Zobrazenie položiek podľa značky: Laurie

Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme. – Židom 11:1

Objavil som tajomstvo úspešného kresťanského života. Si pripravený? Je to žiť a kráčať každý deň vo viere. Dôsledne. Neupúšťať od toho. Ako napísal filozof Friedrich Nietzsche: „Nevyhnutné „na nebi i na zemi“ je ... aby poslušnosť  bola dlhodobá a jedným smerom.“

Židom 11:1 definuje vieru ako „podstatu toho, v čo dúfame, dôkaz skutočností, ktoré nevidíme“ (Botekov preklad). Alebo, ako uvádza anglický preklad The New Living Translation: „Viera ukazuje realitu toho, v čo dúfame; je dôkazom toho, čo nedokážeme vidieť“.

J. A. Oswald Sanders povedal, že „viera umožňuje veriacej duši správať sa k budúcemu ako ku súčasnému a ku neviditeľnému ako k tomu, čo vidí.“ Viera vidí, čo by mohlo byť. Viera koná. Viera je aktívna. Viera riskuje. Viera opúšťa svoju komfortnú zónu, aby vykonala veci pre Pána. A viera, ktorá sa neprejavuje skutkami, je viera, ktorá nefunguje.

Ak urobíme krok viery, Boh bude konať. Ale ak ho neurobíme, potom sa toho naozaj veľa neudeje. Boh koná cez ľudí, ktorí používajú vieru.

Viera nie sú len preteky v behu, je to aj kráčanie po ceste. Rimanom 13:13 hovorí: „Keďže patríme ku dňu, musíme žiť mravne pred všetkými, ktorí sa dívajú. Nepodieľajte sa na temnote divokých osláv, opitosti, sexuálnej promiskuity, nemorálnosti či sporov a závisti“ (preklad z angl. originálu). Boh vraví: „Si kresťan. Správaj sa ako kresťan.“

Židom 10:38 hovorí: „Spravodlivý bude žiť z viery.“ Musíme žiť z viery. Pocity prídu a odídu. Nemôžeme spájať kresťanský život s tým, ako sa v danom momente cítime. Musíme sa naučiť kráčať vo viere.

https://www.harvest.org

„Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás.“ (Ef 3:20)

Pred mnohými rokmi, keď som bol mladý, som sa zamiloval do jedného dievčaťa a myslel som si, že ona je tá, ktorú si mám zobrať za ženu. Nikdy som ju o ruku nepožiadal. Bolo to hlavne z toho dôvodu, že hoci bola ku mne veľmi milá, nechcela so mnou nič mať.

Myslel som si: „Ona je tá pravá. Prečo o tom však nevie?“ Bolo to preto, lebo ona nebola tá pravá. Potom som stretol svoju ženu Cathe, ktorá pre mňa bola tá pravá a teraz sme spolu už 44 rokov.

Prednedávnom sme s Cathe na to dievča natrafili. Pozrel som sa na ňu a vzápätí na svoju ženu, ktorá je veľmi pekná a pomyslel som si: „Vďaka, Pane.“ Nehovorím to, aby som vyznel nevľúdne, ale jednoducho preto, aby som potvrdil, že Božie plány sú lepšie než naše.

Nie je zlé modliť sa za veci, ktoré v živote potrebujeme. Potrebujeme však pochopiť, že Božie plány pre nás sú lepšie než naše. Jeho plán je lepší než tvoj. Žalm 84:12 učí: „… Hospodin neodoprie blaho tým, čo chodia bez úhony.“ Ak je to dobré, Boh ti to dá. Ak to dobré nie je, potom ti to Boh nedá.

Stredobodom záujmu našej modlitby by mal byť Boh, nie my. Nemala by byť upriamená na to, čo chceme my, ale čo chce Boh. Naozaj dokonalá modlitba je tá, keď sa naša vôľa dostane do súladu s Božou vôľou, a potom sa podľa toho modlíme.

