoj sa pred Bohom a premýšľaj nad slovami, ktoré Ježiš povedal Marte: „Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu?“

Od všemocného Boha môžeš vždycky očakávať Jeho konanie!

Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Oslobodení od všetkých poškvŕn!

Spomeniete si na zlé spôsoby svojho života a na svoje skutky, ktoré neboli dobré, a pocítite zhnusenie sami pred sebou pre svoje previnenia a pre svoje ohavnosti. (Ez 36,31)

Božím cieľom pre tvoj život nie je, aby si sa odsudzoval! Boh ale vie, že je nevyhnutné, aby bol tvoj hriech odkrytý. On vie, že bezmocnosť, vina a pocit hanby prinesú dobré ovocie, ak budeš pohľad upierať na Neho. ... pocítite zhnusenie sami pred sebou pre svoje previnenia a pre svoje ohavnosti. V živote to nie je príjemné, ale vtedy človek zo srdca kričí: „Bože stvor mi nové srdce!“ Pamätaj, že Syn na seba vzal trest, ktorý si zaslúžiš ty. Spravil to, aby si mohol byť Božím dieťaťom, aby si stál pod Božím požehnaním a získal nové srdce. Ježiš zmieril človeka s Bohom! Máme podiel na Božskej prirodzenosti.

Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť, obdarujúc nás vzácnymi a veľkými zasľúbeniami, aby sme nimi mali účasť na božskej prirodzenosti... (2Pt 1,3-4)

Pavol píše: „A zasľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomkovi. Nehovorí: jeho potomkom, ako by (hovoril) o mnohých, ale ako o jednom: tvojmu potomkovi, a tým je Kristus. Hovorím teda: zákon, vydaný po štyristo tridsiatich rokoch, neruší platnú zmluvu Božiu, aby zmaril zasľúbenie.“ (G 3,16-17)

Zasľúbenia boli dané Abrahámovi ako dedičstvo ľudstvu. Znamená to, že Abrahám namiesto nás prijal zasľúbenie o spáse, ktorú sme stratili prvým pádom do hriechu. Toto dedičstvo obsahuje všetky poklady milosti: odpustenie hriechov, večnú spravodlivosť, pokoj s Bohom, Svätého Ducha, posvätenie, víťazstvo nad duchovnými mocnosťami a tak ďalej.

Všetko toto nám patrí skrze dedičstvo. Je to potvrdené písomne: Lebo kde je závet, tam treba nevyhnutne dosvedčiť smrť závetcu. Veď závet je platný len po mŕtvych, ale nemá účinnosti, kým závetca žije. (Žid 9,16-17)

Ten, kto napísal závet, je mŕtvy, takže dedičstvo patrí tebe. On dokonca nielen zomrel, ale aj vstal z mŕtvych. Porazil satana, hriech a smrť a ponúka ti odpustenie hriechov a večný život. Testament je už platný, tak sa venuj tomu, čo je tam napísané.

Sme naspäť pri Božom zasľúbení: Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité. Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia. (Ez 36,26-27)

Potom je napísané: „... budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. Keď vás oslobodím od všetkých vašich poškvŕn...“ (Ez 36,28-29)

Tá cesta však nie je bez bolesti ani na našej strane: Spomeniete si na zlé spôsoby svojho života a na svoje skutky, ktoré neboli dobré, a pocítite zhnusenie sami pred sebou pre svoje previnenia a pre svoje ohavnosti. (Ez 36,31)

Boh vie, že musíme prejsť touto skúsenosťou. Sklamaním nad sebou samým. Táto bolesť nám ukazuje, že potrebujeme nové srdce. Práve takáto skúsenosť udržuje náš vnútorný duchovný život. Keď vidíme, aký škaredý je hriech, voláme po slobode. A keď sa pokoríme pred Bohom, keď vyznávame svoje hriechy, tak sa nám rozsvieti svetlo a chápeme, že všetko, čo Boh robí, robí, aby nám pomohol v boji s najväčším zlom – hriechom.

Boh ti chce dať duchovné uzdravenie, radosť, pokoj a večný život!

