Zamyslenia 2020
každodenné Biblické zamyslenia
Zamyslenia 2020 (366)
„Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch.“ (Ž 107:8)
V Starej zmluve nachádzame zaujímavý príbeh o netradičnom prístupe kráľa Jóšafata, keď proti nemu jeho nepriatelia rozpútali vojnu. Namiesto toho, aby najprv poslal svoju armádu, poslal do boja spevácky chór a hudobníkov.
Predstav si tú scénu: „Dobre teda, tu máme plán na dnešný deň. Vonku sa nachádza armáda, ktorá je po zuby ozbrojená. Preto tam vyšleme chór a hudobníkov.“ Ak by som bol členom chóru, možno by som sa zamyslel nad tým, či sa kráľovi páči naša hudba.
K tejto nezvyčajnej bojovej taktike však nasmeroval Jóšafata Boh. V Biblii čítame, že Jóšafat vybral Hospodinových spevákov, aby spievali Bohu chválospevy, oslavovali krásu Jeho svätosti a prechádzali sa pred ozbrojencami so slovami: „Ďakujte Hospodinovi, lebo Jeho milosť trvá naveky.“
A presne to aj robili. Biblia nám vraví, že keď začali spievať a chváliť, Boh proti ich nepriateľom nastražil útok zo zálohy, takže boli porazení. Boží ľudia boli schopní vstúpiť do danej situácie s vďakyvzdaním, pretože Boh to mal v rukách.
Keď prichádzame pred Boha s prosbou o nové požehnania, nemali by sme zabúdať poďakovať mu za tie, ktoré sme už od neho dostali.
Žiadal si v poslednej dobe Boha o pomoc a On sa ťa zastal a zasiahol? Vrátil si sa pred Jeho tvár a povedal „ďakujem“?
Ak by sme sa zastavili a porozmýšľali nad tým, na koľko modlitieb, ktoré sme Bohu predložili, nám odpovedal, a ako zriedka prichádzame späť k Nemu, aby sme mu za to poďakovali, boli by sme možno prekvapení. Vo vďakyvzdaní by sme mali byť rovnako cieľavedomí, ako v žiadaní o Jeho pomoc.
„Ňou si predkovia získali (dobré) osvedčenie.“ (Žid 11:2)
Už si sa niekedy pozeral do zväčšovacieho zrkadla?. Je znepokojujúce, keď sa celý vidíš tak zblízka. Nie je zlé, keď vidíš svoje nedostatky, slabiny a hriechy. Len nedovoľ, aby ťa definovali.
Biblia hovorí: „Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové.“ (2K 5:17) V jedenástej kapitole Listu Židom sme oboznámení s takzvanou sieňou hrdinov viery, ktorá nám predstavuje úžasnú zbierku osobností. Pri niektorých osobnostiach by sme to čakali, no nachádzajú sa tam aj takí ľudia, ktorých by sme tam nečakali, ako napríklad Jákob.
Pri všetkej úprimnosti musíme priznať, že tento muž sa väčšinu času javil ako poriadny lotor. Pripomína nám to, že jedenásta kapitola Listu Židom je plná obyčajných ľudí ako sme my. Boli to ľudia, ktorí zmenili svet. Rovnako aj my môžeme byť tí, ktorí zmenia svet.
Hrdinovia viery z listu Židom zistili, že tajomstvom úspechu nie je talent. Nie sú to príležitosti či postavenie. Je to viera v Boha. Títo ľudia mali od dokonalosti ďaleko. Často padali. Nenachádzajú sa však v sieni hrdinov viery preto, lebo boli veľkí ľudia. Sú tam preto, lebo mali vieru vo veľkého Boha.
Fascinuje ma to, že v tejto pasáži Písma nenájdeš jedinú zmienku o ich hriechoch. A oni všetci hrešili. Napriek tomu sa tu ich zlyhanie nespomína. Prečo? Pretože im bolo odpustené a Boh dáva druhé šance. Máme tu obraz toho, kým sa stali, nie kým boli.
