Zamyslenia 2020
každodenné Biblické zamyslenia
Zamyslenia 2020 (366)
„… radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy…“ (1Pt 1:8)
Kristus je odpoveďou na smútok a prekážky. Toto je svet zmarených nádejí, zničených snov a znechutených túžob. G. K. Chesterton vraví: „Všade je rýchlosť, hluk a zmätok, ale nikde hlboká spokojnosť a pokojné srdcia.“
Jeden hollywoodsky redaktor pravidelnej rubriky napísal o slávnej filmovej hviezde: „Jasná, bezstarostná žiara sa vytratila z jej peknej tváre.“ Optimizmus a radosť sú výsledkom poznania Krista. Ak sa srdce naladilo na Boha skrze vieru v Krista, potom bude pretekať radostným optimizmom a dobrou náladou.
Nikdy sa nezbavíš strachovania a skľúčenosti, pokiaľ sa nenaladíš na Boha. Kristus je prameňom šťastia. On je prúdom šťastia. A to je tajomstvo radosti kresťana.
Modlitba dňa
Vďaka Tvojej láske zažívam potešenie pokojného srdca. Hlboko vo vnútri mám radosť, ktorú mi nikto nevezme. Pane, nech moje oči vždy hľadia na Teba, môj zdroj radosti.
„Buďte činiteľmi slova, a nie len poslucháčmi…“ (Jak 1:22)
Ježiš svedčil o tom, že tesne pred jeho príchodom bude spoločnosť liberálna. „Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka.“ (Mt 24:37) Dnešný svet sa oddáva nemorálnosti, ktorá nemá obdobu od čias Ríma. Žijeme v hedonistickej spoločnosti, a to, čo vidíme, je ľudská prirodzenosť, ktorá sa prejavuje bez Boha.
Mnohí upadli do antinomizmu, v ktorom veria intelektuálne. Navonok žijú ako diabol, pričom majú predstavu, že Boh im odpustí a vezme ich do neba. Verím tomu, že evanjelium treba počúvať. Ak chceme byť nasledovníkmi Ježiša, musíme zaprieť samých seba a niesť kríž. Byť kresťanom je vážna vec.
Modlitba dňa
Uč ma zapierať svoje sebecké túžby a počúvať Tvoje prikázania, Pane Ježiši. Očisti ma, aby som mohol zasiahnuť spoločnosť pre Teba do hĺbky.
„… aby ste nezleniveli, ale napodobňovali tých, čo svojou vierou a trpezlivým očakávaním stali sa dedičmi zasľúbení.“ (Žid 6:12)
Viete, na čo dnes takmer každý sociológ upozorňuje pri svojom štúdiu mladých ľudí? Najväčší problém, ktorému dnešní mladí ľudia čelia, nie je sex − je to nuda. Vedel si, že keď mladí Američania robili výtržnosti na pláži Hampton Beach v meste New Hampshire, opýtali sa ich, aký mali problém, prečo to urobili, a mnohí odpovedali: „Len pre zábavu“? Znudený život nemá žiaden cieľ ani zmysel. Odovzdaj svoj život Kristovi, a už nikdy sa nebudeš nudiť.
Modlitba dňa
Pane Ježiši, keď som Ti odovzdal svoj život, moje dni zaplavila nádhera Tvojej lásky.
„Môj Boh však uspokojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša.“ (F 4:19)
Človek túži po jedle, a Boh posiela slnko a dážď na zlaté polia s obilím. Z obilia sa vyrába múka a z múky chlieb. Fyzický hlad človeka je uspokojený. Človek túži po láske, a Boh zapaľuje oheň citov v ďalšom srdci. Z dvoch sŕdc sa stáva jedno v zväzku svätého manželstva.
Človek túži po vedomostiach, a Boh zakladá edukačné inštitúcie, povoláva ľudí, aby boli učiteľmi, kladie bohatým na srdce, aby inštitúciám poskytli svoje finančné prostriedky; a hlad ľudí po vedomostiach je uspokojený. Človek túži po spoločenstve, a Boh mu umožňuje budovať mestá, kde sa ľudia môžu deliť o svoj priemysel, vedomosti a zručnosti.
