Zamyslenia 2020

Zamyslenia 2020 (184)

štvrtok, 02 júl 2020 02:00

Otec v nebi - 2. júl

Napísal(a)

„Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje!“ Mt 6:9

Vyrastal som bez otca. Moja mama sa vydala a rozviedla sedemkrát a pomedzi to mala mnohých priateľov. Zdalo sa, že sa jej páči prechádzať zo vzťahu do vzťahu, ak to tak chcete nazvať, a vravela mi, aby som týchto mužov volal ocko.

Asi po treťom mi to zovšednelo. Mama ma predstavila úplne cudziemu človeku a povedala: „Toto je tvoj nový otec. Volaj ho ocko.“ Ale ja som nechcel volať týchto chlapov otcom okrem muža menom Oscar Laurie. Správal sa ku mne tak, ako by sa mal správať otec k synovi.

V tom, čo je známe ako modlitba Pánova v Matúšovi 6, povedal Ježiš učeníkom: „Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje!“ (verš 9). Toto bola pre Žida prevratná myšlienka. Židia v prvom storočí Boha nenazývali „Otcom“. Popravde, Jeho meno si tak ctili a vážili, že by ho ani nevyslovili.

V celom Starom zákone je Boh označený ako „Otec“ menej než sedemkrát. Ak sa tak označuje, je to buď nepriamo, alebo pomerne neurčito. Takže, keď Ježiš označil Boha ako svojho Otca, bol obvinený z rúhania.

Ježiš nám dovoľuje viac než to – nabáda nás, aby sme sa modlili: „Otče náš, ktorý si v nebesiach.“ Náš nebeský Otec je iný ako naši otcovia na zemi. Otcovia a mamy môžu svoje deti nechať v kaši. A deti sklamať rodičov. Všetci to druhým z času na čas robievame.

Žalmista Dávid, ktorý vedel, aké je to mať otca, ktorý ho nemiluje, povedal o Bohu, že On je „Otcom tým, čo nemajú otca“ (Ž 68:5). Boh Ti bude takým Otcom.

https://www.harvest.org

streda, 01 júl 2020 02:00

Čo urobil Boh - 1. júl

Napísal(a)

„Večnou milosťou sa zľutujem nad tebou - vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ.“ Iz 54:8

Ak je Boh všemocný a milujúci, zdá sa byť nezlučiteľné, že dovolí, aby bol niekto zatratený. Tu opäť zjednodušujeme, lebo nerozumieme Božej povahe. Boh nemôže ísť proti vlastným zákonom a proti svojej prirodzenosti. Je svätý. Nedokáže vo svojej prítomnosti zniesť hriech. Stvoril nás slobodných, aby sme si vybrali, ako budeme žiť. Pozýva nás, aby išli k Nemu, no necháva nám slobodu usilovať sa o svoje ciele s ich prirodzene tragickými dôsledkami. Povrchne vravievame: „Milujúci Boh by iste nedovolil, aby bol zatratený človek, ktorého miluje. To predsa nemôže.“ Ani zďaleka to nedovolil – Boh spravil všetko, čo mohol, aby tomu zabránil! Hovorme o láske!“ Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal…“ To je dobrá správa. Pre to, čo Boh z lásky pre nás urobil, nemusíme byť zatratení.

Modlitba dňa

Všemocný Bože, vo svojom živote zakúšam Tvoju veľkodušnú lásku, keď žijem každý deň skrze milosť Tvojho Syna Ježiša Krista.