Sú obdobia, keď sa za veci modlíme horlivo a veríme, že sú Božou vôľou, no Boh na ne odpovedá nie. Znepokojuje nás to. Neskôr v živote vyhlasujeme: „Vďaka, Pane, že si mi nedal to, za čo som sa modlil.“  Božia vôľa je lepšia než naša vlastná.

https://www.harvest.org

„nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu)…“ (R 12:19)

Počas Občianskej vojny v Amerike sa niekto opýtal Abrahama Lincolna, prečo sa snažil spriateliť so svojimi nepriateľmi, keď by mal rozmýšľať nad tým, ako ich zničiť. Lincoln odpovedal: „Nezničím svojich nepriateľov tým, že si z nich urobím svojich priateľov?“

Ak vieme aspoň niečo o odpustení, mali by sme ľuďom odpúšťať. Napriek tomu dnes existujú ľudia, dokonca kresťania, ktorí voči ostatným ľuďom prechovávajú hnev. Problém je v tom, že ak to robíme, viac zraňujeme seba než ich.

Prechovávanie neodpustenia je ako pitie jedu pre potkany v nádeji, že potkan zomrie. Jed zabíja nás. Zožiera nás zvnútra. Ježiš nás učil modliť sa: „A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim!“

Téma odpustenia je aj novou oblasťou výskumu. Ten hovorí o tom, že tí, ktorí neodpúšťajú, sú náchylní k tomu, aby mali vysoký krvný tlak, depresívne epizódy a problémy s hnevom, stresom a úzkosťou. Jeden odborník sa vyjadril, že medzi ľuďmi, ktorí neodpúšťajú a tými, ktorí to robia  sú výrazné psychologické rozdiely.

Vyjadrím to citáciou Elzy z filmu Ľadové kráľovstvo: „Nechaj to tak.“ Jednoducho to nechaj tak a vlož to do Božích rúk. Možno si myslíš, že tí, ktorí sa voči tebe previnili, si nezaslúžia odpustenie. Možno je to skutočne pravda. Ale zaslúžiš si Božie odpustenie ty? Zaslúžim si ho ja? Nie, nikto z nás si ho nezaslúži. Ježiš prišiel, aby zaplatil dlh, za ktorý nebol zodpovedný, pretože my sme dlhovali to, čo sme nedokázali splatiť. Pretože Ježiš nám odpustil naše hriechy, aj my chceme odpustiť tým, ktorí sa previnili voči nám.

Máš vo svojom živote človeka, ktorému potrebuješ odpustiť? Si ochotný odpustiť mu? Ľudia, ktorí neodpúšťajú, sú zatrpknutí ľudia. Ak ostatným neodpustíš, pohltí ťa horkosť. V momente, keď sa rozhodneš niekomu odpustiť, vypúšťaš na slobodu väzňa: seba. Ľudia, ktorým bolo odpustené, potrebujú byť ľuďmi, ktorí odpúšťajú.

https://www.harvest.org

„Chlieb náš každodenný daj nám dnes!“ (Mt 6:11)

Je úžasné, že všemohúci Boh, Stvoriteľ neba a zeme sa zaujíma o mňa a o teba. Jób napísal: „Čo je človek, že si ho tak veľmi ceníš, že mu venuješ pozornosť?“ (7:17)

Prečo by sa o teba Boh zaujímal? Prečo by sa zaujímal o mňa? Netuším prečo, ale zaujíma sa. Miluje ťa. Miluje mňa. A keď pred Neho prichádzame s nejakou potrebou, záleží mu na tom. Ježiš povedal: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia!“ (Mt 7:11)

Takže keď sa modlíme: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes,“ v podstate hovoríme: „Bože, všetko zaisti. Naplň potreby, ktoré mám vo svojom živote.“

Ak niekoho o niečo žiadaš, robíš to s vedomím, že to vlastní. Takisto si uvedomuješ, že tú vec potrebuješ. Daný človek ti to však nedlhuje a ty si to zase nezaslúžiš. Všimni si, že tento verš nehovorí: „Chlieb náš každodenný zaplať nám dnes.“ Vraví však: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ Boh nám nič nedlhuje. My sme závislí na Ňom.

