Zamyslenia 2020

Zamyslenia 2020 (23)

nedeľa, 19 január 2020 02:00

Čo vedia židia a moslimovia o Kristu - 19. január

Napísal(a)

„Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. Keby ste ma poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca. Ale odteraz Ho už poznáte a videli ste Ho.“ J 14:6-7

„Prísť k Otcovi“ – to nemôže znamenať nič iné ako mať láskavého Boha, byť bez hriechu a byť vo večnom živote. Nikdy sa tam nedostaneš svojimi skutkami alebo svätosťou, vraví Kristus, musíš sa tam dostať cezo mňa, teda len tak, že pôjdem k Otcovi, cez moje utrpenie a smrť. Takto nádherne tu Pán predkladá článok našej viery, ktorý hovorí: Iba vierou v Krista je človek ospravedlnený a spasený. Ešte sa dá zniesť, keď hovorí: „Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ Ale pokračuje ešte silnejšie: „Keby ste ma poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca.“ Lebo týmito slovami chce ukázať: Ak nemáte alebo nepoznáte Krista, je nemožné, aby ste mali alebo poznali Boha. Ale čo potom s tým všetkým, čím sa vychvaľujú pohania a čo rozprávajú o Bohu? A čo židia, moslimovia a iní, ktorí veľa rozprávajú o Bohu? Môžu vyslovovať slová, ale verdikt je: Ak poznáš Krista, poznáš aj Boha. Ak nepoznáš Krista, nepoznáš ani Boha. Ale ty vravíš, nie je to poznanie Boha, keď židia a moslimovia hovoria, že Boh z ničoho stvoril svet, že v raji uzavrel zmluvu s Adamom a Evou, že vyviedol Izraelitov z Egypta? Všetko je to predsa pravda: Boh to urobil – nie boh, ktorého uctievajú pohania, ale pravý večný Boh. Nezáleží na tom, ako to povieš, tu je napísané: Ak poznáš Krista, poznáš aj Boha. Ak nepoznáš Krista, nepoznáš ani Boha. Popieraš Boha a neveríš v Boha. Preto Pán čoskoro potom povedal Filipovi: „Neveríš, Filip, že Otec je vo mne a ja som v Otcovi?“ Tak sa Pán vracia k základom, ktoré položil už skôr, keď hovoril: „Ak veríte v Boha, verte aj vo mňa“ (J 14:1). Lebo toto sa nezmení: Človek Ježiš Kristus je Boh. A Boh je Ježiš Kristus. Tí, čo nepoznajú ani neprijímajú Krista, bez ohľadu na to, čím sa vychvaľujú, hovoria alebo vedia o Bohu, nemajú skutočné poznanie. Preto Ježiš ďalej vraví Filipovi: „Bol si so mnou tak dlho, a ešte ma nepoznáš? Filip, tí, čo vidia Otca, vidia mňa.“ Podobne ma počujete hovoriť, ale to nevravím ja, to hovorí Otec. A skutky, ktoré konám, koná Otec. Cieľom tohto všetkého je, aby sme poznali a prijali Krista ako pravého večného Boha, aby sme čerpali útechu v Jeho utrpení a smrti, ktoré poskytli dokonalé výkupné a zmierili nás s Bohom. Tí, ktorí tak robia, poznajú, uctievajú a veria v Boha. Lebo poznať Boha neznamená len vedieť, že stvoril nebo a zem, že nám dal telo a život, a že je všemocný. Toto je len časť poznania Boha, v skutočnosti je to to najmenšie poznanie. Lebo keď nezájdeme ďalej, budeme sa musieť takého Boha viac a viac báť, pretože stále máme svedomie, ktoré nám hovorí, že sme neposlúchali Boha, ktorý všetko stvoril pre naše dobro. Ale tí, ktorí poznajú Krista, vedia v Kristu, že Boh je láskavý milostivý Boh, ktorý nás nechce odsúdiť za náš hriech a neposlušnosť, ale ktorý chce byť k nám milostivý a pomôcť nám dostať sa z hriechu. Lebo je tu Jeho Syn. Dal Ho ako obeť za nás, aby sme skrze Neho mali odpustenie hriechov a večný život. Preto, toto znamená správne poznať Boha: Vedieť, že je taký milostivý k hriešnikom.