Billy Graham Evangelistic Association

pondelok, 29 jún 2020 02:00

Praktizovanie viery - 29. jún

Napísal(a)

„A pre ich neveru neurobil tam mnoho divov.“ (Mt 13:58)

Je pre mňa zaujímavé, že Ježiš vo svojom rodnom meste Nazarete kvôli nevere neurobil žiaden zázrak. „Keď prišiel do svojej otčiny, učil v ich synagóge, tak že sa veľmi čudovali a hovorili: Odkiaľ je u Neho taká múdrosť a divy? Či nie je synom toho tesára? Či sa Mu matka nevolá Mária a bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? A či Jeho sestry nežijú všetky medzi nami?  Odkiaľ teda má všetko toto?“ (Mt 13:54-56) Inými slovami: „Ježiša poznáme odmalička. Zvykol pracovať v tesárskej dielni svojho otca. Takže on je Mesiáš? No nie. Neveríme tomu.“ Biblia nám vraví, že sa tam neudiali žiadne zázraky.

List Židom 11:6 nás napomína: „Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.“

Biblia hovorí príbeh o žene, ktorá trpela na krvotok. Všetky svoje peniaze minula na lekárov, no zbytočne. Verila, že keby sa len dotkla Ježišovho rúcha, uzdravil by ju. Preto keď Ježiš prechádzal mestom, načiahla sa cez dav a dotkla sa lemu Jeho rúcha. Ježiš sa zastavil, dav sa rozostúpil a ona tam stála.

Chcel Ježiš túto ženu pokarhať? Nie, chcel ju pochváliť. „On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ (L 8:48)

Žena svoju vieru praktizovala. My musíme robiť to isté. Ľudia vravia veci ako: „Mne sa to nikdy nestane“ alebo „Boh by to nikdy neurobil.“ Pravdepodobne by to neurobil. No potom niekto iný môže povedať: „Modlím sa za to. Pýtam sa na to Pána.“ Tu vstupuje viera. Bez viery nie je možné páčiť sa Bohu.

https://www.harvest.org

sobota, 27 jún 2020 02:00

Vytrvalostný tréning - 27. jún

Napísal(a)

„Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť.“ (Jk 1:2-3)

Často si zbožne želáme, aby sme mali prospech z cvičenia, kým by sme oddychovali v nejakom pohodlnom kresle. Nič také však neexistuje. Rovnako, keď bežíme v pretekoch života, nemôžeme sedieť. Nemôžeš behať a zároveň nehybne stáť. Ak sedíš, nebežíš. Ak bežíš, nesedíš.

Tak ako sa sval spevňuje používaním, ako je zničený a vybudovaný, tak sa upevňuje a upadá aj naša viera.  Jakub v prvej kapitole hovorí: „Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť.“

Boh bude skúšať našu vieru pre naše vlastné dobro. Viem, že by sme chceli mať bezstarostné životy. Viem, že by sme chceli mať životy bez pokušení. Hovorí sa, že jeden kresťan, ktorý bol pokúšaný, je hodný tisíc kresťanov, ktorí pokúšaní neboli. Takisto sa hovorí, že kresťania sú vo veľkej miere podobní čajovým vreckám. Pokiaľ ich neponoríš do horúcej vody, nevieš, akí v skutočnosti sú.

Viera rastie so skúškami. Zober si napríklad Abraháma. Pán ho začal skúšať tým, že mu povedal, aby opustil svoju krajinu. Neskôr mu Boh prikázal, aby vzal svojho syna Izáka a položil ho na oltár. Začal jednoduchým testom a pokračoval náročnejším.

V našich životoch kresťanskej viery budeme prechádzať sériami skúšok. Každá jedna z nich nás posilní. Áno, skúšky budú naberať na náročnosti. Avšak my budeme silnejší, pretože Boh nás formuje do tvaru pre väčšie výzvy a príležitosti. Všetko je príprava na niečo ďalšie.

https://www.harvest.org

štvrtok, 25 jún 2020 02:00

Ako svojim rokom pridať život - 25. jún

Napísal(a)

„Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil;  a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10:10)

Počul som o mužovi, ktorý si na letisku zobral taxík. Ako sa tak viezli, mužovi napadla otázka pre taxikára. Naklonil sa teda k nemu a poklepal ho po pleci. Taxikár vykríkol, a predtým, než sa stihol upokojiť, prudko strhol volant a prešiel cez štyri jazdné pruhy.