On hovorí: „... budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. Keď vás oslobodím od všetkých vašich poškvŕn...“

A keď myslí všetky poškvrny a nečistotu, tak myslí naozaj všetko! Vtedy sa môžeme s Dávidom modliť: „Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného! Od svojej tváre nezavrhni ma a svojho svätého Ducha mi neodnímaj! Navráť mi radosť z Tvojej pomoci a duchom poslušnosti podopri ma!“ (Ž 51,12-14)

On ma očistil od všetkých poškvŕn. Môžem žiť pod otvoreným nebom...

Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité. Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia. (Ez 36,26-27)

Je vnútorný život človeka pre Boha dôležitý?

Áno, stav srdca je vo vzťahu k Bohu to najdôležitejšie!

Boha nezaujíma náš imidž, ale to, čo sa skrýva vo vnútri.

Božia ponuka človeku, ktorý má problémy s vierou, s čítaním Biblie, s modlitbou znie: dám ti nové srdce.

Sú ale veci, týkajúce sa viery, tak ťažké? Je ťažké byť spasený?

Áno. Ježiš povedal: „Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského...“ (Mt 19,24)

Keď to učeníci počuli, spýtali sa Ho: „Kto teda môže byť spasený?“

Ježiš im odpovedal: „U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.“

Dávid bol muž podľa Božieho srdca! Mal o Bohu vedomosti aj Ho poznal. Preto sa v odvahe modlil: „Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného!“ (Ž 51,12) Stvoriť znamená vytvoriť niečo, čo neexistuje. Niečo z ničoho. Neexistujú žiadne prirodzené predpoklady pre to, za čo sa Dávid modlí. Srdce čisté stvor mi, ó Bože... Cez proroka Ezechiela Boh hovorí Izraelu: „Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra...“

Hovorí nám to, že Boh je milostivý a že chce v našom živote spraviť zázrak. Chce dať preč srdce z kameňa a vložiť nové srdce. Srdce, ktoré prijme Božie zjavenia a ktoré ochotne koná Božiu vôľu. Deje sa to skrze Božieho Ducha, ktorý je daný z milosti. Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra... Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.

Kto všetko môže byť súčasťou tohto Božieho plánu? Ako prebieha proces vyvolenia? Pri transplantácii nového srdca sa vyberá podľa toho, kto má najakútnejšiu potrebu. Znamená to, že potreba nového srdca je jediným kritériom.

Jednoducho si musíme uvedomiť, že nové srdce naozaj potrebujeme!

Nejde o to, či sme bohatí alebo chudobní, rešpektovaní alebo odsudzovaní. Ide len o to, či máme potrebu nového srdca. Pavol hovorí: „... aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku...“ (Ef 3,16)

Zmocnieť podľa Ducha – to hovorí o sile, ktorá nie je naša a predsa v nás koná. Ide o život premieňajúce evanjelium. Ak potrebuješ nové srdce od Pána, môžeš ho získať tak, že budeš veriť v Kristovu smrť a vzkriesenie a do svojho života prijmeš odpustenie hriechov a Ducha Svätého. Aj ty a ja sme hriešnici, ktorí potrebujú nové srdce. Prvým krokom k tomu je, že si uvedomíme, aké zradné, plné hriechu a sebectva naše srdce je. Vtedy sme naspäť pri tom, čo o spáse hovorí Ježiš: „U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.“

Pavol o tom hovorí: „Lebo čo nebolo možné zákonu, nakoľko bol slabý pre telo, (to vykonal) Boh, keď v podobe hriešneho tela a pre hriech poslal svojho Syna a hriech v tele odsúdil.“ (R 8,3)

Ježiš sa stal zástupcom celého ľudstva na ceste k zmiereniu. Podobne ako bol Adam zástupcom celého ľudstva na ceste k pádu. Ježiš preto najskôr naplnil podmienky zákona, potom na seba za všetky priestupky vzal trest, aby ti Boh mohol ponúknuť plné odpustenie, lebo za všetky tvoje hriechy zaplatil Ježiš. Boh to cez proroka Ezechiela vyjadruje slovami: „... budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. Keď vás oslobodím od všetkých vašich poškvŕn..“. (Ez 36,28-29)

Drahý priateľ, či to, čo je dostatočné pre Boha, nie je dostatočné aj pre teba?

Povedz: Bože, ďakujem za krv Baránka. Ďakujem za Tvoje zasľúbenie cez proroka Ezechiela. Chcem otvoriť svoje srdce, aby si v ňom mohol robiť nové veci. Ďakujem, že Ty chceš a dokážeš...