Nehovor mi, že Boh môže človeka naplniť hojnosťou všetkého materiálneho, a predsa ho nechať duchovne hladovať. … Boh uspokojí hlad a smäd tých, ktorí túžia po jeho spravodlivosti, pretože miluje svet nehynúcou láskou.
Modlitba dňa
V hojnosti si naplnil moju najväčšiu potrebu, Nebeský Otec, dal si mi lásku.
„Hľadajte najprv kráľovstvo Božie…“ (Mt 6:33)
Muž alebo žena, ktorý zameria všetku svoju pozornosť na finančný zisk, podnikanie, spoločenskú prestíž, alebo ktorý sústredí všetky svoje city na jedného človeka, zažije zničujúci pocit straty, keď mu bude vec, ktorá dávala zmysel jeho životu, odopretá. V týchto tragických chvíľach jednotlivec zisťuje, ako je strašne a úplne osamelý.
V takej chvíli môže Duch Svätý spôsobiť, že človeku spadnú z očí šupiny a uvidí po prvýkrát jasne. Človek zisťuje, že Boh je jediným zdrojom skutočnej sily a jediný stály prúd lásky a spoločnosti.
Modlitba dňa
Vo svojom zúfalstve, Pane, moje oči videli, že jedine Ty si nemenná, večná láska. Pomôž mi mať Ťa na prvom mieste vo všetkom, čo robím.
„Prikazujem vám, aby ste sa milovali.“ (J 15:17)
Ako by sme mali milovať? Mali by sme milovať tak, ako nás miloval Boh… máme ukazovať prijatie a uznanie… Prijímať sa navzájom tak, ako nás prijíma Kristus. Príliš veľa rodičov odmieta prijať a oceniť svoje deti také, aké sú. Výsledkom je, že mnoho detí uteká z domu. Tím výskumníkov na univerzite Yale došiel k záveru, že príčinou väčšiny únikov z domu je pokus uniknúť nešťastnej rodinnej situácii. Túžili po uznaní.
Hovorí sa, že príčiny kriminality tkvejú v nefunkčných domácnostiach, chudobe, nedostatku oddychových zariadení, slabom fyzickom zdraví, rasizme, pracujúcich matkách a tak ďalej… Zdá sa, že odborníci nikdy nespomenuli nedostatok lásky alebo nedostatok viery v Boha. A predsa, sú to dva najdôležitejšie prvky úspešného dospievania mladistvého človeka.
Kedy naposledy si svoje deti namiesto kritizovania pochválil? Dávid sa modlil za Šalamúna a každý deň ho chválil. My by sme tiež mali svoje deti chváliť každý deň. Pochváľ svoju manželku. Zistil som, že s chválou zájdeš ďalej než s kritikou. Každý potrebuje uznanie.
Modlitba dňa
Je také jednoduché kritizovať svojich blížnych; avšak Pane, daj mi svoju bezpodmienečnú lásku, aby mohli poznať, ako hlboko si ich vážim.
Billy Graham Evangelistic Association
„… tento je naozaj Spasiteľ sveta.“ (J 4:42)
História, filozofia, teológia a − v mnohých edukačných centrách − ľudia študujú dokonca prírodné vedy, aby objavili, čo hovoria o Ježišovi Kristovi. Kvôli svedectvu o Ježišovi sa nanovo skúmajú záznamy ranej cirkvi. Archeológovia robia vykopávky, aby objavili nové dôkazy.
Niektorí hovoria, že Ježiš Kristus je mýtus a v skutočnosti nikdy neexistoval. Iní tvrdia, že bol obyčajným človekom, že na jeho narodení nebolo nič nadprirodzené a že jeho ukrižovanie bola halucinácia. Ďalší rozprávajú o kresťanstve bez Krista. Niektorí vravia, že to, čo si o Kristovi myslí jednotlivec, neovplyvní kresťanstvo. Mýlia sa!
