Zamyslenia 2020
každodenné Biblické zamyslenia
Zamyslenia 2020 (264)
„Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť.“ Kol 3:12
Moderní spisovatelia zobrazujú pesimizmus tejto doby a mnohí z nich v zúfalstve vyhadzujú ruky do vzduchu a hovoria: „Neexistuje odpoveď na dilemu človeka.“ Hemingway raz povedal: „Žijem vo vákuu, ktoré je osamelé ako obal elektrónky, keď sa jej vybijú baterky a neexistuje prúd, do ktorého by sa dala zapojiť.“ Eugene O´ Neil v diele Cesta dlhého dňa do noci reprezentuje filozofický postoj tej doby. Hovorí: „Jediným zmyslom života je smrť.“ Hemingwayovi a O´Neilovi, ktorí tu už nie sú, odkazujem, že „život je oveľa viac, než len smrť.“ Život je oveľa viac ako len elektrónka, ktorá potrebuje zapojiť. Ježiš nás naučil dôstojnosti a dôležitosti toho byť osobou. Boh nás na túto zem postavil so zámerom, a tým zámerom je byť v spoločenstve s Ním a oslavovať Boha.
Modlitba dňa
Milujúci Otče, Tvoja láska, ktorú pre mňa máš, prekračuje beznádej tohto života a dáva mi zmysel, ktorý tak zúfalo potrebujem.
„Kto miluje brata, zostáva vo svetle...“ 1Jn 2:10
Dobu, v ktorej žijeme, len ťažko nazveme napomáhajúcou k citlivosti voči potrebám druhých. Vybudovali sme si masku sofistikovanosti a tvrdosti. Abraham Lincoln raz výstižne povedal: „Je mi ľúto muža, ktorý necíti bič, ktorý dopadá na chrbát druhého muža.“ Veľká časť sveta je ľahostajná a zatvrdnutá voči chudobe a utrpeniu ľudstva. Z veľkej miery je to pre skutočnosť, že mnoho ľudí nezažilo znovuzrodenie. Božia láska sa nikdy nevliala do ich sŕdc. Množstvo ľudí hovorí o sociálnom evanjeliu, ako keby to bola oddelená časť od spasiteľského evanjelia. Pravdou je, že existuje len jedno evanjelium. Potrebujeme vykúpenie, potrebujeme sa zmieriť s Bohom ešte predtým, ako môžeme byť citliví k potrebám druhých. Božia láska, rovnako ako odrážajúci sa lúč slnka, najskôr zasvieti nadol, až potom vyžaruje naspäť. Pokiaľ naše srdcia nie sú formované Duchom Svätým, aby sme prijímali a odrážali teplo Božieho súcitu, nedokážeme milovať našich blížnych tak, ako by sme mali.
Modlitba dňa
Otče, pomôž mi cítiť bolesť druhého človeka a mať súcit, aby som mohol odrážať svetlo Tvojej lásky v nevšímavom svete.
Jeho načasovanie je dokonalé - 15. september
Napísal(a) Billy Graham
„... aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.“ Rim 12:2
Boh má plán pre život každého kresťana. Každá okolnosť, každá zákruta osudu slúži pre tvoje dobro. Zapadá do celkového obrazu tvojho života. Jeho plánom je zdokonaliť ťa. Všetky veci slúžia na tvoje dobro a Jeho slávu. Ako mladá kresťanka chcela byť moja manželka Ruth misionárkou, rovnako ako jej otec a mama. No Boh mal pre jej život iný zámer. Zmenené okolnosti jej odhalili Božiu vôľu, a nakoniec bola šťastná na mieste, kde ju Boh umiestnil. Mnohí z nás prosia Boha, aby zmenil okolnosti tak, aby vyhovovali našim túžbam, namiesto toho aby sme prispôsobili svoju vôľu tej Jeho. Nenechaj, aby ťa okolnosti vyviedli z rovnováhy. Hľadaj radšej Božiu vôľu pre svoj život, zjavenú skrze tieto okolnosti.
Modlitba dňa
Ako často chcem predbehnúť Tvoje vedenie, Otče. Pomôž mi úplne Ti dôverovať a uvedomiť si, že uprostred všetkých udalostí, objasňuješ svoju vôľu pre môj život.
„Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom.“ 1Jn 1:3
Boh ťa stvoril! Bol si utvorený na Jeho obraz! Bol si vytvorený podľa obrazu a podoby Stvoriteľa. Keď ťa Boh tvoril, mal s Tebou zámer. Ten základný zámer je, že chcel, aby si s Ním mal spoločenstvo. Ak človek nemá spoločenstvo s Bohom, je stratený, zmätený a dezorientovaný. Keďže nevie nájsť svoje miesto, má pocit, že nikam nepatrí. Existujú tisícky ľudí, ktorí priznávajú, že nie sú šťastní. Ekonomické zabezpečenie, oddych, potešenie a dobrá komunita, v ktorej žijú, im nepriniesli pokoj a radosť, ktoré očakávali. Dôvodom je, že človek bol stvorený na Boží obraz a nedokáže nájsť dokonalý oddych, radosť, šťastie a pokoj, kým nepríde späť k Bohu.
Modlitba dňa
Otče, pomôž mi dnes hovoriť druhým o spoločenstve, ktoré môžu zažiť aj oni. Tvoja láska mi v tom pomôže.
„A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.“ Gal 2:20
Jedného dňa som sa rozhodol pre jednoduchý prejav viery – zobrať Ježiša Krista za slovo. Nemohol som k tomu prísť len skrze intelekt; to nedokáže nikto. To však neznamená, že zavrhujeme rozum. Boh nám daroval mysle a schopnosť rozmýšľať všade, kde je to vhodné, no konečný a rozhodujúci krok robíme vierou. Ja som k tomu prišiel skrze vieru. Funguje to, keď človek príde, kajá sa zo svojich hriechov a vierou prijme Krista? Môžem ti len povedať, že v mojom živote to fungovalo. Niečo sa mi stalo. Nebol zrazu dokonalý, no smerovanie môjho života sa zmenilo. Našiel som v živote nový rozmer. Našiel som novú schopnosť milovať, ktorú som predtým nepoznal.
Modlitba dňa
V deň, keď som Ťa prijal, Pane, to bol detský krok viery. Celý môj život sa zmenil!
„Blahoslavený je… ktorého nádej je v Hospodinovi, jeho Bohu,“ (Ž 146:5)
Blahoslavený je človek, ktorý sa naučil prichádzať pred Boha v každodennej modlitbe. Pätnásť minút v samote s Bohom každé ráno predtým, než začneme deň, môže zmeniť okolnosti a odstrániť hory prekážok! Avšak všetko toto blahoslavenstvo a požehnanie, ktoré môžeme brať z nebeského skladu, sú podmienené našim vzťahom s Bohom. Úplná závislosť a úplné odovzdanie sa sú podmienkami toho, že sme Božími deťmi. Jedine Jeho deti majú právo prijať dary, ktoré ich robia šťastných a spokojných. Aby sme boli Jeho dieťaťom, naša vôľa sa musí podriadiť Jemu. Človek Boha nespoznáva cez skutky − spoznáva ho na základe viery skrze milosť. Cestu k radosti a šťastiu z neba si nemôžeme kúpiť, nevedie cez usilovnú prácu, silnú morálku, zmenu života. Dostávame ju ako Boží dar skrze Krista.
Modlitba dňa
Vďaka, nebeský Otče, za dar radosti, ktorý prichádza z poznania Tvojho Syna, Ježiša Krista.
„otvárať im oči, aby sa obrátili od tmy ku svetlu…“ (Sk 26:18)
Slepec Bartimaios zhodil svoj plášť a roztrasený utekal k Ježišovi. Ten sa ho spýtal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: Majstre môj, nech vidím!“ V momente, keď vyslovil slová Majstre – Pane, otvoril sa jeho duchovný zrak. Ježiš mu na to povedal: „Tvoja viera ťa uzdravila.“ Všimnite si − nie intelektuálne porozumenie, nie peniaze, nie skutky − ale viera. Viera! To jediné stačí! Zrazu Bartimaios, ktorý bol slepý celý svoj život, začal otvárať svoje oči a prvá vec, ktorú videl, bola Ježišova tvár. Aký to bol úžasný zážitok − otvoriť oči a pozrieť sa priamo na láskyplnú Ježišovu tvár! Bartimaios stretol Ježiša a záznam hovorí, že „nasledoval Ježiša na ceste.“ Nikdy nemusíme ísť sami – nech už je to čokoľvek doma, v práci, v škole, s rodinou, susedmi. Kristus ide s nami.