Nielenže nás táto modlitba povzbudzuje, aby sme Boha žiadali o naplnenie našich každodenných potrieb, ale je takisto potvrdením, že všetko, čo máme, pochádza od Neho. List Jakuba 1:17 nám pripomína: „Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia (pre) odvrátenie sa.“

Všetko čo máš, si dostal od Boha. Možno si usilovne pracoval alebo si bol veľmi múdry v investovaní peňazí. Pamätaj si však, že to aj tak pochádza od Boha.

https://www.harvest.org

„Príď kráľovstvo Tvoje!  Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi!“ (Mt 6:10)

Ako môžeme poznať Božiu vôľu? Nachádzame ju v Božom slove. Čím viac budeme Bibliu čítať, tým viac jej budeme rozumieť a tým viac budeme objavovať, čo je Božia vôľa.

Ježiš povedal, že by sme sa mali modliť: „Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi!“ (Mt 6:10) Pripomína nám to, že základným predmetom modlitby je v prvom rade zosúladiť našu vôľu s Božou vôľou.

V Evanjeliu podľa Jána pätnástej kapitole nachádzame úžasné Ježišovo zasľúbenie: „ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete, a stane sa vám.“ (v.7)  V preklade z anglickej verzie Message znie verš nasledovne: „Ale ak budem vaším domovom a moje slová budú doma u vás, môžete si byť istí, že o čokoľvek ma požiadate, vypočujem vás a budem konať vo vašom záujme.“

Samozrejme, že my sa zameriavame na poslednú časť tohto verša: „…proste, čo chcete, a stane sa vám.“ Počkajte však chvíľu. Vráťme sa späť k podmienkam, ktoré v danom verši Ježiš predkladá: „ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás…“ Inými slovami, ak zostávame v živom spojení s Ním a Jeho sloívá v nás prebývajú, zmení to spôsob našej modlitby.

Boh chce, aby sme objavili Jeho vôľu. A skutočná modlitba nie je prekonávanie Božej neochoty; je to uchopenie Jeho ochoty. Modlitba nie je o dosahovaní našej vôle v nebi; je o  dosahovaní Božej vôle na zemi.

Ak chceš vidieť pozitívne odpovede na svoje modlitby, to je tvoj kľúč. Zisti, čo je Božia vôľa a potom sa na základe toho modli.

https://www.harvest.org

„Povedal im: Keď sa modlíte, hovorte: Otče náš, ktorý si v nebesiach, posväť sa meno Tvoje…“ (L 11:2)

Ježiš učil svojich učeníkov modliť sa slovami: „Otče náš, ktorý si v nebesiach, posväť sa meno tvoje.“ (L 11:2) Posväť sa meno tvoje… znamená to: „Tvoje meno si vážime“ alebo „Tvoje meno je vyvýšené.“ Je to uznanie Božej veľkosti. Prehlasujeme tým: „Pane, chcem ťa vyvýšiť svojím životom a svojím charakterom. Chcem žiť život, ktorý ťa uctieva.“

Pravidelne sa potrebujeme na naše záujmy, ciele a snahy pozerať a následne sa samých seba opýtať: „Je to na Božiu slávu? Môžem nad to napísať: Posväť sa meno tvoje?“ Môžeš to napísať nad svoju kariéru? Môžeš to napísať nad svoj úzky okruh priateľov? A čo televízne programy a filmy, ktoré pozeráš, či hudba, ktorú počúvaš? Môžeš aj nad ne napísať: „Posväť sa meno tvoje?“

Môžeš Pána požiadať o požehnanie, keď sa chystáš ísť do kostola? Samozrejme. Môžeš Pána požiadať o požehnanie jedla, ktoré máš pred sebou, ak si sa po kostole rozhodol ísť niekam najesť? Určite. Môžeš urobiť aj to. Môžeš požiadať Boha o požehnanie v práci, keď tam smeruješ? Rozhodne.

Čo však odpovieš na nasledovnú otázku: Môžeš požiadať Boha o požehnanie, keď sa ideš von na párty opiť a mať sex so svojím priateľom či priateľkou? Samozrejme, že nie. Môžeš Boha požiadať o požehnanie, keď niekoho klamstvom okrádaš o peniaze? Nie, nemôžeš.