Kresťanstvo bude navždy spojené s osobou Ježiša Krista. Carlyle to rozpoznal, keď vyhlásil: „Ak by sa doktrína o Kristovom božstve stratila, kresťanstvo by sa pominulo ako sen.“ Historik Lecky poznamenáva: „Kresťanstvo nie je systém morálnych zásad, je to uctievanie Osoby.“
Modlitba dňa
Pane Ježiši, si živý Boh, ktorého milujem a uctievam.
„Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ (Mt 5:6)
Bolo mojím privilégiom poznať, čo znamená kráčať Kristovou cestou. Aká vzrušujúca a radostná je skúsenosť vstávať každé ráno a vnímať jeho prítomnosť v izbe. Aká vzrušujúca a radostná skúsenosť je vnímať Boží pokoj večer, keď slnko zapadá, a ty ideš do postele spať ako ten, ktorý pozná Krista. Aká je to radosť zažívať večnú a trvalú skúsenosť s Kristom!
Vyvoláva v tebe takéto kráčanie hlad? Túžiš po takej radosti, pokoji, spokojnosti, bezstarostnosti a dobrodružstve vo vlastnej duši? Ak to je hlad a túžba tvojej duše, tak potom Boh urobí presne to, čo sľúbil: Naplní ťa. Každé zasľúbenie, ktoré kedy Boh urobil, dodržal − alebo dodrží.
Modlitba dňa
Ďakujem, Pane, za zasľúbenie, že naplníš môj život láskou.
„Blahoslavený je muž, ktorého Ty karháš, Hospodine,…“ (Ž 94:12)
Boh niekedy dopustí, aby kresťania trpeli, aby sa naučili tajomstvu poslušnosti. Žalmista povedal: „Skôr, ako som trpel, blúdil som; teraz však zachovávam Tvoju reč.“ (Ž 119:67) Bolo to až po veľkom zármutku a utrpení, čo sa Dávid naučil poslušnosti Bohu.
Môj drahý kresťanský priateľ, ak dnes trpíš v Božej ruke, a už si sa tisíckrát pýtal „prečo?“, úpenlivo ťa prosím, aby si sa pred Bohom utíšil, bol trpezlivý a počúval tichý, slabý hlas. Skloň sa pod Jeho milujúcu ruku a rozpoznaj, že nad oblakmi žiari Slnko. Boh má pre tvoj život zámer a plán, a to, čo sa ti deje, je pre tvoje dobro.
Modlitba dňa
Moje ľudské ja vraví: „Prečo, Pane?“ kedykoľvek musím trpieť – avšak moje Duchom naplnené znovuzrodené ja hovorí: „Verím ti, Otec.“
Kristus, ktorý vstúpil do neba, je nám teraz blízko - 23. február
Napísal(a) Martin Luther
„Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. A keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba. A oni sa Mu poklonili a vrátili sa s veľkou radosťou do Jeruzalema.“ L 24:50-52
Nemali by sme si myslieť, že vystúpil na nebesia, teraz tam sedí a necháva nás riadiť to, čo sa deje tu dole. Namiesto toho by sme mali vedieť, že tam hore môže najlepšie vládnuť a najviac dosiahnuť. Veď ak by zostal viditeľne s ľuďmi na zemi, nemohol by dosiahnuť až tak veľa. Nie všetci ľudia by s Ním mohli byť a počúvať Ho. Preto začal iným spôsobom, ktorým sa venuje všetkým ľuďom a vládne vo všetkých tak, aby všetkých vyučoval a všetci Ho počuli, a aby bol so všetkými. Dávajte