„Čo sa to práve stalo?“ opýtal sa šokovaný pasažier.

„Veľmi sa ospravedlňujem, pane“ vysvetlil vodič. „Štyridsať rokov som šoféroval pohrebné vozidlo a toto je môj prvý deň v taxíku.“

Ako starneme, začíname častejšie rozmýšľať o posmrtnom živote. Vieme, že prichádza a jeho realita silnie. Začíname strácať priateľov a možno dokonca aj niektorých členov rodiny. Vieme, že náš deň nastane.

V detstve sa nám zdá, že život plynie veľmi pomaly. V tretej triede som mal pocit, akoby som v nej bol dvadsať rokov. Teraz však desaťročia ubiehajú rýchlo. Dobrá správa je, že vďaka smrti a vzkrieseniu Ježiša môžeme žiť život naplno. List Rímskym 8:11 nám pripomína: „A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás.“

Keď som bol malé dieťa, premýšľal som nad zmyslom svojho života. Prečo som na tejto zemi? Prečo vo svojom vnútri prežívam prázdnotu? Hľadal som. Vo veku sedemnásť rokov som počul evanjelium povedané takým spôsobom, že som mu porozumel. Pozval som Ježiša do svojho života. A našiel som zmysel, ktorý som hľadal.

Ježiš nám dáva život, ktorý stojí za to. Medicínska veda sa snaží ľuďom pridať roky života, Kristus však pridáva život tvojim rokom.

https://www.harvest.org

utorok, 23 jún 2020 02:00

Ochotný staviť večnosť? - 23. jún

Napísal(a)

„ako totiž všetci umierajú v Adamovi, tak všetci aj ožijú v Kristovi.“ (1K 15:22)

Existuje mnoho ľudí, ktorí tvrdia, že zomreli a zažili posmrtný život, presnejšie nebo. Zvyčajne opisujú prekrásne, jasné svetlo a ako pociťovali ohromný pokoj.

Ľudí to do istej miery upokojuje, najmä neveriacich. Prináša im to nádej, že na druhej strane bude všetko v poriadku. Ale sú na to ochotní staviť večnosť?

Koncept neba pochádza z Biblie. V skutočnosti by sme bez Biblie ani slovo nebo nepoznali. Jediným spoľahlivým zdrojom informácií o posmrtnom živote je Biblia, ktorá nám v dostatočnej miere vraví, čo bude na druhej strane. Verím v nebo, pretože Boh povedal, že existuje.

Nebo je miesto, kde prebýva Boh. A ak si kresťan, vďaka Ježišovmu vzkrieseniu stráviš svoj posmrtný život v nebi. Nebo však nie je automatická destinácia pre každého človeka; je to destinácia pre človeka, ktorý vložil svoju vieru v Krista.

Ak si kresťan, pôjdeš po smrti priamo do neba. Apoštol Pavol vyhlásil, že  „…radšej si volíme vysťahovať sa z tela a prebývať s Pánom.“ (2K 5:8) Keď zomiera kresťan, deje sa nasledovné: jeho duch ide priamo do Božej prítomnosti. Ako nám vraví 1K 15:21-22: „Lebo ako smrť skrze človeka, tak skrze človeka aj zmŕtvychvstanie; ako totiž všetci umierajú v Adamovi, tak všetci aj ožijú v Kristovi.“

Vašich milovaných, ktorí zomreli vo viere, čaká telesné vzkriesenie. Rovnako čaká aj teba. Ježiš na kríži porazil smrť.

https://www.harvest.org

„Prebuď sa a posilňuj ostatky, ktoré začali odumierať, lebo tvoje skutky som nenašiel dostatočnými pred mojím Bohom!“ (Zjav 3:2)

Ruth Bell Graham povedala nasledovné: „nudný človek je ten, ktorý ti povie pravdu, keď sa ho opýtaš, ako sa cíti.“ Takíto ľudia existujú. Radi rozprávajú o svojich bolestiach a trápeniach. Potom sú tu ostatní, ktorí zapierajú, že im niečo je. Zdráhajú sa ísť k lekárovi, hoci môžu mať vážny problém.