Modlitba dňa
Ďakujem Ti Pane Ježišu, za uzdravenie z mojej duchovnej slepoty!
„A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (J 8:32)
Prevládajúca filozofia dneška je plná neistoty. Vlastne ani nevieme, čomu veríme a preto sa radšej nechceme v niečom angažovať. Vždy, keď sa stretnem so študentmi, pýtam sa ich: „Kto alebo čo riadi váš život?“ Keď som bol študentom ja, bol som konfrontovaný s Kristom. Kto bol Kristus? Vyriekol šokujúce tvrdenie: „Ja som cesta, pravda a život. Nik neprichádza k otcovi, ak len nie skrze mňa.“ Zápasil som s dilemou, že buď bol Ježiš Kristus tým, kým tvrdil, že je alebo bol najväčším klamárom, podvodníkom a šarlatánom v histórii. Kým teda bol? Čo z toho je pravda? Budha na konci svojho života vyhlásil: „Stále hľadám pravdu.“ Bol tu však Ježiš, ktorý prišiel a prehlásil: „Ja som stelesnenie pravdy. Všetka pravda je sústredená vo mne.“
Modlitba dňa
Ďakujem Ti, Pane Ježišu, za svoju slobodu − pretože Ty, si pravda!
„Ja radovať sa v Hospodinovi budem a jasať v Bohu mojej spásy.“ (Ab 3:18)
Kresťania by mali byť šťastní ľudia! Naša generácia sa dobre vyzná v kresťanskej terminológii, ale nedbá na skutočný praktický život podľa kresťanských princípov a učenia. Preto dnes našou najväčšou potrebou nie je viac kresťanstva, ale viac skutočných kresťanov. Svet môže mať výhrady voči kresťanstvu ako inštitúcii, ale neexistuje presvedčivý argument proti človeku, ktorý sa pôsobením Božieho Ducha podobá Kristovi. Takýto človek je živým svedectvom, ktoré odhaľuje súčasné sebectvo, tvrdý racionalizmus a materializmus. Ježiš povedal žene pri Jákobovej studni: „Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky…“ Táto hriešna žena bola symbolom celého ľudstva. Jej túžby boli našimi túžbami! Jej nárek srdca bol totožný s naším! Jej sklamanie bolo naším sklamaním! Jej hriech bol našim hriechom! No jej Spasiteľ môže byť našim Spasiteľom! Jej odpustenie môže byť našim odpustením! Jej radosť môže byť našou radosťou!
Modlitba dňa
Moja duša má potešenie v Tebe, môj Boh a môj Spasiteľ.
„K Tebe volám od konca zeme v skľúčenosti srdca; vyveď ma na skalu, ktorá je pre mňa privysoká.“ (Ž 61:3)
To, že sa staneme kresťanmi, ešte neznamená, že budeme natrvalo žiť vo „výškach.“ Žalmista Dávid sa ocitol aj úplne dolu, na dne, rovnakú skúsenosť mal aj apoštol Pavol. Avšak Božia milosť, pokoj a radosť sú prítomné aj v takýchto situáciach. Stále sa môže stať, že sa nám vyronia slzy, budeme pociťovať nátlak, objaví sa pokušenie. V našom živote sa ale už nachádza nový rozmer, smerovanie a sila a to nám pomáha čeliť okolnostiam, v ktorých sa práve nachádzame.
Modlitba dňa
Dávid a Pavol mi dali príklad ako Ti dôverovať dokonca aj v mučivých obdobiach života, Pane. Podobne ako oni, aj ja ťa chválim.
Viac...
„Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť.“ (Ž 16:11)
Biblia hovorí príbeh o Gideonovi, ktorého Boh povolal viesť Izrael do boja. Gideon sa však obával. Nebol si istý, či to bola Božia vôľa, hoci k nemu prehovoril anjel. Gideon si preto žiadal potvrdenie. V podstate povedal: „Ak si to skutočne Ty, Pane, tak nech zajtra ráno, keď je rosa zvyčajne na zemi, nech je na tomto rúne. Ak bude rúno mokré a zem suchá, budem vedieť, že je to Tvoja vôľa.“
Nasledujúce ráno, presne ako Gideon žiadal, bolo rúno mokré a zem suchá. Ak si počul výraz „prestrieť pred Bohom rúno,“ tak pochádza z tohto príbehu.
Jeden zo spôsobov, akým k nám Boh prehovára, je cez okolnosti. Keď vnímam, že ma Boh vedie, verím, že to potvrdí aj okolnosťami. Pavol v Druhom liste Korintským 2:12 napísal: „Keď som prišiel do Troady zvestovať evanjelium Kristovo, a keď sa mi otvárali dvere v Pánovi,“ Myšlienka je, že okolnosti sa urovnajú.
Ďalší spôsob, akým k nám Boh prehovára je cez Jeho pokoj. List Kolosenským 3:15 vraví: „A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach…“ Pojem „rozhoduje“ nesie význam rozhodcu, ktorý na ihrisku robí rozhodnutia. Inými slovami, Boží pokoj môže byť v našich srdciach rozhodcom.
Keď hľadáme Božiu vôľu, najprv si chceme byť istí, že naše rozhodnutia robíme na základe Božieho Slova. Potom sa modlíme, aby Pán otvoril dvere, čo je potvrdenie cez okolnosti. Následne prosíme o Boží pokoj. Ak vo všetkých uvedených krokoch nachádszame zhodu, potom sme na správnej ceste poznať Božiu vôľu.
„Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom.“ (Ž 119:105)
Všetko, čo potrebujeme o Bohu vedieť, nájdeme v Biblii. Bez výnimky. Aby sme spoznali Božiu vôľu pre naše životy, musíme najprv rozpoznať, že Boh prehovára predovšetkým cez svoje Slovo.
Počas Svätodušného sviatku, keď bol zoslaný Duch Svätý sa každý snažil pochopiť, čo sa dialo. Peter sa postavil a vyhlásil: „Ale toto je, čo povedal prorok Joel“ (Sk 2:16). Pre všetko, čo hovoríme a robíme, potrebujeme mať biblický základ.
Žiaľ, často sme svedkami toho, ako sa Božie Slovo vytrháva z kontextu. Máme tendenciu Bibliu čítať tak, že si vyberáme len to, čo sa nám páči – kúsok tu a kúsok tam.
Predstav si, že by si si čítal niekoho list. Najprv by si si prečítal záver, potom stred a následne by si si prečítal niečo z úplne iného listu, ktorý ti daný človek poslal. Potom by si sa snažil dať tomu zmysel. Nebude to fungovať. List, ktorý si dostal, potrebuješ čítať v kontexte. Čítaj začiatok, stred a koniec.
Rovnako, keď interpretujeme Písmo, musíme rozumieť tomu, komu bolo pôvodne adresované a aký bol naozaj jeho pôvodný význam. Celkom nápomocná môže byť aj nejaká znalosť pôvodného jazyka.
Biblia nás učí: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté...“ (2Tim 3:16, ekumenický preklad) Ďalší spôsob, akým môžeme tento verš preložiť je: „Každé Písmo je vdýchnuté od Boha.“ Ak chceš poznať Božiu vôľu, potom musíš byť dobre oboznámený s Božím Slovom. Žalmista napísal: „Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom.“
Ak chceme o Bohu niečo vedieť, potrebujeme poznať Božie Slovo.
„Tu povedal Hospodin: Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul; a mne nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi tým, čo je napravo a čo naľavo, a k tomu mnoho dobytka?“ (Jon 4:10-11)
Už si sa niekedy hneval na Boha? Buď úprimný. Možno si dúfal, že sa v tvojom živote niečo udeje a neudialo sa to. Alebo si sa možno za niečo modlil a Boh neodpovedal na tvoju modlitbu spôsobom, ktorý si od Neho očakával. A potom, možno Boh požehnal niekoho iného, keď si si myslel, že si to požehnanie zaslúžiš viac.
Jonáš sa na Boha hneval. Zatiaľ, čo sedel mimo Ninive a čakal, že nad ním bude vykonaný súd, Biblia nám hovorí: „Vtedy Hospodin, Boh, dal vyrásť ricínovníku, a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou, a tak ho vytrhol z jeho nevôle. Jonáš sa ricínovníku veľmi zaradoval.“ (Jon 4:8) Biblia následne vraví, že Pán priviedol červíka, ktorý rastlinu rozožral, čím jej spôsobil smrť. Jonáš na to odpovedal nasledovne: „Lepšie mi je zomrieť, ako žiť.“ (v.8)
Zdalo sa, že Jonáša viac trápi, že stratí svoj úkryt pred slnkom než ľudia v Ninive. Stratil svoje pohodlie. Stratil celý obraz. Ninivčania zo svojich hriechov činili pokánie. Pomenovali veci pravým menom a Boh poslal svoje uzdravenie.
Problém s Jonášom bol ten, že bol sústredený výhradne na seba. Zatiaľčo Boh zachránil tisíce životov, Jonášovi chýbalo tienidlo. Máme tu muža, ktorý prežil tri dni a tri noci v bruchu ryby. Muža, ktorý činil pokánie, modlil sa a kázal pravdu ľuďom v Ninive. Muža, ktorého Boh použil, aby priniesol duchovné prebudenie. Napriek tomu upadol do hriechu.
Pripomína nám to, že bez ohľadu na to, ako dlho poznáme Pána, vždy môžeme veci pokašľať. Bez ohľadu na to, ako dlho poznáme Pána, možno stále potrebujeme, aby nás znova oživil.
„Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku.“ (Zjav 2:4)
Ak vo svojom živote chceš zažiť prebudenie, potom sa stretávaj s čerstvo obráteným kresťanom. Je to najlepšia vec, ktorú môžeš urobiť pre svoje vlastné duchovné zdravie. Novo obrátený veriaci je zapálený a má otázky, ktoré ťa privedú k opätovnému dôkladnému štúdiu Písma. Ty nového kresťana upevníš a on alebo ona znovu povzbudí tvoju vieru. Každý má z toho úžitok.
Na druhej strane, ak sa stretávaš so znudenými kresťanmi, s tými, ktorí sa dokonca stali cynickými, potom potrebuješ nejakých nových priateľov. Niekedy sa ľudia obávajú, že noví kresťania sa nemenia dostatočne rýchlo. Mňa však viac znepokojujú starší veriaci, ktorí sa úplne prestali meniť. Sú ustálení vo svojich cestách. Možnože len zamenili staré neresti ako nemorálnosť, opíjanie sa, drogy či nadávanie za nové ako pýcha, ohováranie, klebety či horkosť.
Fascinuje ma, že 80 až 90 percent kresťanov, ktorí osobne zdieľajú svoju vieru, sú kresťanmi dva roky alebo menej. Inými slovami, väčšina ľudí, ktorá príde ku Kristovi cez osobnú evanjelizáciu, to tak urobila preto, že niekto mladý vo viere s nimi zdieľal evanjelium.
Myslím si, že je to preto, lebo noví veriaci stále zisťujú, čo pre nich Boh vykonal. Stále sú z toho nadšení. Ako vo viere starneme a s Pánom už kráčame nejaký ten čas, niekedy tieto veci začneme brať ako samozrejmosť. Znamená to, že potrebujeme prebudenie. Potrebujeme byť znova pritiahnutí na to miesto, kde sme raz boli, kde si uvedomíme, ako dôležité je zdieľať s ostatnými to, čo pre nás Boh urobil.
Ak nemáme žiadnu túžbu zdieľať našu vieru, potom potrebujeme osobné prebudenie. Prebudení ľudia sú ľudia, ktorí evanjelizujú, pretože zdieľanie evanjelia je výsledkom života naplneného Kristom.