si teda pozor, aby ste si nemysleli, že je od nás teraz ďaleko, lebo opak je pravdou: Keď bol na zemi, bol nám vzdialený, ale teraz je pri nás. No rozum nedokáže pochopiť, ako sa to deje. Je to záležitosť viery. Musíte zažmúriť oči a neriadiť sa rozumom, ale prijať to vierou. Lebo ako môže rozum pochopiť, že je človek ako my, ktorý vidí všetkých ľudí, pozná všetky srdcia a dáva vieru a Ducha všetkým, alebo že sedí hore na nebesiach, a pritom je s nami, v nás a vládne nám? Preto by ste mali nechať svoje úvahy doma a povedať: Toto je Písmo a Božie Slovo. Je nesmierne väčšie ako všetok rozum a chápanie. Len nechajte rozum a privlastnite si Písmo. Píše o tomto mužovi, ako vystúpil do neba a sedí a vládne po pravici Boha. … Žalm 68:19 hovorí: „Vystúpil si na výsosť, zajal si zajatie; vzal si dary medzi ľuďmi, áno, i medzi spurnými odbojcami, aby Hospodin, Bôh býval medzi nimi.“ (preklad prof. Roháček) … Ako má v Písme hlboké základy Jeho zomieranie a smrť, tak má aj Jeho kráľovstvo, vzkriesenie a nanebovstúpenie. Takto musíme chápať Jeho nanebovstúpenie, inak nemá vôbec žiadnu moc. Lebo načo by bolo, keď sa nekáže nič viac, len že vstúpil do neba a nečinne tam sedí? Lebo prorok chce v žalme povedať toto: … Nielenže zaujal trón, ale je aj tu. Vstúpil do neba presne preto, aby bol tu dolu, naplnil všetko a mohol byť všade. To nemohol urobiť na zemi. Lebo Ho nemohli vidieť všetky telesné oči. Preto sa posadil tam, kde Ho môžu vidieť všetci a môže sa zaoberať každým, aby naplnil všetky stvorenia, keďže je prítomný všade a všetko je Ho plné. A nič v nebi ani na zemi nie je príliš veľké, aby nad tým nevládol: Všetko musí urobiť, čo si On želá, a nič viac. Takto nielen vládne a napĺňa všetky stvorenia – to nepomôže mojej viere ani nezoberie môj hriech – ale aj zajal zajatie. … „Zajatím“ tu myslí zajatie, ktorým som zajatý a ktoré ma drží ako zajatca. Veď som Adamove dieťa plné špiny a hriechu. Preto ma zákon zajal, takže moje svedomie je poviazané a odsúdené na smrť. … Ale Kristus, ktorý nespáchal žiadny hriech a bol plný spravodlivosti, nohami pošliapal a zničil hriech, smrť a diabla. Zajal všetko, čo sa nás snažilo zajať, takže hriech a smrť sú teraz bezmocné. Toto je moc, ktorú kázal, aby všetci, ktorí v Neho veria, boli oslobodení zo zajatia. Lebo ja verím v Toho, ktorý zajal hriech, smrť a všetko, čo na nás útočí. … Preto tí, ktorí chcú byť slobodní od hriechu a zachránení pred diablom a smrťou, sa musia dostať tam, kde je On. A kde je? Je tu s nami a zaujal svoj trón v nebi, aby bol blízko pri nás. Takto sme s Ním v nebi a On je tu dole s nami. Touto rečou k nám schádza. A my vierou vystupujeme k Nemu.
St. Louis ed., 11:940-944.
Viac...