Podobne sa Boh pozerá na teba. Keď ťa vidí, vidí dielo vo vývoji. Nevidí len to, kým si práve teraz. Vidí to, kým sa môžeš stať.
„Keď Abrahám vystrel ruku a vzal nôž, aby zarezal syna…“ (1M 22:10)
„Izák ležal na oltári. Keď Abrahám vystrel ruku a vzal nôž, aby zarezal syna, zavolal na neho z neba anjel Hospodinov: Abrahám, Abrahám! A ten odpovedal: Tu som. Tu mu on riekol: Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu, lebo teraz som spoznal, že sa bojíš Boha, a neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jediného syna.“ (1M 22:11-12)
Všimni si, že Biblia nevraví, že to bol niektorý z Hospodinových anjelov. Biblia vraví, že to bol Anjel Hospodinov. Kto teda Abrahámovi rozkázal obetovať svojho syna? Bol to Boh. Napriek tomu anjel povedal: „neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jediného syna.“
Nemyslím si, že to bol anjel; domnievam sa, že to bol Ježiš, ktorý vstúpil do danej situácie a Abraháma zastavil. Nazýva sa to kristofánia, čo je zjavenie Ježiša v Starej zmluve. Vieme, že Ježiš existoval prv než sa narodil v Betleheme, pretože je súčasťou Božej Trojice. Vždy existoval, ako aj Otec a Duch Svätý.
Pravidelne sa zjavoval v Starej zmluve a myslím si, že v tomto prípade ide o jedno z týchto zjavení, keď zasiahol a povedal Abrahámovi, aby svojho syna Izáka neobetoval. A predsa, keď Ježiš išiel na kríž, nikto ho neomilostil. Ježiš podstúpil smrť − Boží hnev. Nebolo nič, čo by zastavilo obrovskú silu Božieho hnevu. V plnej miere zostúpil na Ježiša Krista, ktorý namiesto nás zomrel na kríži. Udialo sa to tak preto, lebo Boh nás miluje. Boh vlastne povedal: „Milujem ťa tak veľmi, že som ochotný obetovať svojho vlastného Syna na kríži, aby si ty mohol vstúpiť do vzťahu so mnou.“
Máš momentálne s Bohom tento vzťah?
„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (J 3:16)
V príbehu Abraháma a Izáka nachádzame krásny obraz toho, čo sa udialo na golgotskom kríži. Vidíme v ňom otca, ktorý bol ochotný urobiť najväčší krok v poslušnosti Bohu. Takisto vidíme, čo sa stalo, keď za nás Ježiš umieral na kríži. Otec bol ochotný obetovať svojho syna a syn bol ochotný obetovať sa.
Väčšina biblických komentátorov verí, že v danom čase mal Izák približne 18 – 20 rokov. Niektorí veria tomu, že mohol mať okolo 33. Židovský historik Josephus si myslel, že mal 25rokov. Koľkokoľvek rokov Izák mal, jedna vec je jasná: nemusel to spraviť, ak by nechcel, no on ochotne šiel. Nie je to dokonalý obraz toho, čo sa udialo na kríži? Otec, ktorý tak veľmi miloval svojho Syna, Ho obetoval. A Jeho Syn, s vedomím, čo sa ide udiať, ochotne šiel.
Naše deti sú Božím darom. Nevlastníme ich. Patria Jemu. Našou úlohou je viesť ich k Pánovi. Rovnako, všetko čo sme v živote nadobudli − každý majetok, zručnosť, schopnosť, každý talent −, nám daroval Boh. Myslím si, že je dobré tieto veci neustále spätne odovzdávať Bohu so slovami: „Pane, ty si mi to všetko dal a ja ti to dávam späť.“ Si ochotný to urobiť? Abrahám bol.