Ako veriaci môžeme byť chorí alebo umierať duchovne. Strácame našu blízkosť s Ježišom, intimitu s Ním. Ježiš povedal cirkevnému zboru v Sardách nasledovné: „poznám tvoje skutky, máš meno, že žiješ, a si mŕtvy.“ (Zjv 3:1)

Nebola to lenivá či nečinná cirkev. Neboli to flákači. V skutočnosti boli známi široko ďaleko. Táto cirkev pravdepodobne uskutočňovala množstvo aktivít. Navonok mala všetky znaky napredujúcej cirkvi.

Rozvíjal sa v nej však problém, ktorý dokázal uvidieť jedine Ježiš: „tvoje skutky som nenašiel dostatočnými pred mojím Bohom!“ (v. 2) Inými slovami: „Nenapĺňaš zámer, pre ktorý si tu bola ustanovená.“

Človek, ktorý duchovne umiera, je zvyčajne posledný, ktorý o tom vie. Myslí si, že je všetko v poriadku. Vie si odôvodniť každé rozhodnutie, ktoré urobil. Dokonca aj vtedy, ak je to zlé rozhodnutie.

Ježiš nám dal svoj recept na duchovné obnovenie. Prehlásil: „Prebuď sa a posilňuj ostatky, ktoré začali odumierať…“ Inými slovami, uvedom si, že niečo vážne nie je v poriadku. Najprv sa prebuď a potom „posilňuj ostatky, ktoré začali odumierať…“ Slovo posilňuj znamená: „spevni, čo je krehké.“

Ježiš v podstate hovorí: „Zotrvaj pri mne. Nevzdávaj sa.“ Ježiš môže vyliečiť duchovne chorého veriaceho.

https://www.harvest.org

štvrtok, 18 jún 2020 02:00

Sledovanie a čakanie - 18. jún

Napísal(a)

„Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká,  ale vám zhovieva,  lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ (2Pt 3:9)

Som pastorom viac ako štyridsať rokov. Keď som začínal s kázaním, kázal som skorý návrat Ježiša. Dokonca som navrhol nálepku na auto s mojou animovanou postavičkou Znovuzrodený Ben a s nápisom „Ježiš prichádza!“ Vytlačili sme to. A následne sme to vytlačili znovu.

Neľutujem nič z toho, čo som urobil. Len preto, že sa to odohralo pred štyridsiatimi rokmi, neznamená to, že som sa mýlil.  Teraz sme o štyridsať rokov bližšie k Ježišovmu návratu. A stále som z toho nadšený. Myslím si, že by sme každý deň mali žiť, akoby to bol deň Kristovho príchodu, pretože raz ten deň nastane. V skutočnosti by sa veľa ľudí malo tešiť, že Boh v roku 1970 neodpovedal na naše modlitby, pretože vtedy neboli kresťanmi.

Biblia nám pripomína: „Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ (2Pt 3:9)

Keď veríš tomu, že Ježiš môže prísť kedykoľvek, má to na teba duchovne očisťujúci účinok. Prvý list Jána 3:3 nás učí: „A každý, kto má takúto nádej v Ňom, očisťuje sa, ako je čistý On.“

Ako teda máme žiť v očakávaní Jeho návratu? Máme žiť zbožné životy na Jeho slávu a nerobiť kompromisy. Každý deň by sme mali žiť, akoby bol náš posledný, pretože môže byť. Aký je tvoj postoj k Pánovmu príchodu? Človek, ktorý je pred Bohom spravodlivý, povie, rovnako ako apoštol Ján: „Amen! Príď, Pane Ježiši!“

https://www.harvest.org

utorok, 16 jún 2020 02:00

Rozkazy pre kresťana - 16. jún

Napísal(a)

„A tak: kto vie dobre robiť, a nerobí, má hriech.“ (Jk 4:17)

Štatistika nám prezrádza, že 95 % kresťanov nikdy nikoho neviedlo ku Kristovi. Nemusí to tak ostať. Problémom je, že väčšina kresťanov vníma Veľké poverenie ako Veľký návrh. Pre zvyšok je Veľké poverenie Veľká vec.