Čítaj Bibliu a dovoľ Bohu, aby ti svojím slovom a svojím Svätým Duchom zjavil nádej spásy, ktorú vo svojej milosti ponúka.

Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Lebo Bohu nič nebude nemožné. (Lk 1,37)

Márii prináša anjel túto správu o Alžbete, ktorá je stará a neplodná. Podľa anjela však, teraz v starobe čaká dieťa. Veď Bohu nič nie je nemožné. Keď Ježiš rozpráva učeníkom, že je ľahšie ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského a oni sa Ho pýtajú, kto teda môže byť spasený, Ježiš odpovedá: „U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.“ (Mt 19,26)

Bohu nič nie je nemožné. Bohu je všetko možné! Všetko! Tak neohraničujme Boha vo svojej nevere. V každodennom živote tak ľahko robíme Boha menším, než je. Aj keď vieme, že Božie slovo hovorí, že Bohu je všetko možné, pozeráme sa skôr na svoje nedostatky, než na Boha a Jeho možnosti. Zvlášť, keď nás postretnú ťažkosti, skúšky, bolesti a slzy. Pády nás zneistia a nevidíme žiadnu nádej, lebo nepozeráme na Ježiša.

Keď sa zameriavame na naše nestále srdcia, tak naozaj nemáme nádej a východisko. Diabol chce, aby si sa zameral na seba a nie na Ježiša a Jeho dokonalé dielo záchrany. Niekedy si myslíme, že všetko je možné, len veriť v Boha nie. Inokedy dôverujeme Bohu vo všetkom možnom okrem núdze, ktorá nás trápi. Zvlášť, ak vieme, že sme sa v núdzi ocitli kvôli sebe. Vtedy sme vzdialení nepodmienečnej milosti a sile krvi Baránka a naša nevera nám hovorí, že sme v neriešiteľnej situácii.

Pamätajme, že Boh nás vyzýva, aby sme sa modlili v každej situácii. V Jeremiášovi hovorí: „Vzývaj ma a vypočujem ťa a oznámim ti veľké a nedosiahnuteľné veci, o ktorých nevieš.“ (Jer 33,3) Predstav si, že Boh vyžaduje len to, aby si na Neho volal. Preto sa na Neho môžeš v odvahe obrátiť. Boh nám nedal ducha bojazlivosti. To diabol si do tvojho života želá nedôveru, strach a pochybnosti. Je to preto, aby si od Boha nič neočakával. Máš sa vzdať v situácii, v ktorej by si sa v skutočnosti mal obrátiť na Božie zasľúbenia a volať hlasno, ako sa len dá: „Tebe nič nie je nemožné! Tebe je možné pomôcť aj takému hriešnikovi, ako som ja.“

Volaj na Toho, ktorý zahladil všetky tvoje hriechy. Áno, všetky! Hľadaj Toho, ktorý ťa môže a chce, naplniť nádejou a očakávaním. Veci, ktoré Boh chce vykonať v tvojom živote, nie sú požiadavkou, nie sú úlohou, ale darom, ktorý ti Boh dáva v moci Ježišovho zmierenia! Ak je niečo, čo si potrebuješ pripomenúť, tak toto: Bohu nie je nič nemožné!

Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť. (J 15,5)

... bezo mňa nič nemôžete činiť... a ... Bohu nič nebude nemožné.

Premýšľaj nad týmito dvoma duchovnými pravdami, ktoré môžu dať rovnováhu do tvojho života. Veď keď naozaj veríme v Ježiša a veríme, že hovorí pravdu, malo by to v našich myšlienkach horieť a vytvárať nádej a očakávania v našom srdci.

Jasné, že je nebezpečné preceňovať sa. Je ale aj nebezpečné podceňovať, čo Boh môže vykonať v živote nedokonalého človeka, ktorý Mu to dovolí. Ježiš hovorí, že ten, kto je v Ňom, prináša veľa ovocia. Ježiš vie, čo hovorí.