Dá sa povedať, že všetci máme v životoch svojich Izákov, niečo alebo niekoho, koho veľmi milujeme. Je dobré, ak ich odovzdávame Bohu, pretože pre nich neexistuje bezpečnejšie miesto ako v Božích rukách. Ľudia, ktorí menia svet, odovzdávajú všetko Bohu, pretože všetko pochádza od Neho.
Meniť prekážky na odrazové mostíky - 11. december
Napísal(a) Greg Laurie„Vtedy On riekol: Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako spaľovanú obetu na vrchu, o ktorom ti poviem.“ (1M 22:2)
Boh požiadal Abraháma, aby urobil najväčšiu obetu, akú si dokážete predstaviť Sára v pokročilom veku porodila ich zasľúbené dieťa a to sa stalo svetlom Abrahámovho života. Jeho samotné meno, Izák, čo znamená „smiech,“ hovorí za všetko. Obaja chlapca milovali. Boh však neskôr Abraháma požiadal, aby chlapca obetoval.
V mnohých ohľadoch musíme pripustiť, že byť skúšaný na takejto úrovni, bola pre Abraháma česť, pretože Boh vedel, že Abrahám to dokáže zvládnuť. Boh si uvedomoval, že Abrahám sa z toho dostane. Vedel, že Abrahám skúškou prejde úspešne. Vedel, že Abrahám túto prekážku zmení na príležitosť.
Z neschopnosti sa môže stať schopnosť, pokiaľ ju odovzdáš Bohu. Možno čelíš utrpeniu… tragédii… smrti milovanej osoby. Moja kamarátka Joni Ereckson Tada , ktorej ako tínedžerke ochrnuli všetky končatiny ako následok nehody pri potápaní, napísala tieto úžasné slová: „Božia sila sa vždy najlepšie zjavuje v slabosti. Preto tu teraz sedím… rada, že som nebola uzdravená navonok, ale zvnútra. Uzdravená zo svojich sebeckých túžob a želaní.“ Joni zmenila neschopnosť na schopnosť. Cestovala okolo sveta a inšpirovala nespočetné množstvo ľudí.
Možno práve prechádzaš skúškou a vravíš, že to nezvládneš. Áno, ty to zvládneš. Inak by Boh nedopustil, aby si ňou musel prechádzať.
Nemôžeš mať kontrolu nad tým, čo sa ti v živote udeje. Všetko, čo môžeš urobiť, je rozhodnúť sa, ako na to budeš reagovať. Boh to má pod kontrolou. Nie ty. Máš však kontrolu nad tým, čo urobíš s tým, čo ťa v živote stretne. Ľudia, ktorí menia svet, menia zdanlivé prekážky na odrazové mostíky.
„A tiež Sára vierou nadobudla silu počať, hoci sa jej čas už minul. Pokladala totiž za verného Toho, ktorý dal zasľúbenie.“ (Žid 11:11)
Ak mám byť úprimný, ohromuje ma, že Sára sa dostala do siene hrdinov viery v jedenástej kapitole Listu Židom. Keď premýšľam nad ženou, ktorá by si tam zaslúžila byť, napadne mi Mária, ktorá nosila Ježiša vo svojom lone alebo Rút, Ester či Debora, skvelá bojovníčka a sudkyňa.
Na zozname hrdinov viery však napriek svojmu zdanlivému nedostatku viery figuruje Sára. Keď Boh prišiel za Sárou a jej manželom Abrahámom a povedal im, že budú mať dieťa, zarazili sa. Koniec koncov, Sára mala 65 rokov a Abrahám 75.
Sára nevedela, či bude schopná počať dieťa a myslela si, že Boh v tom možno bude potrebovať pomoc. Navrhla, aby si Abrahám zobral za ženu jej slúžku Hagar a mal dieťa s ňou . A vieme, že Hagar počala a narodil sa jej syn Izmael. Sára náhle začala žiarliť. Hnevala sa na Hagar aj na svojho manžela.
Keď sa nevera snaží vyriešiť problém, iba ho zväčšuje. Boh chce konať svoju vôľu svojím spôsobom a vo svojom čase. Boh nechce, aby sme konali Jeho vôľu svojím spôsobom. Boh nepotrebuje našu manipuláciu. Boh nás nepotrebuje na to, aby pri nás naplnil svoju vôľu. Urobí to svojím spôsobom a vo svojom čase.
Sáre sa plán B vypomstil. Avšak keď sa pozriem do jedenástej kapitoly Listu Židov, prekvapuje ma, že tam nenachádzam ani jeden z jej prešľapov. Je to preto, že táto a kapitola je záznamom viery, nie nevery. Zaznamenáva víťazstvá, nie prehry. Rovnako, keď sa staneš kresťanom, v Kristovi si novým človekom. Staré veci sa pominuli. Všetko je svieže a nové.
Zotriem tvoje priestupky sťa oblak a tvoje hriechy ako mračno. Navráť sa ku mne, lebo som ťa vykúpil! Izaiáš 44,22
Posledný deň v roku sa naše myšlienky inštinktívne vracajú späť. Aký boI rok, ktorý sa skončil? Ako nás poznačil a ako sme ho poznačili my?
Aký bude náš odpočet pred Božím súdom spravodlivosti za dni, ktoré už boli?
Táto otázka závisí od nášho vzťahu s Ježišom. Ak sme Ho prijali ako svojho osobného Spasiteľa, nebudeme sami, ked' Boh vynesie rozsudok. Ježiš bude s nami. Zaplatil za všetky naše hriechy. To znamená, že nebudeme niesť zodpovednosť. Ježiš sa bude zodpovedať namiesto nás.
Len si predstavte, že sa budeme môcť pozerať na predošlý rok tak, ako ked' vrstva mraku zakrýva priestupky a hriechy! Hustá vrstva mraku pokrýva všetko. Nediskriminuje. Ako obrovský koberec pokrýva malé aj velké veci.
Izaiáš používa názorný obraz. Na obraze vás však môže niečo zneistiť. Čo sa stane, ked' mrak zmizne? Neuvidí vtedy Boh všetko?
Mnohí kresťania sa obávajú, že to tak bude. Neustále ich trápia staré hriechy. Zhromažd'ujú sa z roka na rok a prenášajú sa do d'alšieho roka. Zabudnutie nad nimi nezatiahlo závoj. Nie je to vyjadrením skutočnosti, že na ne Boh nezabudol?
Nie. Vrstva oblaku, ktorá pokrýva hriech, je krv Ježiša Krista. To, čo krv zakrýva, je očistené od každého hriechu. Hriech už neexistuje.
Každé Božie dieťa sa dnes môže pozrieť späť na uplynulý rok, ako na rok milosti. Celý rok je pokrytý milosťou. Ked' Boh vyrovná váš účet, stretnete sa s milosťou nad milosť pre všetko, čo minulý rok obsahoval.
Toto je bohatstvo spásy a odpustenie hriechov. Preto vďaky, chvály a piesne sú tou správnou cestou, ako tento rok ukončiť. Boh má byť oslávený. Baránok má byť oslávený. Duch Svätý má byť oslávený!
... i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. Skutky apoštolov 7,56
Dnes je deň prvého kresťanského mučeníka. Stojíme tvárou v tvár Ježišovým slovám: „Nemyslite si, že som prišiel priniesť mier na zem. Neprišiel som priniesť pokoj, ale meč." (Mt 10:34)
Ježiš prišiel so skutočným Božím pokojom, ale väčšina ľudí milovala temnotu viac ako svetlo. Preto sa pripravovali na spor. Štefan nebol posledným mučeníkom. Na to nás neustále upozorňujú dejiny. Zo všetkých storočí v histórii cirkvi nebolo žiadne storočie s tolkými mučeníkmi ako dvadsiate storočie. A pred nami je velké trápenie. Ak by tieto dni neboli Bohom skrátené, nik by neprežil, ale kvôli vyvoleným sa tieto dni skrátia.
Ak premýšľaš nad tým, čo museli kresťania vytrpieť, utíchneš. Nemôžeš pochopiť, že sa ti tak dobre vodí, ked' mnoho ľudí strávilo roky vo väzeniach a pracovných táboroch. Áno, niektorí boli dokonca umučení na smrť. Ako to zvládli? Ked' sa pýtame tieto otázky, pýtame sa, ako keby mali k dispozícii len svoju vlastnú silu. Nie je to však tak. Nikto z Božích detí nie je nikdy mimo Božieho poľa moci.
Boh dovolil Štefanovi vidieť otvorené nebo.
Jedna kresťanka, ktorá bola mučená, povedala, že cítila len prvé rany. Potom do miestnosti na mučenie vstúpila žiarivá postava a zostala tam, až kým neupadla do bezvedomia.
Obávame sa, či dokážeme prekonať utrpenie, ked' nás zasiahnu vonkajšie problémy a prenasledovanie.
Nájdi svoje útočisko pri Ježišovi. Nezanedbáva svoje dieťa, ked' je v urputnom utrpení a tiesni. Vôbec nie! Ježiš je vždy najbližší tomu, kto Ho najviac potrebuje. Pripomeňme si deň po Vianociach tých, ktorí sú v zajatí a s ktorými zle zaobchádzajú. Zložme si ruky a modlime sa za kresťanských bratov a sestry, ktorí museli sláviť Vianoce oddelení od svojich blízkych.
Modlime sa, aby videli otvorené nebesia.
Ked' anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. Evanjelium podľa Lukáša 2,15
Bol to múdry návrh, ktorý si pastieri navzájom posúvali: „Poďme do Betlehema." Ich srdcia boli zapálené a počúvali, čo anjel povedal. Preto urobili niečo, čo by inak neurobili. Od tej noci už mnohí ľudia kráčali v stopách pastierov. Počuli zvesť. Stvorila sa v nich nádej a tak museli ísť na miesto, kde bol Ježiš.
Zažili, že Boh je rovnaký, ako bol v tú vianočnú noc. Neočakával dary. Hovoril k tým, čo mali prázdne ruky a zjavil im svojho Syna.
Anjel povedal pastierom, aby išli do Betlehema. Kam máme ísť?
Musíme ísť do Božieho Slova. V ňom k tebe prichádza Ježiš.
Možno si nemyslíš, že Slovo vyzerá byť veľké a bohaté. Väčšinu ľudí zamestnávajú iné zvesti. Z toho dôvodu by si nemal prestať počúvať. Pastieri sa nepochybne čudovali nad jednoduchou a úbohou maštaľou. Ale ked' našli Ježiša, naplnila ich radosť a chválili Boha.
Tak je to aj s tebou. Ked' nájdeš Ježiša v Slove, nemôžeš si pomôcť, aby si sa z Neho neradoval. Si prekvapený, že v živote často nehľadáš Ježiša tam, kde sa dá nájsť.
Pastieri Ho našli vo svojom vlastnom svete. Nemuseli prekročiť jeho hranice. Nemusíš to robiť ani ty. Prichádza k tebe prostredníctvom jednoduchého Slova spásy v evanjeliu, ktoré znie tým, čo sa sami nedokážu zachrániť.
Mnohí si myslia, že rozhodujúce bude to, čo sa stane v budúcnosti. Neuvedomujú si, že najdôležitejšie udalosti sa už uskutočnili.
Boží Syn sa narodil z Márie. Prišiel z večnosti. Všetko bolo stvorené skrze Neho a pre Neho. On je nad všetkým. A napriek tomu sa stal ľudskou bytosťou. Pastieri svedčia, že je to pravda. Nasleduj ich kroky. Dôjdeš tak k Ježišovi, kde dostaneš požehnanie vianočného večera.
Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi. Evanjelium podľa Lukáša 1:46 — 47
Božie povolanie spôsobilo, že Máriin život bol nádherne bohatý; ale zároveň musela čeliť opovrhnutiu ľudí. Dodnes tu už bolo veľa ľudí, ktorí neuverili jej slovám o počatí z Ducha Svätého. Ježiš priniesol do jej života požehnanie aj utrpenie.
Služba Hospodinovi má vždy dve strany. Robí to život nekonečne bohatým. Zároveň sa nedá žiť bez toho, aby človek platil cenu.
Slúžiť Ježišovi znamená deliť sa s Ním o všetky okolnosti. Je najmilovanejšou aj najviac opovrhovanou osobou na svete. Slúžiť Ježišovi vedie služobníka k napätiu, s ktorým sa nikto nedokáže vyrovnať z vlastných síl. Preto sa máme poučiť od Márie. Ked' ju Pán povolal, oslavovala Boha ako svojho Spasiteľa.
Ak si prijal Ježiša, je to tvoj Spasiteľ za každých okolností. Zachránil ťa pred hriechom, smrťou a súdom. Je tiež Spasiteľom v službe, s ktorou sa nedokážeš vyrovnať z vlastných síl.
Tvoja úloha v Božom kráľovstve ti naplní život podstatou. Ale môže z nej tiež vzísť proti tebe obvinenie. V momentoch sebaskúmania si myslíš, že výsledok celého diela je taký malý. Povolanie bolo samozrejme bohaté, ale nebol si ho schopný splniť úplne. Keď sa pozorne pozeráš, nie je uprostred tvojej služby ťažké vidieť hriech. Ako často si hľadal svoju vlastnú česť? Kde bol šťastný, ochotný postoj?
Uč sa od Márie! Vzývaj Pána ako svojho Spasiteľa!
Ježiš prevzal zodpovednosť za všetky tvoje hriechy. Môžeš sa na Neho spoľahnúť. Môžeš sám nad sebou zúfať, ale Boh nezúfa, ked' sa Ho pevne chytíš. On po celú dobu vedel, aký si. Nie je tvojím Spasiteľom len čiastočne. Nie, On ťa zachránil úpine.
Preto máš Hospodina ctiť. Máš byť z Neho nadšený. Ak taký si, nikto a nič ti tvoju radosť nemôže zobrať.
Viac...
Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali. Žalm 90:12
Prečo sa zdráham počítať svoje dni? Pretože smrť je posledným nepriateľom a moja stará prirodzenosť nerada myslí na to, že jedného dňa budem bojovať so smrťou a moje telo pochovajú.
Božie slovo ma pozná skrz-naskrz. Preto mi ukazuje cestu, po ktorej mám kráčať. Nebeského Otca môžem požiadať, aby ma naučil, čo sám nemôžem získať. Je to nesmierne dôležité, lebo s tým prichádza do srdca múdrosť.
Diabol sa snaží, aby si zabudol na smrť. Nepriateľ duše vie, že ťa dokáže odviesť od myšlienok na koniec života. Svoju myseľ zameriaš na svet a zariadiš sa tak, akoby si ho nemusel opustiť.
Keď sa modlíš, že sa chceš naučiť počítať dni života, prosíš, aby si získal zmysel pre realitu. Boh nás učí svoju časť domácej prípravy. Umožní nám pochopiť, že veci sveta rôznymi spôsobmi podliehajú skaze. Bolestivá a vážna choroba je potravou pre zamyslenie. Rovnako aj strata blízkeho alebo smrť priateľa. Ak už nie si najmladší, oznámenia o úmrtí ti pripomínajú, že zomreli aj mladší ako ty.