Odvaha a hrdosť od Ducha Svätého - 16. február
Napísal(a) Martin Luther
„A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás.“ J 14:16-17 (ekum. preklad)
Duch Svätý nie je len Tešiteľ, ktorý vo všetkým hrôzach dodáva kresťanom smelosť a statočnosť. On je aj Duch Pravdy, teda pravdivý a spoľahlivý Duch, ktorý nepodvádza ani nezvádza. Lebo aj toto je pre nich dôležité, aby boli smelí a nedali sa odradiť. Nesmú mať takú pomýlenú myseľ, odhodlanie a smelosť ako blázniví vojaci a opovážlivci, ktorí radi siahajú po meči, kopiji a muškete. Nepochybne sú horliví, no je to falošná útecha a falošná smelosť, lebo sa spoliehajú na vlastnú silu alebo na márnivú česť a slávu. Majú pripraveného ducha, no nie je to ten správny pravý Duch. Diabolský duch dokáže ľuďom aj vdýchnuť pýchu a dodať im odhodlanie a odvahu, ako vidieť na tyranoch a sektách, sú všetci samá ochota a smelosť, ale nie je to odvaha a smelosť, ktorá je správna a dobrá pred Bohom. Kristus však sľubuje, že pošle Ducha, a Ten nám dodá odvahu, ktorá sa volá Božia svätá odvaha a smelosť. Má sa nazývať úprimnou posilou a odvahou, lebo to nie je falošná ani prázdna odvaha založená na niečom neistom. Naopak, táto odvaha je v samej podstate úprimná a spočíva na niečom, čo nezlyhá ani nesklame. Svet je smelý a odvážny, keď má plné peňaženky a truhlice. Je aj taká pýcha a smelosť, v ktorej diabol nemôže prekonať bohatého statkára. Iný človek je smelý, pretože je urodzený a mocný, má priazeň a úctu medzi ľuďmi. Ak je niekto inteligentný alebo múdry, je pre svoju hlavu odvážny a je si istý, že sa nikto pred ním neobráni. A nik sa nechce podriadiť druhému, ak je mocnejší, má viac slávy, schopností, peňazí či majetku. Ale ak to dôkladne uvážite, je to len odvaha bláznov a detí, nepretrvá. Posilu a odvahu kresťanstva však vytvára Duch Svätý. Taká nikdy neprestane a má správne základy. Tak to srdečne teší Boha i anjelov. … Je to iné srdce, myseľ i odvaha, ako má svet. Dokáže nehľadieť na telo alebo život, urodzenosť, priateľstvo a všetko, čo má a na čom zakladá svoju odvahu svet. Tento druh odvahy určite musí byť len prácou Ducha Svätého. Musí to byť pre nebeského Otca úprimné potešenie, ak je také srdce, ktoré isto a pevne prichádza k záveru a pridŕža sa ho: „Nezrieknem sa Krista Pána; nech zúria tí, čo sa nechcú usmievať. Ochotne kvôli Nemu pretrpím, čo môžem.“ Toto sa správne označuje ako odvaha a hrdosť od Ducha Svätého. Lebo nevyrastá z tela a krvi, ako vidieť na tých, ktorí odpadávajú od evanjelia, alebo ho zo strachu zapierajú. Svet nedokáže mať ani dodať takúto smelosť. Lebo jeho odvaha závisí na tom, a nesiaha ďalej ako to, čo vidí: majetky, priazeň a veľká sláva. Kde končí to, na čom je založená jeho smelosť (a to všetko musí skončiť), tam končí aj jeho odvaha a nezostáva nič, len absolútne zúfalstvo. Ale kresťania nemajú nič iné, na čo by sa mohli spoliehať, okrem Krista, svojho Pána a Boha, preto kvôli Nemu všetko opúšťajú a vravia: „Než by som zaprel alebo sa vzdal môjho Krista, nech je preč krk i brucho, úcta i majetok, dom a hospodárstvo, žena i deti a všetko.“ Takáto odvaha nemôže byť falošná ani zavádzajúca, ale musí byť úprimná a je si istá. Lebo nečerpá posilu z niečoho dočasného a pominuteľného na zemi, kvôli čomu by niečo urobila alebo pretrpela, ale pridŕža sa len a len Krista Pána, ktorý bol za nás ukrižovaný a zomrel za nás.
St. Louis ed., 8:396-398.
„A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky.“ J 14:16 (ekum. preklad)
Kristus toto všetko vraví, aby ešte viac potešil svojich milých kresťanov, aby neboli príliš prestrašení a skľúčení pre to, čo mali zakúsiť po Jeho telesnom odchode. Predsa však ukazuje, ako sa im bude v tom čase vodiť: Sú na zemi a majú veľa trpieť nielen z rúk sveta – ten ich bude nenávidieť, prenasledovať a spôsobí všetky možné útrapy srdca –, ale aj diabla, vlastného srdca i svedomia, aby cítili vlastný hriech i slabosť. Vo svete budú vždy biedni a opustení. Nikde nenájdu útechu. Museli by si kvôli svetu i sebe zúfať, ak by ich zvlášť nechránila silná Božia posila z neba. Svet žije voľne a bezpečne v pôžitkoch, bez strachu a obáv, neuvažuje ani nad Božím hnevom ani nad Božou milosťou a nič ho netrápi. Vôbec nepotrebuje útechu. No toto úbohé stádočko, ktoré je povolané a pokrstené veriť v Krista a zostať s Ním – to naozaj veľmi potrebuje Tešiteľa, ktorý ho posilňuje a zachováva, aby dokázalo toto vydržať a zniesť. „Pretože,“ hovorí, „vás teraz opúšťam a viac nemôžem s vami zostať viditeľným spôsobom, a pretože teraz začne obdobie vášho utrpenia, nenechám vás opustených a bez útechy. Doposiaľ ste mali radosť a útechu vo Mne, ale bola to len dočasná a telesná útecha, ktorá jedného dňa musela skončiť. Nemôžem s vami takto zostať naveky, ak mám vojsť do slávy a cez vás rozšíriť svoje kráľovstvo. Aby sa toto všetko mohlo čoskoro udiať, musím zomrieť, vstúpiť na nebesá a opustiť vás. No nezostanete opustení, ale dostanete útechu, o ktorú budem prosiť Otca, a dá vám iného Tešiteľa. Nebude s vami ako ja len na čas, bude s vami navždy, bude vás potešovať mocnejšie ako som vás potešoval Ja prítomný telesne. A začne to zakrátko po mojej smrti a vzkriesení a neprestane, kým vás nevezmem k sebe.“ Takto teraz Kristus začína vyučovať o Duchu Svätom, ktorý má byť daný kresťanstvu a ktorým ho má uchrániť až do konca sveta. Mali by sme si tu zvlášť všimnúť, ako Kristus Pán milo a potešujúco hovorí ku všetkým úbohým zarmúteným srdciam a ku všetkým ustrašeným bojazlivým svedomiam. Ukazuje nám, ako správne spoznať Ducha Svätého a ako zažiť Jeho útechu. Veď týmto nesúhlasne pozerá na všetko, čo chce kresťanov vystrašiť a zarmútiť a spôsobiť, aby si zúfali, akoby chcel povedať: „Dobre viem, že svet, diabol i vaše svedomie vás budú desiť a prenasledovať, ale nedajte sa odradiť. Naopak, mali by ste vedieť, že Ja vás nevystraším ani nezarmútim, a ani môj Otec to nechce urobiť. Ten, kto vás straší, aj keď možno používa aj moje meno alebo meno môjho Otca, je určite diabol.“ ... Preto musíme spoznať a veriť Duchu Svätému tak, ako nám Ho vykresľuje a opisuje Kristus, teda že On nie je duch hnevu a hrôzy, ale Duch milosti a útechy. Takto nám celá Trojica preukazuje len samú útechu: Otec nás chce potešiť, lebo nám dáva Ducha Svätého. Syn nás potešuje, pretože prosí o Ducha. A Duch Svätý sám je Tešiteľ. Preto niet hnevu, hrozieb a strašenia kresťanov, ale len priateľský úsmev a sladká útecha v nebi i na zemi. Prečo? „Pretože,“ chce povedať, „už máte dosť katov a žalárnikov, ktorí vás ľakajú a prenasledujú, pretože o Mne kážete a vyznávate Ma. … Nebudem vám ich ešte pridávať. Ani nebudem žiadať, aby ich bolo viac. Namiesto toho budem žiadať liek na to, večného Tešiteľa, samého Ducha Svätého, ktorý vás dokáže posilniť a pomôcť vám v každom vašom žiali, strachu a tiesni, aby ste ich prekonali a boli z nich vyslobodení.“
St. Louis ed., 8:387-390.
Kristus hovorí ako Boh, aj ako človek - 2. február
Napísal(a) Martin Luther
„A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky“ J 14:16
„Keď zachovávate moje prikázania a žijete v bratskej zhode – na tom budú ľudia vidieť, že ma milujete –, musíte si byť vedomí, že diabol bude na vás útočiť, svet začne byť nepriateľský a bude vám spôsobovať všemožné trápenie a bolesť a vašu lásku vám falošní kresťania a sekty budú odplácať rozličnými diabolskými úskokmi. Nedajte sa odradiť, ale naďalej zostaňte v mojej láske. Nič vám nehrozí, nebudete opustení. Lebo na vás nezabudnem a nebudem sa z neba len nečinne prizerať. Nebudem sa venovať ničomu inému, budem len váš milý kňaz a prostredník, budem úpenlivo prosiť Otca, aby vám dal Ducha Svätého, ktorý vás bude potešovať, posilňovať a ochraňovať v každom nebezpečenstve, aby ste vždy zostali v mojej láske a vedeli radostne znášať všetko, čo vám budú kvôli mne robiť.“ Ale ako sa tieto slová, „budem prosiť Otca“, dajú dať do súladu s tým, čo povedal predtým v 13. verši: „a čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to“? Tými prvými slovami sa dokazuje ako skutočný Boh, ktorý sám chce dať to, čo od Neho žiadajú. Tie neskoršie hovoria, že chce žiadať Otca, aby dal Radcu. Ako možno povedať o Tom, ktorý je pravý Boh, že bude niečo žiadať od niekoho iného? Lebo podliehať niekomu a musieť niečo prijať od iného, to nie sú vlastnosti Boha, keďže Boh dokáže sám všetko vykonať i všetko dať. … Pouvažuj nad celým textom a pozri sa aj na to, čo povedal predtým, aj na to, čo nasleduje, a zistíš, že Kristus vyslovuje aj slová Boha, aj slová človeka. To mocne potvrdzuje naše učenie a vieru, že On je zároveň pravý človek aj pravý Boh. Lebo ako sa dá vtesnať do jedného, že by mal naraz hovoriť ako Boh aj ako človek, keď to sú dve rozdielne prirodzenosti? Ak by stále hovoril ako Boh, nemohli by sme dokázať, že je skutočný človek. Ale ak by stále hovoril ako človek, neuvedomili by sme si, že je aj pravý Boh. Preto to musel striedať – raz použiť slová, ktoré prináležia božskej prirodzenosti, a inokedy slová, ktoré prináležia ľudskej prirodzenosti. No oboma spôsobmi hovorí stále jedna osoba, niekedy, akoby bol iba Boh, inokedy, akoby bol len človek. Lebo ak je oboje – aj Boh, aj človek v jednej osobe, prečo by nemal používať oba spôsoby vyjadrovania? Ale tu ich používa rýchlo po sebe v tej istej reči. Lebo ten, čo povedal: „Učiním, čo budete prosiť“, je ten istý, ktorý tu hovorí: „budem prosiť Otca.“ Robí to preto, aby to bolo nepochybné a zrejmé: v tejto osobe, v Kristu, nie je len božská prirodzenosť alebo len ľudská prirodzenosť, ale obe – božská aj ľudská sú neoddeliteľné v jednej osobe. … Osoba v Kristu zostáva nerozdelená, aby sa celej osobe prisudzovali vlastnosti božskej aj ľudskej prirodzenosti, aby sa mohlo o tejto osobe povedať: Človek Kristus, narodený z panny, je všemohúci a koná všetko, o čo prosíme, hoci nie pre ľudskú prirodzenosť, ale pre Jeho božskú prirodzenosť – nie preto, že sa narodil z matky, ale preto, že je Boží Syn. Aj opak je pravdou: Kristus, Syn Boží, prosí Otca, nie podľa božskej prirodzenosti alebo podstaty, podľa ktorej je všemohúci, ako je Otec všemohúci, ale pretože je pravý človek a syn Márie. Takto by sme mali tieto slová spájať a porovnávať v celistvosti osoby, vždy rozlišovať prirodzenosti, ale osobu nerozdeľovať. … Záverom: čo táto osoba, Kristus, hovorí a koná, vyslovuje a koná pravý Boh a pravý človek.
St. Louis ed., 8:370-383.
Nemôžeme zostať vo svete bez Tešiteľa - 26. január
Napísal(a) Martin Luther„Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky.“ J 14:15-16 (ekum. preklad)
Toto sú slová človeka, ktorý odchádza a chce sa s nimi rozlúčiť, vyslovené, aby ich potešil a povzbudil, aby ich Jeho odchod nevystrašil a nezarmútil. Chce povedať: „Musím teraz odísť spred vašich očí, preto vám ako posledné vravím toto. Lúčim sa, aby ste sa nestrachovali a neboli prestrašení, ale verili vo Mňa a prijali to, čo hovorím. Lebo vás nechcem zanechať bez potešenia a pomoci, veď vo svete nemáte pomoc ani potešenie. Idem k Otcovi prevziať moc a vládu a dokázať ju vo vás. A aj keď vás telesne opúšťam, pošlem vám od Otca iného Tešiteľa, ktorý bude s vami naveky. Lebo viem, že nemôžete zostať vo svete bez tešiteľa. Doteraz som bol vaším Tešiteľom ja, tešili ste sa mojej prítomnosti, boli ste v bezpečí bez strachu a radi by ste ostali so mnou naďalej. Teraz, keď ste počuli, že prídete o túto útechu, ste zarmútení a ustráchaní. Ale môj odchod vám neublíži. Len zostaňte mojimi učeníkmi a držte sa ma, bohato vám vynahradím moju neprítomnosť. Veď chcem požiadať Otca, aby poslal Tešiteľa, ktorý s vami zostane navždy. Ani svet, ani diabol vám Ho nevezmú, ani keby sa zbláznili. On vás posilní, poteší a dodá odvahu viac, ako môžem ja teraz v tele. Spôsobí aj to, že budete rozumnejší a múdrejší ako celý svet, takže vám nebude chýbať útecha, sila, odvaha ani múdrosť.“ Tak potešuje Kristus. No ten dodatok nie je zbytočný: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.“ Lebo milý Pán dobre vedel, že po Jeho odchode nie všetci, zvlášť kazatelia a učitelia, zostanú jednotní, ale vznikne rozdelenie a sekty. Kristus odstránil pre svojich kresťanov celého Mojžiša a chce, aby sme zostali bez neznesiteľného bremena zákona. Lebo takto sa to vždy deje: Ak vládneš ľudu zákonmi, zvlášť svedomiam, nebude konca kraja ani miery prikazovaniu a vedeniu: Z jedného zákona sa stane sto iných a zo stovky zákonov stotisíc zákonov. „Preto,“ hovorí Kristus, „vám neukladám nič iné, len toto jedno: verne o mne vyučujte, chváľte moje Slovo i obetu, kvôli mne zachovávajte medzi sebou lásku a jednotu a trpezlivo znášajte, čo sa vám preto stane. Tieto stručné prikázania sa nazývajú ,moje prikázania‘. Nenariaďujem vám ich, veď ma milujete a kvôli mne ich budete s radosťou dodržiavať. Ja nechcem byť ďalší Mojžiš, ktorý vás riadi a trápi hrozbami a hrôzami. Naopak, dávam vám také prikázania, aké môžete a budete zachovávať, keď ma milujete. Lebo ak ma nemilujete, bolo by márne, aby som vám veľa prikazoval: Aj tak by ste to nedodržiavali. Preto len dbajte na toto: Ak chcete zachovávať moje prikázania, milujte ma a uvažujte, čo som pre vás vykonal, aby ste ma správne milovali ako Toho, ktorý za vás dáva svoje telo a život a vylieva za vás svoju krv. Urobte to kvôli mne a medzi sebou zostaňte jednotní a láskaví. Takto sa ma budete svojím kázaním pridŕžať a znášať jeden druhého s láskou a nebudú vznikať rozdelenia a sekty. … Odpúšťajte jeden druhému, ako som aj ja odpustil vám, aby nenastal rozkol v láske medzi vami.“
St. Louis ed., 8:377-379.