St. Louis ed., 13.1:1139-1141.

štvrtok, 23 január 2020 02:00

Začína to jedným - 23. január

Napísal(a)

„Lebo takto vraví Vyvýšený a Vznešený, obyvateľ večnosti, ktorého meno je Svätý:  Prebývam na výšinách a vo svätosti aj pri tom, kto je skrúšený a pokorný duchom, aby som oživil ducha pokorných a oživil ducha skrúšených.“ (Iz 57:15)

Ako sa v Biblii a histórii kresťanstva pozeráme na prebudenia, vidíme, že mnohokrát začali jedným človekom. Jedným človekom, ktorý sa rozhodol niečo urobiť. Jeremiah Lanphier bol podnikateľ, ktorý začal obedné modlitby na ulici Fulton Street v centre New Yorku. Na prvom stretnutí 23. septembra 1857 v kostole North Dutch Church sa ukázala len hŕstka ľudí. Lamphier bol napriek tomu vytrvalý. Skupinka pokračovala v modlitebných stretnutiach a začala rásť.

Potom sa stalo niečo dramatické: Burza v New Yorku krachla. Počet návštevníkov modlitebného stretnutia rýchlo vzrástol. Modlitebné stretnutia sa rýchlo objavili vo všetkých častiach New Yorku a v priebehu šiestich mesiacov sa tam zhromažďovalo k modlitbám desaťtisíc ľudí. Bolo to nevysvetliteľné. Denne si na časy 6.00 a 9.00 a tiež večerné stretnutia prenajímali koncertné haly a divadlá na Broadwayi. Zaplnili ich ako muži a ženy, ktorí volali na Pána. A Boh začal pracovať.

Bolo zaznamenané, že počas obdobia troch mesiacov v roku 1858, od marca do mája, spoznalo Pána 50 000 Newyorčanov. Týždenne sa do cirkevnej práce zapojilo desaťtisíc ľudí. Prebudenie sa rozšírilo takisto aj do ďalších miest. Keď sa to všetko skončilo, odhaduje sa, že k viere v Krista prišlo milión ľudí.

Toto prebudenie, ktoré trvalo od roku 1857 do roku 1859, bolo súčasťou známeho Tretieho veľkého prebudenia v Spojených štátoch. Prebudenie nikto nezorganizoval. Nebola to kampaň, ktorú ľudia naplánovali. Jednoducho to bola Božia práca, v ktorej Boh vylial svojho Ducha. Toto dnes potrebujeme vidieť.

Jeremiah Lanphier nebol veľkým kazateľom. Nebol slávnym človekom. Bol len obyčajným človekom, ktorý sa rozhodol modliť. A ty môžeš urobiť to isté.

https://www.harvest.org

utorok, 21 január 2020 02:00

Prebudenie začína od teba - 21. január

Napísal(a)

„Neodstúpime od Teba, dopraj nám života a Tvoje meno vzývať budeme.“ (Ž 80:19)

Charles Finney, ktorý bol súčasťou veľkého prebudenia, povedal: „Skúsenosť prebudenia nie je nič iné ako nový začiatok poslušnosti Bohu.“

Každé skutočné prebudenie, ktoré sa kedy v ľudskej histórii udialo, spôsobilo v ľudských životoch pokánie, zmenu v spoločenstve a hromadné evanjelizovanie.

Dnes potrebujeme skutočné prebudenie – nielen emocionálnu skúsenosť a chvenie v chrbtici. Potrebujeme vidieť Boha konať, pretože náš národ to potrebuje ako nikdy predtým. Nepotrebujeme nejakú novú vec. Nepotrebujeme dokonca ani „čerstvé slovo od Pána“. Skôr sa potrebujeme vrátiť späť k starým veciam, k jasným morálnym zásadám, ktoré nám Boh dal a ktoré potrebujeme praktizovať.