... u Boha je všetko možné, keď sa pre to rozhodne. On, ale neurobí všetko, o čo Ho prosíme. Boh dodržiava všetky svoje sľuby, ale našťastie nesplní všetky naše sebecké želania. Čo sa Boh rozhodne spraviť, to aj uskutoční. Neznamená to ale, že uskutoční všetko, čo veriaci chcú, lebo existujú veci, ktoré sa do Božieho plánu nehodia. Tak to všetko dajme do zdravej perspektívy predtým, než povieme veľa vecí, ktoré nie sú Ježišovi na česť.

Popri tom však nevstúp do druhej pasce, v ktorej strácaš akékoľvek očakávanie od všemocného Boha, pre ktorého je všetko možné. Pamätaj, že keď zostávaš v Ježišovi, prinášaš veľa ovocia. Keď Slovo a Duch budú každodenne napĺňať tvoje srdce, bude pre teba prirodzené veriť, že Bohu je všetko možné. On s tebou bude aj v tom najťažšom a najtemnejšom čase. Boh vidí tvoju núdzu, On nezabúda na svoju vykúpenú nevestu.

Pre mňa je všetko nemožné... pre Neho je všetko možné. Preto chcem, aby On vládol v mojom živote.

Bohu je všetko možné!

Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Aj vám sa dostalo pomazania od toho Svätého, a viete to všetci. (1J 2,20)

Medzi zákonom a milosťou je obrovský rozdiel.

Zákon hovorí: „Toto rob a budeš žiť.“

Milosť hovorí: „Pozri, čo Boh spravil a ži.“

Keď máš život zhora, konáš dobré skutky, ktoré pred teba Boh už vopred pripravil. Človek sa preto musí najprv narodiť znova, až potom môže začať žiť pre Boha. Pavol hovorí, že nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere. (F 3,9) Má oblečenú spravodlivosť z Boha, a preto má v sebe nadšenie pre dobré skutky a miluje Božie prikázania.

Ján túto skutočnosť nazýva duchovným pomazaním: A vy ani nepotrebujete, aby vás niekto učil; veď pomazanie, ktoré ste prijali od Neho, zostáva vo vás; ale ako vás Jeho pomazanie učí o všetkom - a ono je pravdivé, a nie lož - a ako vás naučilo, v tom zostávajte! (1J 2,27)

Ježiš duchovné pomazanie opisuje takto: „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci.“ (J 16,13)

Nová skutočnosť nastala, keď na Letnice prišiel Duch. Je vyliaty v srdciach veriacich, aby vedeli rozlišovať medzi tým, čo je na ceste viery správne a čo nie. Predpokladom ale je, že skutočne budú v pravde.

Keď Ján hovorí: „Aj vám sa dostalo pomazania od toho Svätého, a viete to všetci,“ nehovorí o dokonalých či bezchybných ľuďoch. Hovorí o tých, ktorí sa skrze zjavenie Ducha naučili poznať Ježiša, ktorý je Pravdou. Len skrze Neho môžeme rásť a poznať viac. Keď hovorí o ich pomazaní, hovorí, že majú všetky predpoklady na to, aby spoznávali Božie slovo. Nemyslí tým, že už všetko vedia.

Majú ale Ducha, ktorý je predpokladom zdravého duchovného rastu. Peter píše: „Keďže ste si očistili duše poslušnosťou pravde, aby ste mali bratskú lásku bez pokrytectva, z tej duše sa vždy navzájom milujte.“ (1Pt 1,22)

Poznanie, ktoré neprináša konkrétne dôsledky v našom živote nevedie k rastu, ale k farizejstvu a sebaklamu. Pavol Timotejovi píše: „Toto je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu.“ (1Tim 2,3-4)

Boh chce, aby bol každý spasený a poznal pravdu. Je to jeden z dôvodov, prečo sa máme modliť za vládu, parlament, úrady, vodcov, farárov, aby sa evanjelium dostalo von medzi tých, čo sú v tme. K tým, čo sú ďaleko od Božej milosti a lásky.

Zastav sa a počúvaj, čo Boh hovorí. Nájdi si čas premýšľať, čo chce Boh s tvojím životom. Čo od teba očakáva na krátkej ceste domov, do večnosti. Hrob nie je to posledné, čo ťa čaká, je len vstupnou bránou do večnosti.

Od pádu sme všetci veľmi telesní. Sme hriešnici s nedostatkami a nedokonalosťami, kvôli ktorým je nemožné, aby sme sami v sebe našli spásu. V živote preto nejde ani tak o to, ako sa nám bude dariť, ale o to, či máme správny smer.