Ak Boha nemôžeš požiadať o požehnanie v tom, čo robíš, potom to nerob. Malo by byť pre teba možné požiadať Boha o požehnanie toho, čo sa chystáš robiť. A ak nemôžeš povedať: „Posväť sa meno tvoje,“ potom sa do toho nepúšťaj.

https://www.harvest.org

„A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania,  ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní.“ (Mt 6:7)

Predstav si, že by si šiel na univerzitu a učil by si sa od najvzdelanejších ľudí, akí kedy žili. Mohol by si študovať hudbu pod vedením Beethovena, politológiu s Thomasom Jeffersonom, herectvo so Shakespearom či filozofiu so C. S. Lewisom. A čo tak lekcia modlitby s Ježišom Kristom?

Presne to je Modlitba Pánova. Kto je na učenie o tom, ako sa rozprávať s Bohom lepšie kvalifikovaný než sám Boh? Toto je lekcia modlitby. V Evanjeliu podľa Matúša 6:9-13 nám Ježiš poskytuje známu Modlitbu Pánovu. Mimochodom, Biblia túto modlitbu nikdy nenazýva Modlitba Pánova. Voláme ju tak preto, lebo je tak každému známa. Avšak je to modlitba, ktorú by sa Ježiš nikdy nemodlil, pretože jednou zo žiadostí je „odpusť nám viny naše.“

Je to modlitba pre nás. Je to vzorová modlitba, a preto by sme sa na ňu mali pozrieť veľmi dôkladne. Hoci na modlení Pánovej modlitby od slova do slova nie je nič zlé, je takisto vzorom pre všetky ostatné modlitby. Ježiš v podstate hovorí: „Ak sa chceš modliť účinne, tak aby ťa Boh počul, potom sa modli takto.“

Problém s Pánovou modlitbou nie je moditba ako taká, ale sme to my. Táto modlitba je sada slov, ktorú ľudia vyslovujú azda častejšie než akékoľvek iné slová v histórii ľudstva. Problém je v tom, že sú nám až príliš dobre známe. Slová Modlitby Pánovej sme vyslovili toľkokrát, že už ich viac nepočujeme.

Potrebujeme spomaliť a rozložiť ju. Ježiš použil každé jedno slovo úmyselne. Každá fráza mala svoj význam. Samotné poradie viet je dôležité. Na Modlitbu Pánovu sa chceme pozrieť veľmi dôkladne, pretože pomocou nej sa môžeme naučiť, ako sa modliť.

https://www.harvest.org

„… Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich.  Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ (Mt 26:39)

Ukrižovanie sa približovalo, a Ježiš ako Boh vedel, čo všetko to bude obnášať. Vedel, že Ho zatknú na základe falošných obvinení, že Ho budú biť. Uvedomoval si, že mu budú z tváre vytrhávať bradu. Vedel, že utŕži 39 rán bičom. Rozumel tomu, že ho priklincujú na kríž. A čo je najhoršie, bol si vedomý toho, že ponesie hriechy celého ľudstva, hoci nikdy nespáchal žiaden hriech.

V záhrade Getsemane sa modlil: „… Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ (Mt 26:39) List Židom nám pomáha preniknúť do podstaty: „V dňoch svojho telesného života hlasným volaním a slzami vysielal modlitby a prosby k Tomu, ktorý Ho mohol zachrániť od smrti, a aj bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.“ Ježiš volal k Bohu Jeho horlivá modlitba vyviedla učeníkov z miery.

Aj my sa takto musíme modliť. Na malú chvíľu si teraz predstav, že by si tvoje dieťa zlomilo ruku a ty by si ho zobral na pohotovosť. Modlil by si sa za lekárov a ľudí, ktorí by tvoje dieťa ošetrovali? Samozrejme, že by si sa modlil. Modlil by si sa horlivo.

Predstav si, nedajbože, že tvoje dieťa by uniesli. Modlil by si sa? Áno, modlil by si sa. Modlil by si sa neprestajne. „Nie“ by si nebral ako odpoveď.

To je skutočná modlitba a je to tiež spôsob, akým sa momentálne potrebujeme modliť za svoj národ. Potrebujeme volať na Boha. Potrebujeme sa modliť, aby Pán svetu poslal duchovné prebudenie a cirkvi obživenie, aby Boh poslal do našich životov obrodenie.

https://www.harvest.org

„My vieme, že sme prešli zo smrti do života, pretože milujeme bratov.  Kto nemiluje brata, zostáva v smrti.“ (1J 3:14)

Pastor J. Vernon McGee raz povedal, že jediné cvičenie, ktoré niektorí kresťania praktizujú, je kritizovanie ostatných a unáhlené vytváranie záverov.

Keď vidím, ako medzi sebou kresťania bojujú, a čo je horšie, ako ich rozdeľujú teologické maličkosti či dokonca štýl služby, skľučuje ma to.

Všimni si, že keď nás Ježiš učil modliť sa: „Otče náš, ktorý si v nebesiach, posväť sa meno tvoje…“ použil slovo náš. Ježiš nás učí rodinnú modlitbu, ktorú Bohu predkladáme spolu s ostatnými veriacimi. V momente, ako sa staneš kresťanom, sa automaticky stávaš súčasťou Božej rodiny. Volá sa cirkev. Sme bratia a sestry v Kristovi.

V troch dojemných starozmluvných spovedných modlitbách − Ezdráš 9, Nehemiáš 9 a Daniel 9 – používajú autori často zámeno my. Ezdráš, Nehemiáš a Daniel nemali podiel na hriechoch, ktoré vyznávali, no všetci sa stotožnili s ľuďmi, za ktorých sa modlili. V podstate hovorili: „Pane, zhrešili sme proti Tebe. Spáchali sme toto zlo. Sme v tom všetci spolu.“

Pavol adresoval toto napomenutie Galaťanom: „Lebo jedno prikázanie obsahuje celý zákon v plnosti, ono:  Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého. Ale ak sa hryziete a žeriete medzi sebou, pozor, aby ste sa navzájom nezničili.“ (G 5:14-15) Nemali by sme sa medzi sebou hrýzť. Mali by sme sa milovať a odpúšťať si.

Niektorí ľudia sú milí a sympatickí. Niečo sa nám na nich páči, a tak je jednoduché ich milovať. Avšak nie všetci ľudia sú takí. Existujú aj hádaví a mrzutí ľudia, z ktorých sme akurát podráždení. Ak sú súčasťou cirkvi, potom sú to tiež naši bratia a sestry a my ich máme milovať. Ak nemilujeme nepríjemných ľudí, čo potom naozaj vieme o Božej láske?

https://www.harvest.org

„Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy.“ (Jk 5:13)

Keď sme s mojou ženou Cathe prechádzali najväčšou životnou krízou, ktorou bola smrť nášho syna Christophera pri autonehode, naučili sme sa modliť ako nikdy predtým. Naše modlitby neboli len žiadosti, ale boli to modlitby zo zúfalstva. Boli to modlitby, ktoré nám pomohli prežiť deň.

Prejsť a dodnes prechádzať danou krízou mi pomohli tri veci: modlitba, Božie Slovo a povzbudenie spoluveriacich.

Bezprostredne po tejto udalosti som zistil, že sa potrebujem modliť, aby som v noci zaspal. Potreboval som sa modliť za to, aby som ráno vstal z postele. Potreboval som sa modliť, aby som prešiel ďalším dňom. Nasledujúcu nedeľu, tri dni po tej autonehode, sme šli do zboru. Neskôr za mnou ľudia prišli a vraveli mi: „Greg, videli sme ťa s rodinou v kostole. Si silný. Nedokážeme uveriť tomu, aký silný si.“

Ja som v tú nedeľu nešiel do kostola preto, že som bol silný. Išiel som tam preto, lebo som bol slabý. Potreboval som Božiu pomoc. Potreboval som sa modliť. Potreboval som Božie Slovo a povzbudenie.

Dokonca aj keď veci idú celkom dobre, stále by sme sa mali modliť. List Jakuba 5:13 vraví: „Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy.“

Niekedy ideme do cirkvi premožení svojimi problémami. Uctievame Boha, počúvame kázeň z Božieho Slova a potom odídeme − naše problémy však zostávajú. Pozeráme sa však na ne inak, pretože sme videli Boha v Jeho sile.

Keď sa zastavíme, aby sme rozmýšľali nad Božou veľkosťou, získavame perspektívu. Ak máme veľkého Boha, naše problémy sú relatívne malé. Všetko je o tom, ako sa na veci pozeráme.

https://www.harvest.org