Páči sa mi, čo povedal Jeremiáš: „Tak riekol Hospodin: Postavte sa na cesty a pozerajte, pýtajte sa na odveké chodníky; kde je cesta k dobru, choďte po nej, a nájdete odpočinok pre svoju dušu…“ (Jer 6:16)

Raná cirkev, ktorú začal Ježiš, obrátila svet hore nohami. Rozpálili svet. Dnešná cirkev je však omnoho väčšia než raná cirkev, má pozoruhodné zdroje a môže využívať úžasnú technológiu. A predsa sa zdá, akoby svet obracal hore nohami cirkev. Prečo náš svet nezapaľujeme? Pretože potrebujeme obnovu. Potrebujeme prebudenie.

Rozprávame o potrebe prebudenia v našej krajine a o potrebe zmeny v cirkvi. Každý sa však musí sám seba opýtať nasledovné otázky: Som prebudený? Žijem ako verný, zapálený nasledovník Ježiša Krista?

Ak si na otázky nemôžeš odpovedať kladne, potom si súčasťou problému, nie riešenia.

https://www.harvest.org

sobota, 18 január 2020 02:00

Boží plán pre rodinu - 18. január

Napísal(a)

„Cti otca svojho i matku svoju, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh aby si dlho žil na zemi!“ (2M 20:12)

Hovorí sa, že rodina dokáže prežiť bez národa, ale národ nedokáže prežiť bez rodiny. Boh ustanovil rodinu spojením muža a ženy v manželstve. Potom prichádzajú deti a vnúčatá. To je jeho poriadok.

Biblia nám však hovorí, že v posledných dňoch sa bude útočiť na rodinu. Jedným zo znamení posledných časov bude nedostatok úcty k rodičom. V Druhom liste Timotejovi, v 3. kapitole sa píše: „Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy.  Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní,“ (verše 1-2)

Určite sme stratili pohľad z Božieho prikázania: „Cti otca svojho i matku svoju, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si dlho žil na zemi!“ (2M 20:12) Všimni si, že prikázanie hovorí cti otca svojho i matku svoju – nie, cti otca svojho i druhého otca svojho alebo matku svoju i druhú matku svoju či matku svoju i jej partnera, ktorý s ňou žije. Na vlastné riziko zasahujeme do Božieho poriadku.

Vedz nasledovné: Satan vždy nenávidí to, čo Boh miluje. Boh miluje rodinu. Ustanovil manželstvo muža a ženy ako fyzické zobrazenie jeho lásky k cirkvi a lásky cirkvi k nemu. Boh v skutočnosti hovorí: „Chceš vedieť, ako veľmi milujem svojich ľudí? Pozri sa, ako kresťan miluje svoju manželku. Chceš vedieť, ako veľmi ma moji ľudia milujú? Pozri sa, ako kresťanka miluje svojho manžela. Toto je môj vzor. Toto je môj príklad pre vás všetkých, aby ste ho pozorovali.“

Preto by nás nemalo prekvapiť, že diabol sa bude snažiť oslabiť rodinu.

https://www.harvest.org

štvrtok, 16 január 2020 02:00

Prečo choroba a smrť - 16. január

Napísal(a)

„Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (R 5:12)

Pred pár dňami som sa bol dať ostrihať a kaderníčka strávila rovnaký čas zastrihávaním mojich uší ako strihaním mojich vlasov. Rozmýšľam, prečo vlasy nerastú tam, kde chcem, aby rástli, ale rastú tam, kde by nemali rásť.

Ako starneme, naše telá sú vyčerpané. Je to jeden z následkov kliatby, ktorá bola uvalená na ľudstvo v záhrade Eden, pretože Adam a Eva zhrešili.  Vieme, že ďalšími následkami sú choroba, a dokonca aj samotná smrť. List Rímskym v 5. kapitole, v 12. verši nám hovorí: „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť – tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“

V širšom význame, samotná skutočnosť, že naše telá netrvajú večne, vráskavejú, starnú a vlasy nám vypadávajú, je dôsledkom tejto kliatby. Choroba je tiež súčasťou kliatby. Môže vstúpiť do životov kresťanov, a Boh ju dokonca môže dopustiť.

Choroba a smrť prichádzajú v dôsledku všeobecného hriechu, ale takisto môžu byť následkom osobného hriechu. Keď Ježiš uzdravil chromého muža, povedal nasledovné: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ (Mt 9:2) Toto naznačuje, že v prípade tohto muža bolo jeho ochrnutie spojené s osobným hriechom. Nevravím, že dôvod, prečo je niekto ochrnutý alebo postihnutý je osobný hriech. Nie každá choroba je dôsledkom osobného hriechu, ale v prípade tohto muža bola.

Všetci sa musíme zmieriť so svojou smrteľnosťou. Otázkou je, kde pôjdeš po smrti? Stretneš sa s Nebeským Otcom? Alebo od Neho budeš večne oddelený na mieste, ktoré sa volá peklo?

https://www.harvest.org

utorok, 14 január 2020 02:00

Božie prepadovky - 14. január

Napísal(a)

„Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu.“ (Žid 4:15)

Keď som chodil do školy, moje srdce bolo zarazené v momente, keď sa učiteľ postavil pred triedu a povedal: „Chcem, aby ste si teraz odložili učebnice a vytiahli hárok papiera. Toto je prepadovka.“

Boh nám takisto dáva skúšky, a len zriedkavo nám povie, kedy prídu. „Možno vyhlasuješ: Som taký silný v Pánovi. Stále viac sa podobám na Ježiša.“

Boh hovorí: „Je to skutočne tak? Vyskúšajme prepadovku. Uvidíme, ako si poradíš s testom. Uvidíme, ako si poradíš, keď veci nepôjdu podľa tvojich predstáv, keď sa objaví nečakaný problém.“

Biblia hovorí príbeh o sýrofeníčanke, pohanke, ktorá mala dcéru posadnutú démonmi. Prišla za Ježišom a prosila Ho, aby uzdravil jej dcéru. Ježiš však odvetil: „Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského.“ (Mt 15:24) Namiesto toho, aby sa nechala odradiť, opäť úpenlivo prosila Pána, aby jej pomohol.

„On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám.“ (v. 26)

„Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ (v. 27)

Myslím, že keď to počul, muselo to na jeho tvári vyvolať úsmev. „Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera.  Nech sa ti stane, ako chceš!“ (v. 28) Namiesto toho, aby videla Pánov test ako prekážku, videla ho ako most, cez ktorý prešla.

Božie oddialenia nie sú nevyhnutne jeho odmietnutia. Len preto, že Boh ti nepovie áno dnes, neznamená to, že nemôže povedať áno zajtra, pozajtra alebo budúci týždeň. Netráp sa tým. Jednoducho to nechaj na Jeho načasovanie.

https://www.harvest.org

sobota, 11 január 2020 02:00

Uzdravujúca viera - 11. január

Napísal(a)

„Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok, a hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov, nikto ju nemohol uzdraviť, pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha  a krvotok zaraz prestal.“ (L 8:43-44)

Ľudia sa na Ježiša vrhali. Ako prechádzal cez dav, každý z Neho chcel mať svoju časť. Zrazu sa zastavil a opýtal sa: „Kto sa ma dotkol?“ (L 8:45)

Jeden z jeho učeníkov povedal: „Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia Ťa.“ (v. 45)

„Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa.“ (v. 46)

Každý to popieral, hoci sa ho každý dotýkal. Potom sa dav rozostúpil, a bola tam žena, ktorá pred Pánom padla na kolená. Ľudia si pravdepodobne mysleli, že Ježiš sa ju chystá pokarhať. Ježiš ju však nechcel kritizovať; chcel ju pochváliť. „A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ (v. 46) Táto žena rozpoznala, že Ježiš ju mohol uzdraviť, a dotkla sa Ho vo viere.