Niekto raz povedal: „Evanjelium, nie je o tom, že niekto z nadbytku dáva jedlo žobrákovi. Je to o tom, že si pomáhame navzájom nájsť miesto, kde je dosť jedla pre oboch.“

Nie je nič väčšie než fakt, že sme Božie deti a vieme, že máme dôveru viery, istotu dedičstva a pokoj s Bohom v srdci. Ako môžem vedieť, že je to moje? Lebo spása nie je výsledkom snaženia alebo zásluh. Spása je dar!

Dar spásy sme prijali skrze evanjelium! Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. (J 3,16)

Moja spása nie je založená na pocitoch či zážitkoch, ale na Božom svedectve, že každý, kto verí v Ježiša nezahynie, ale bude mať večný život.

Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Viera je poznanie premenené v skutok.

Viera, ktorá nevedie k praktickým dôsledkom v živote, nie je vierou, len poznaním. Vtedy nepomáha, že poznanie je dobré a správne, že máme dobrú teológiu a naučili sme sa tie správne vyjadrenia.

Viera je niečo viac než naučená vedomosť a náboženská tradícia. Viera je život v blízkom spoločenstve s naším Spasiteľom a Pánom, Ježišom Kristom. Viera totiž nie je naše úsilie, niečo, čo sa nám musí podariť. Evanjelium je ponuka pomoci práve človeku, ktorému sa nedarí. Viera je z počutia: Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. (Iz 55,3)

Hľadajte Hospodina, kým sa dáva nájsť, vzývajte Ho, kým je blízko! (Iz 55,6) Po prvom páde do hriechu máme my ľudia tendenciu hľadať odpovede niekde ďaleko namiesto toho, aby sme ich hľadali práve tam, kde sme. Naša nepokojná konzumná spoločnosť nám zaslepuje zrak a nevidíme, že Boh je blízko. Pavol Grékom na Areopágu hovorí: „... aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás.“ ( Sk 17,27)

Keď sme ľahostajní voči Bohu a na prvom mieste je všetko ostatné, začíname byť nepokojní. Srdce je prázdne a život bez zmyslu. Aj radosť a nádej sú preč. Nedostatok nádeje dusí život. Keď nemáme čas myslieť na Boha, naše myšlienky blúdia mnohými smermi. Vtedy je Boh tak vzdialený a všetko to viditeľné tak blízko.

Ročná pauza od všetkého kázania, seminárov a vzdelávania a viac času na rodinu a priateľov mi pomohla zachrániť život. Čas na štúdium Biblie bez toho, aby z toho musela byť kázeň alebo seminár, mi veľmi pomohol. Čas s ostatnými veriacimi v rozhovoroch mi len potvrdil pravdivosť prorockých slov: Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo... (Iz 9,1)

Keď nám vo vnútri zažiaria Božie zasľúbenia, zdvíhame zrak ponad prach zeme až ku kráľovstvu nádeje. Uvedomil som si, že Boh, ktorý mohol použiť Nehemiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Eliáša, Pavla, Petra a iných, o ktorých čítame v Biblii, môže použiť teba aj mňa, ak Mu to dovolíme. Práve v čase krízy a temna môžeme očakávať, že všemocný Boh zasiahne a prinesie prúd svetla, nádeje a lásky. Modlím sa, aby si mohol zažiť, že keď je tvoj život v temnote, zažiaria nad tebou lúče Božieho svetla. Dovoľ Bohu, ktorému je všetko možné, aby zasiahol.

Keď hľadáme Boha čítaním Písma, modlitbami a rozhovormi s priateľmi, tak sa náš život premieňa. Učeníci na ceste do Emauz to vyjadrili slovami: „Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?“ (Lk 24,32)

Pri hľadaní Boha a Jeho slova naše srdce horí, ale mení sa, keď je v ňom zapálená nádej a vidí perspektívu večnosti.