Kto je povolaný ísť do celého sveta a kázať evanjelium? Sme to my. V Evanjeliu podľa Matúša 28:19-20 Ježiš vyhlásil: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal…“

V Evanjeliu podľa Marka Ježiš prikázal nasledovné: „Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16:15) Z týchto veršov vyplýva, že každý kresťan je povolaný ísť do sveta a hlásať dobré správy o Ježišovi Kristovi a podľa svojich najlepších schopností viesť ľudí ku Kristovi.

Verím, že pre kresťanov v skutočnosti môže byť hriech neísť do celého sveta a nekázať evanjelium. Existuje spáchaný hriech, čo znamená, že robíš niečo, čo by si robiť nemal, ale takisto je tu aj hriech nečinnosti, čo znamená, že nerobíš niečo čo by si robiť mal.

List Jakuba nás učí: „A tak: kto vie dobre robiť, a nerobí, má hriech.“ (Jk 4:17)

Ako kresťania máme evanjelium. Máme pre ľudí cestu, ktorá môže zmeniť ich večnú adresu z pekla na nebo. A predsa mnohí z nás nevystúpia zo svojej komfortnej zóny. Nechceme ísť a hovoriť o Ježišovi niekomu, kto o Ňom nikdy nepočul. Potrebujeme prekonať našu neochotu, pretože Kristus nás poveril kázaním evanjelia.

https://www.harvest.org

sobota, 13 jún 2020 02:00

Pripravený sa na teba vrhnúť - 13. jún

Napísal(a)

„…hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť;  ale ty ho opanuj!“ (1M 4:7)

Peter Hathaway Capstick vo svojej knihe Death in the Long Grass hovorí pravdivý príbeh o levoch, ktoré napádali svojich lovcov. Tieto mačkovité šelmy prišli na chuť ľudskej krvi. V noci sa vkrádali do loveckých táborov, prekračovali spiacich mužov, vybrali si obeť a odtiahli ju preč. Jeden konkrétny lev zabil viac než sto mužov. Levy boli natoľko efektívne v tom, čo robili, že ich obete netušili, kedy znovu zaútočia.

Hriech je v našich životoch ako divoké zviera, pripravené zaútočiť. Kain bol, napríklad, nahnevaný, že jeho obetu Hospodin neprijal, zatiaľ čo obetu jeho brata áno. Boh ho varoval nasledovnými slovami: „Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti;  ak však nebudeš dobre robiť,  hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť;  ale ty ho opanuj!“ (1M 4:7)

Boh v podstate vravel: „Radšej by si mal dostať hriech pod kontrolu, Kain, lebo inak bude mať hriech pod kontrolou teba.“ Očividne sa v tom do toho momentu Kainovi nedarilo. Nakoniec sa poddal hriechu a zabil svojho brata.

Hriech rovnako striehne aj pred našimi dverami. Zlo hľadá v našich životoch zraniteľné miesta. Hľadá naše slabosti. Hľadá spôsoby, ako nás zraziť k zemi.

Preto nás Biblia varuje, aby sme nedávali miesto diablovi. List Efezským nám v 4:26-27 vraví: „Hnevajte sa, ale nehrešte; nech slnko nezapadá nad vaším hnevom. Nedávajte miesto diablovi.“ S diablom dohody neuzatváraš; od diabla si držíš odstup.

Nepodceňuj diabla. Nevytváraj vo svojom živote základňu pre hriech.

https://www.harvest.org