Je požehnaním, ak dokážeš počítať dni a si pripravený odísť. Vieš, že môžeš úplne nečakane zomrieť. Na svoj život môžeš hľadieť s vd'ačnosťou. Pán ťa nesie cez svetlé aj tmavé dni. Po všetky dni ťa prikrýva milosť odpustenia hriechov.
S dôverou sa tešíš na budúcnosť. Jedného dňa uvidíš všetko, čo ti vo viere patrí. Pridáš sa k veľkému počtu zástupov z každého národa, kmeňa a jazyka, ktoré nikto neporáta. Z niekoľkých sa stanú mnohí. Každé oko sa upriami na Boha Otca, toho Všemohúceho a na Baránka. Duch Svätý bude oslavovať Boha a večnosť sa naplní chválami.
Keď ťa Boh učí, ako počítať dni, necháva ťa vidieť život z perspektívy večnosti. A tak získavaš múdre srdce.
Aký budeš, ked' zostarneš? - 14. december
Napísal(a) Hans Erik NissenV čase Šalamúnovej staroby zviedli mu jeho ženy srdce k iným bohom... 1. Kniha Kráľov 11:4
Aký budeš, ked' zostarneš? Budeš oddaný a zbožný? Svätý človek? Bude to tak, že na konci života sa s radosťou postavíš pred Božiu tvár? Stráviš voľný čas na modlitbách?
O kresťanskom živote starého človeka sa snívalo veľa falošných snov. Vo väčšine prípadov však človek pokračuje spôsobom, akým začal v mladosti a robí tak aj v dospelosti.
Stalo sa to aj Šalamúnovi. Dá sa o ňom povedať veľa dobrého. V mnohých prípadoch hľadal skutočné duchovné a ľudské hodnoty, nerobil to však vo všetkých ohľadoch.
V Piatej knihe Mojžišovej 17:14-20 v zákone o kráľovi Pán hovorí, že kráľ nemá mať mnoho žien, nemá hromadiť príliš mnoho bohatstva a nemá chovať mnoho koní. Šalamún sa neprispôsobil týmto Božím slovám. Zdá sa, že sa mu mnoho rokov vodilo dobre. Koniec jeho života však šokuje. Stal sa z neho modlár.
Šalamún sa ťa pýta: Nabral si kurz, ktorý ťa privedie do pekla, keď zostarneš? Máš v živote oblasti, ktoré nie sú v súlade s Božím slovom? Uvedomuješ si, že aj kresťan móže zásadne zlyhať, aj ked' navonok je všetko v poriadku?
Je dôležité zúčtovať s hriechom. Ak sa naplno rozvinul, prináša smrť. Večnú smrť! Potom už bude neskoro na pokánie. Nesmieš sa utešovať všetkými správnymi vecami, ktoré robíš. Rovnako vo svojom živote nesmieš ospravediňovať hriech.
Ak si už starý človek, stále platí, že je čas na pokánie. Možno si premrhal veľa príležitostí a v živote si neuspel. Ak je to tak, mal by si vedieť, že Ježiš prišiel zachrániť hriešnikov. Odpustenie je v Ježišovi. Nezáleží na tom, ako d'aleko si zašiel, Ježiš ťa môže zachrániť a všetko môže byť dobré.
Ježiš ťa dnes volá. Odpovedz Mu áno! Potom koniec tvojho života bude iný ako Šalamúnov.
... dodal si odvahy a sily mojej duši. Žalm 138:3
Vravíš, že nemáš dosť odvahy.
Už si to vzdal. Skúšal si to znovu a znovu. Pozbieral si všetky sily, ale nepomohlo to. Nemal si potrebnú zásobu sily.
Niečo si nepochopil. Boh nikdy neočakával, že zvíťazíš vlastným úsilím. Nedokázal by si zájsť d'alej, než ti sily stačia. Na tej ceste je však mnoho príležitostí padnúť. Skôr či neskôr sa to zhorší a dostaneš sa do problémov.
Nie, odvahu musíš získať od Pána. On jediný ti dokáže dodať odvahu, ktorá vytrvá, aj keď sa všetko obráti proti tebe.
Odvahu ti Boh nedodá nejakým záhadným spôsobom. Pán ti posiela pomoc z neba. Robí to, ked'sa s Ním stretneš v Božom slove.
Preto majú sklamaní ľudia žiť podľa Božieho slova. Mal by si si čítať Božie slovo a zachovávať ho. Celou dušou musíš dóverovať, že všetko je tak, ako sa píše v Božom slove. Nebo a zem pominú, ale Božie slovo je skutočne „sviecou mojim nohám". Nesmieš túto sviecu opustiť.
A ty, čo sa držíš Božieho slova, vedz, že Boh nechá toto slovo žiariť. Pomôže ti a povedie ťa Duchom Svätým. Vypáli ti slovo do duše a zapiní ti ním srdce.
Vtedy sa stane niečo nádherné: získaš odvahu. Sám na to nemyslíš, lebo ťa premohlo Božie slovo. Spoliehaš sa naň. Je to tvoja pevná pôda.
Všetko ostatné sa môže chvieť, ale slovo zostáva stabilné. Možno tomu nerozumieš, ale vieš, že všetky Božie zasľúbenia a záväzky platia navždy.
Božie slovo ťa znovu pozdvihlo. Pokračuješ s múdrosťou. Získal si odvahu, ktorú ti vložil do srdca Duch Svätý.Môžeš pozdvihnúť zrak a povedať Pánovi: „Dodal si mi odvahu a posilnil si ma!"
A víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera. 1. list Jánov 5:4
Viera znamená dôverovať Ježišovi. Mať velkú vieru znamená mať velkú dôveru.
Neveriaci svet považuje vieru za nič. Myslí si, že človek je naivný, ak dôveruje Ježišovi, a buduje si na tom život.
Boh súdi inak. U človeka hľadá vieru. Ak ju nenájde, nie je možné páčiť sa Mu.
Nezáleží na tom, čo si vykonal alebo čo robíš, skutkami nad svetom nikdy nezvíťazíš. Víťazí tvoja viera, lebo je neoddeliteľne spojená s Tým, v koho veríš. Vieru ti v srdci vyvolalo slovo o Ježišovi a to slovo ju aj každý deň živí.
Rastieš spolu s Ježišom. Čo sa vzťahuje na Neho, vzťahuje sa aj na teba.
Ježiš premohol svet. Urobil to vo chvíli, ked' sa zdalo, že svet premohol Jeho. Svet si myslel, že Ježiša premohol na Veľký piatok. Mýlil sa. Bolo to práve naopak. Ježišov kríž zvíťazil nad svetom.
To isté sa deje aj dnes. Zdá sa, že svet víťazí. Postupuje od jedného víťazstva k druhému. Všetko, čo má svoje korene v kresťanskom pohľade na život a ľudskej prirodzenosti, ľudia úpine odmietajú. Neznáme náboženstvá zapúšťajú korene v pôvodne kresťanských krajinách. Šíria sa myšlienky a životný štýl nového pohanstva. Zdá sa, že svet zvíťazí nad vierou, ale to sa nestane. Uprostred tohto sveta sú ľudia, ktorí nie sú z tohto sveta. Oni nad ním zvíťazili. Ich viera pretrvá, aj keď všetky prvky zničí oheň, a zem a všetko na nej sa odkryje.
Viera v Ježiša pretrvá.
Viera ťa s Ním spája. Smrť to nemôže zničiť. Platí to navždy. Práve preto zotrvaj v jednoduchej viere. Sama osebe je slabá, ale pozná Ježišovu moc. Ježiš svoje dielo dokoná, ak ty zotrváš vo viere. Potom môžeš spievať: „Večné víťazstvo teraz mám, v Tebe, Pán Ježiš, navždy!