Apoštol Peter to vyjadruje takto: „Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach.“ (2Pt 1,19)

Peter nám tým chce niečo povedať. Je niečo, čo musíme vedieť a týka sa to Božieho slova. Prorocké slovo, ktoré máme, je hodnoverné. Naplnilo sa príchodom, smrťou a vzkriesením Krista. Peter hovorí: „My sme to na vlastné oči videli, preto je to prorocké slovo také pevné.“

Ježiš hovorí: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ (Mt 24,35)

Modli sa, nech ťa Boh posilní, pomáha ti a chráni ťa v blízkom vnútornom spoločenstve s Ním, aby keď začnú viať temné vetry ducha tohto sveta, zostal si stáť až do dňa, keď sa ranné svetlo rozžiari v tvojom vnútri.

Záchrana spočíva v tichu a štúdiu Božieho slova. Vyhľadávaj spoločenstvo Božieho ľudu a duchovné rozhovory s priateľmi. Pomáhajme si navzájom na ceste...

Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky. (1J 2,17)

Ak sa niekto zameria na svet, svet ho čoskoro ovládne a bude viesť a formovať svojím rozmýšľaním. Keď naše sebecké túžby dostanú možnosť rozvíjať sa, vedie to k životu, v ktorom sa všetko točí okolo nás. Ovocím takého života je, že sa odvraciam od Boha, aby som dosiahol všetky svoje sebecké plány. Je zjavné, že každý, kto si zvolí takú cestu, nemiluje Boha.

Človek zo sveta by mal mať jasno v tom, že ho čaká ten istý osud ako svet, ktorý je Božím nepriateľom. Takýto človek je už mŕtvy. Veriacim do Korintu Pavol píše: „Alebo či neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi kráľovstva Božieho! A takými ste vy niektorí boli; ale dali ste sa obmyť, boli ste posvätení, ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“ (1Kor 6,9-11)

Spása sa netýka len nádeje a večného života v budúcnosti. Spása prináša zmenu už tu a teraz. Ježiš pomáhal ľuďom porozumieť, ako vyzerá skutočná duchovnosť. Veď ako Luther hovorí: „Kristus nás nielen vykúpil z viny hriechu, On nás v pravde vykúpil aj z jeho moci.“

Pavol píše: „Tak súďte aj vy, že ste mŕtvi hriechu a živí ste Bohu v Kristovi Ježišovi. Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele tak, že by ste povoľovali jeho žiadostiam. Ani svoje údy nevydávajte hriechu za nástroje neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy vydávajte Bohu za nástroje spravodlivosti.“ (R 6,11-13)

Byť Ježišovým učeníkom znamená prejsť úzkou bránou, ktorá vedie do života, a potom krok za krokom pokračovať cestou, ktorá je úzka. Človek nenájde Božiu cestu, keď bude pritakávať väčšine. Väčšina je na ceste do zatratenia.

Či rozprávame o širokej alebo úzkej ceste, nejde o to, ktorá je aká pekná a rovná, ale o to, kde končia. Ježišovo kázanie, všetko, čo robil, všetko, čo o Ňom hovorí evanjelium, koliduje s naším chápaním seba a Boha. Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.

Naše hodnotenie života, okamihov a večnosti musí riadiť Boh, Jeho Slovo, Jeho Duch, nie svet. Ide tu o dva rozdielne spôsoby žitia. Neexistuje tretia alternatíva. Buď žiješ pre Boha, alebo pre svet.

V deň súdu rozdelí Boh ľudí na svoje deti a deti sveta, preto by si mal prijať možnosť obrátiť sa k Ježišovi. Vyznaj svoj hriech. Upri pohľad na svet večnosti a pamätaj, že údelom človeka je raz zomrieť a potom príde súd.

Apoštoli dostali od Boha úlohu sprostredkovať Božie zjavenie. Ja verím v Ježiša, o ktorom oni svedčia. A verím a viem, že ich svedectvo je pravdivé. Drahý priateľ, ide tu o večný život. Nedovoľ svetu alebo diablovi, aby ti pokrivili obraz o Bohu. Veď pravdivý Boží obraz je takýto: Hospodin milosrdný je a ľútostivý, zhovievavý a bohatý je v milosti. (Ž 103,8)

Čítaj Bibliu a dovoľ Bohu, aby ti svojím slovom a svojím Svätým Duchom zjavil nádej spásy, ktorú vo svojej milosti ponúka.