Nevieme, aká presne bola jej choroba. Vieme len to, že to bol nejaký vážny problém s krvácaním. Čokoľvek to bolo, spôsobilo jej to neustále krvácanie počas bolestivých dvanástich rokov. V ich kultúre to bola nevýhoda, ktorá spôsobovala poškvrnu a potupenie. Bola to druhá choroba po malomocenstve, ktorá so sebou niesla hanbu a odmietnutie, pretože kvôli nej bola vyhlásená za obradne nečistú.

A pretože sa všetko točilo okolo synagógy, bola sama. Bola odsunutá nabok. Trpela bolesťami. A všetky peniaze minula na lekárov. Avšak uprostred rokov sklamania a odmietnutia uverila, že Boh ju môže uzdraviť a dotknúť sa jej.

Práve teraz sa môžeš natiahnuť za Ježišom a dotknúť sa ho – nie náboženstva alebo cirkvi. Dotkni sa Ježiša. On sa môže dotknúť teba. Môže ťa zmeniť. Môže ti pomôcť byť človekom, ktorého z teba chce mať.

https://www.harvest.org

štvrtok, 09 január 2020 02:00

V Jeho čase - 9. január

Napísal(a)

„Všetko krásne učinil vo svojom čase…“ (Kaz 3:11)

Od prírody som netrpezlivý človek. Som vždy pripravený ísť. Keď dorazí pizza, nečakám, kým vychladne. Mikrovlnky sa mi teraz zdajú pomalé, hoci sme roky fungovali bez nich.

Rovnako, mnohí z nás strácajú trpezlivosť s Bohom. Biblia hovorí: „Všetko krásne učinil vo svojom čase…“ (Kaz 3:11) Ak veci uponáhľame, môžeme ich zruinovať. Môžeme zničiť to, čo koná Boh.

Niekto môže povedať: „Pane, chcem, aby si si ma použil. Kedy mi otvoríš dvere služby?“ Niekto iný môže povedať: „Kedy sa vydám?“

Alebo môžeme vidieť niekoho, komu prechádza nejaký hriech. Vieme, že to, čo robí, je nesprávne. Len sa posťažujeme: „Pane, ako dlho mu ešte budeš ten hriech tolerovať?“

Môžeme sa pozrieť na momentálny stav nášho sveta a povedať: „Pane, kedy sa chystáš prísť a ustanoviť svoje kráľovstvo?“

Musíme čakať. Pán vraví: „Urobím to pre teba vo svojom čase.“

Môžeme s Bohom stratiť trpezlivosť a v našej netrpezlivosti niekedy bláznivo zobrať veci do vlastných rúk a omnoho ich zhoršiť. Ak tomu neveríš, len si prečítaj Jákobov príbeh. Ak veci nešli podľa neho, ponúkol Bohu malú asistenciu. Pán ho chcel požehnať a dať mu dedičné právo. Avšak svojou zákernosťou si v živote spôsobil problémy a to, čo urobil, oľutoval.

Potrebujeme očakávať na Pána.  Jeho načasovanie je práve tak dôležité ako Jeho vôľa. Nežiada nás, aby sme tomu rozumeli. Žiada nás len o to, aby sme Mu dôverovali.

https://www.harvest.org

utorok, 07 január 2020 02:00

Len ver - 7. január

Napísal(a)

„Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od predstaveného synagógy a povedal mu: Už ti dcéra umrela;  neobťažuj Majstra!  Ale Ježiš, keď to počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená.“ (L 8:49-50)

Zažil si už niekedy obdobie, keď bolo všetko v poriadku, a zrazu si sa prepadol na dno? Možno sa ti prihodila tragédia, ako smrť milovanej osoby, strata kariéry alebo zlé správy od lekára.

Ak si takú situáciu zažil, potom sa spoznáš v dojímavom príbehu o tom, ako Ježiš pristupoval k mužovi menom Jairus. V jeho živote išlo všetko skvele – až kým jeho milovaná dcéra vážne neochorela. Niet pochýb o tom, že si zavolal najlepších lekárov. Jej stav však bol čoraz vážnejší. Nemohol s tým urobiť nič.

Nevieme, či Jairus veril v Ježiša. Biblia o tom nehovorí. Ako predstavený synagógy bol veriacim a nábožným mužom. Pravdepodobne o Ježišovi počul a veril, že môže zachrániť život jeho dcéry. Preto vyhľadal Pána a prosil ho, aby šiel a položil na ňu ruky. Veril mu a vložil v neho všetku svoju dôveru.

Jairova viera bola dramatická, obzvlášť keď v príbehu nastáva posun a on zisťuje, že jeho dcéra zomrela.  Jairus však stále veril, že Pán môže zasiahnuť. V tomto konkrétnom čase Pánovej služby ešte nikoho z mŕtvych nevzkriesil. Ľudí uzdravoval, ale žiadneho človeka nevzkriesil. Milujem, čo Ježiš v tejto chvíli povedal Jairovi: „Neboj sa, len ver a bude zachránená.“ (L 8:50)

Jairus sa načiahol za Kristom a našiel, čo potreboval. Jeho dievčatko vstalo z mŕtvych. Je to slávny príbeh a slúži ako jednoduchá pripomienka, že Pána potrebuje každý. Niektorí ľudia si nemyslia, že Ho potrebujú. V skutočnosti Ho však každý zúfalo potrebuje.

https://www.harvest.org

piatok, 03 január 2020 02:00

Pod Jeho ochranou - 3. január

Napísal(a)

„Ale on striasol zvieratko do ohňa a nič zlé sa mu nestalo.“ (Sk 28:5)

Keď bol apoštol Pavol na lodi smerujúcej do Ríma, zažil stroskotanie. Boh sa však Pavlovi zjavil a uistil ho, že žiaden život nevyhasne. Svoju destináciu mali dosiahnuť bezpečne. Každý člen posádky to dotiahol na breh. Ako si Pavol zohrieval ruky nad ohňom, jedovatý had sa mu obmotal okolo ruky. Pavol hada jednoducho striasol a každý si myslel, že Pavol je nejaký boh, pretože prežil. Pavlov čas však ešte nenastal.

Toto nám pripomína jednu vec: Pokiaľ s nami Boh nie je hotový, sme nezničiteľní. Ježiš o veriacich vyhlásil: „… hady budú brať, a keby vypili niečo smrtonosné, neuškodí im;…“ (Mk 16:18) To neznamená, že by sme na bohoslužbách mali mať hadov, čím boli známe niektoré takzvané cirkvi. Takisto to neznamená, že by sme mali ísť von a vypiť jed, aby sme preskúšali svoju vieru. To je pokúšanie Pána, a to nie je to, čo Boh hovorí.

Znamená to nasledovné: pokiaľ s nami Boh neskončil, nič nás nezastaví. Nemusíme žiť v neustálom strachu o svoj život, pretože pokiaľ nenastane deň, keď s nami skončil Pán, budeme v bezpečí v Jeho ochrannej starostlivosti.

A čo s dňom, keď s nami Boh skončí? Ako napísal sám apoštol Pavol:  „Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk.“ (F 1:21)

Medzitým nevyhnutne nemusíme naše životy riskovať. Nemali by sme robiť bláznivé veci, ktoré by náš život vystavovali nebezpečenstvu. Ak hľadáme, ako ostať v Božej vôli, nemáme sa čoho obávať.

Sú to úžasné vyhliadky do budúcnosti, ktoré máme, zatiaľčo žijeme nebezpečný život. Môžeme ďakovať Bohu, pretože sme pod Jeho ochranou.

https://www.harvest.org

Strana 1 z 2