Neprestávam ďakovať za vás a rozpomínať sa na vás v modlitbách, aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dal vám Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho a osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva, čo je to za bohatstvo Jeho slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých, a čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri nás, ktorí veríme tak, ako pôsobí v nás moc Jeho sily. (Ef 1,16-19)

Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. (1J 2,15-16)

Ján otvára tému, ktorá nie je populárna. Je ale centrálna a potrebná, pretože sa priamo týka nášho života. Vystríha pred vonkajšími a vnútornými nepriateľmi.

Hovorí aj o veciach a nebezpečenstvách, o ktorých je bolestivé rozprávať. Zapaľuje svetlo, ktoré odhaľuje falošné kázanie o Kristovi a falošnú vieru...

Jánov list je plný Krista. Pojednáva o živom spoločenstve s Otcom a Jeho Synom, Ježišom Kristom. Nie je to teória. Nie je to teológia z knižnice, ani informácie z druhej ruky. Píše očitý svedok. On nie je len očitým svedkom, ale jeho srdce uchvátilo a inšpirovalo to, čo videl. Jeho srdce preteká. Jednoducho nemôže zostať ticho, keď tie veci zažil a vie ich.

Keď si čítam List Jánov, napadajú mi Ježišove slová: „Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho.“ (J 7,38-39)

Podobne ako v Evanjeliu podľa Jána, aj prvý Jánov list sa sústredí na Logos – Slovo. Ján hovorí, že svedčí o Slove života.

Boh je prameňom lásky. Nie je však len láskou, je aj svätý a spravodlivý a nenávidí hriech a nespravodlivosť. Božie deti sa musia mať na pozore preto, aby nemilovali svet a svetské spôsoby. Ježiš hovorí: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“ (J 8,36)

Nemôžme milovať aj Boha aj svet. Ján to vyjadruje jasne: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete...“

Keď hovorí, nemilujte svet, na aký svet myslí? Nemyslí na stvorenstvo, na vodopády, trávu, lesy, hory a živočíchy. Nie toto máme nenávidieť. Nemyslí na človeka alebo na ľudstvo. Veď Božie slovo hovorí: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (J 3,16)

O akom svete teda Ján hovorí? Je to postoj, pri ktorom sa človek odvracia od Boha, aby bol sám sebe pánom. Egoizmus, individualizmus, sebectvo, nezávislosť sú bohovia dnešnej doby, ktorí zatemňujú myseľ človeka, toto máme nenávidieť. Ján píše o postoji, keď človek hovorí: „Mám právo robiť si čo sa mi zachce.“

Ján ide tak ďaleko, že hovorí, že keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky k Otcovi. Chce, aby nám bolo jasné, že buď budeme načúvať svetu, alebo Bohu. Neexistuje nič medzi tým.

V Evanjeliu podľa Matúša Ježiš hovorí: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“ (Mt 12,30)

Buď budeš nasledovať ducha doby, necháš sa viesť jeho myšlienkami a budeš žiť vo svete a zo sveta a tvoje šťastie bude vo všetkom, čo svet ponúka, alebo budeš počúvať Boha, budeš žiť vo svete, ale nie zo sveta. Veď človek žije každým slovom, ktoré vychádza z úst Boha. Pavol v liste do Galácie píše: Ale, Bože, chráň, aby som sa aj ja vychvaľoval, ak len nie krížom nášho Pána Ježiša Krista, ktorým je mi svet ukrižovaný a ja svetu. (G 6,14)

Medzi Pavlom a svetom stojí kríž. Nie je to len symbol, na ktorý Pavol myslí. Tento kríž má praktické dôsledky v jeho živote. Kríž medzi ním a svetom vytvára jasnú hranicu. Kríž nie je len slovo. Je to praktický dôsledok.

Pavol nevyhľadáva nič chytré, aby ho akceptovali vo všetkých táboroch alebo vo svete. Kríž nie je len niečo, o čom hovorí, nie je to doktrína, ktorú bráni. Kríž priniesol revolučnú zmenu do jeho života. Skrze tento kríž je Pavol ukrižovaný svetu.

Takýto postoj k svetu má mať kresťan aj dnes.

Čím je Kristov kríž pre teba?

Náboženským symbolom, alebo živou skutočnosťou, ktorá ťa oddeľuje od sveta?

Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom. (1J 1,3)

Tento list napísal Ján približne sto rokov po Kristovi. Zomrel v Efeze a tam bol pochovaný. Tento cirkevný zbor založil Pavol. Aby sme porozumeli Jánovmu listu, je dôležité, aby sme niečo o meste Efezus v tej dobe vedeli. Zároveň bude zrejmé, že mnohé veci nám budú pripomínať mesto, v ktorom žijeme dnes. Tri faktory označovali mesto Efezus a zvyšok Rímskej ríše.

1. Kresťanstvo bolo vlažné. Mnohí z veriacich boli deti alebo vnúčatá prvých kresťanov. Prvý zápal, čistota a jasnosť evanjelia začínali blednúť. Tá krása začínala byť matná a šedá. Evanjelium sa stalo niečím samozrejmým. Predstavte si, aký zážitok to musel byť, keď bol Pavol v Efeze a celé mesto sa vzbúrilo.

V Skutkoch apoštolov v 19. kapitole môžeme čítať o dôsledkoch Pavlovho vyučovania, o reakciách v synagóge aj o vplyve, ktorý Pavol mal, keď dva roky vyučoval v Tyranovej škole.

Ale po mnohých rokoch, Pán posiela cez Jána do Efezu takýto pozdrav: Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. (Zj 2,4)

Ježiš už dávno pred tým hovoril: „Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých.“ (Mt 24,12)

Zápal pre Krista sa stratil. Kresťanský život sa stal tradíciou a formou. Niečím samozrejmým.

2. Morálka a čistý životný štýl prvých kresťanov odlišoval od ostatných. Ale ich deti a vnúčatá sa nechceli odlišovať. Chceli byť ako všetci ostatní.

Veriacich nazývali svätí. To slovo znamená vyvolení, oddelení pre Boha, patriaci Bohu. Chrám bol svätý. Deň pokoja bol svätý. Aj veriaci mali byť svätí. Veriaci v Efeze ale žili život plný kompromisov. Boli iní než učeníci, o ktorých Ježiš povedal: „Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ (J 15,19) „Dal som im Tvoje slovo a svet ich nenávidel, pretože nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta.“ (J 17,14)

Prišla nová generácia, ktorej cieľom bolo priateľstvo so svetom. Židovsko-kresťanská morálka bola pošliapaná a biblické normy zabudnuté. Božie normy boli považované za príliš reštriktívne. Brali radosť zo života. Božie prikázania boli napísané tak dávno a odložili ich nabok. Veď žijeme v novej dobe...

Dôležité je ale povedať, že problém milovania sveta neznamená, že nemáme mať kontakt s ostatnými ľuďmi. Pavol veriacim do Korintu píše: Veď je zjavné, že ste listom Kristovým... (2Kor 3,3) Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! (2Kor 5,20)

Musíme byť s ostatnými ľuďmi, ale naše srdce musí byť ukotvené v Bohu. Keď sa ale evanjelium o Ježišovi stane samozrejmosťou, duchovný život chradne. A keď sa v takom živote veci neobnovia, krok za krokom opúšťame život s Bohom. Toto sa dialo v Efeze.

3. Prenasledovanie nebolo nepriateľom kresťanstva v Efeze. V Efeze neprichádzalo nebezpečenstvo z vonku, ale prichádzalo skrze pokušenie zvnútra.

Ježiš o takýchto veciach hovoril: „Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených. Ajhľa, predpovedal som vám to.“ (Mt 24,24-25) Apoštol Pavol starším v Efeze povedal: „Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov.“ (Sk 20,29-30)

Kresťanstvo neohrozoval nepriateľ, ale nebezpečenstvo, že sa pomaly, krok za krokom zmení. Že sa prispôsobí vetru času a myšlienkam padnutého človeka.

Boli pokúšaní spraviť z kresťanstva viac intelektuálne a rešpektované náboženstvo, vyjadriť myšlienky v termínoch populárnej filozofie.

Je nebezpečné, keď radšej chceme žiť dlho, namiesto toho, aby sme chceli žiť bohato. Väčšina ľudí chce, aby život mal nejaký obsah. Mnohí sa ale zamestnávajú hlavne tým, aby ten obsah uspokojil ich samých. Človek zabúda na to, že v živote sa darí len potiaľ, pokiaľ sme kanálom požehnania pre ľudí okolo nás.

Nestrácaš azda prvú lásku...?

Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii