Laurie

„Jákob však zostal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora.“ (1M 32:25)

Jákob ublížil Ézavovi. Teraz to mal namierené späť, aby sa stretol so svojím bratom a nevedel, či ho Ézav zabije, alebo nie. Jákob sa však predtým stretol s Bohom.

Zdá sa mi veľmi zaujímavé, že Pán zostúpil k Jákobovi ako zápasník. Takmer akoby Boh vravel: „Chceš niečo z tohto? Vážne to chceš?  Vždy Stále so mnou bojuješ. Vždy Stále so mnou zápasíš. Hra sa začína. Tak teda poďme na to.“

Biblia nám vraví: „… a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora.“ (1M 32:24) Toto nebol anjel, bol to samotný Pán. Jákob nazval dané miesto „Peniel,“ čo znamená „Božia tvár“. Toto by sme nazvali mohli nazvať kristofániou, čo je zjavenie Ježiša Krista v Starej zmluve.

Ježiša primárne vnímame v Novej zmluve, ale skutočnosť je taká, že Ježiš ako súčasť Svätej Trojice existoval od počiatku. Preto nachádzame Krista rovnako v Starej zmluve. Objavuje sa tam na rôznych miestach. Som presvedčený o tom, že toto miesto je jedným z nich. Manipulátor Jákob sa stretol s Mesiášom. Ten, ktorý zatváral oči nad neprávosťou, sa stretol s Kristom. Zápasník súboj prehral.

Biblický komentátor C. H. Mackintosh povedal: „Ocitnúť sa osamote s Bohom je jediný správny spôsob, ako získať pravé poznanie seba a svojho pôsobu života... Bez ohľadu na to, čo si o sebe myslíme, alebo čo si o nás myslia ostatní, veľká otázka je, čo si o nás myslí Boh?“

Jákob bol úplne sám a musel premýšľať nad všetkým, čo urobil. To sa deje, keď sa ocitneš sám s Bohom. Niekedy sa potrebujeme odpojiť a ako povedal žalmista: „Utíchnuť a poznať, že On je Boh.“ Takto môžeme znova počuť Boží hlas.

https://www.harvest.org

„Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou…“ (2Pt 1:3)

Bol si už niekedy taký unavený z čakania, že sa niečo stane, že si si pomyslel, že to uskutočníš sám? Boh Jákobovi zasľúbil, že mu dá prvorodenstvo. Všetko, čo mal Jákob robiť, bolo čakať na naplnenie Božieho zasľúbenia. Namiesto toho zobral situáciu do vlastných rúk.

Niekedy Boha žiadame o to, čo nám už dal. Možno v manželstve prežívaš ťažké obdobie, preto sa modlíš: „Pane, potrebujem viac lásky. Nemilujem svojho manželského partnera tak, ako som ho zvykol milovať.“

Nepotrebješ sa modliť o viac lásky, pretože Biblia nám vraví: „A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.“ (Rím 5:5) Prestaň s čakaním na svoje emócie a začni konať s láskou.

Často citovaný text z 13. kapitoly  1. listu  Korintským , nazývaný hymnou lásky, nám nehovorí, čo láska je, ale čo láska robí. Láska je trpezlivá. Láska je dobrotivá. Láska všetko pretrpí. Láska sa neraduje z neprávostí, ale teší sa s pravdou. Vyjadruje to konanie lásky. Preto len konaj láskyplné veci.

Niekedy sa modlíme za viac moci a sily, pričom nám List Filipským 4:13 hovorí nasledovné: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ A 2Pt 1:3 vraví: „Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť.“

Je to, akoby si hovoril, že si na mizine a v banke by si mal 500 000 eur. Prečo nezájdeš do banky a nevyberieš si peniaze? Sú tam. Máš ich na účte. Použi ich teda.

Potrebou nás veriacich nie je nevyhnutne dostať viac, ale pracovať viac s tým, čo už máme.

https://www.harvest.org

„Keď Ho viedli, pochytili istého Šimona Kyrenejského, ktorý šiel z poľa, a položili naňho kríž, aby ho niesol za Ježišom.“ (Lk 23:26)

Pre mnohých nie je kríž nič iné ako moderná ozdoba – doplnok. Môžeme ich kúpiť v zlatom alebo prvotriednom striebornom prevedení, ozdobené perlami či diamantmi. Avšak kríž, na ktorom umieral Ježiš, nebol  módny doplnok. Bol to neopracovaný drevený nástroj, ktorý vyvinuli Rimania a slúžil doslova ako mučiaci škripec pre tých, ktorí na ňom umierali.

Biblia spomína, že Šimona Kyrenejského vybrali na to, aby niesol Ježišov kríž. V Jeruzaleme bol len na návšteve. Ani nevieme, prečo v ten deň bol na inkriminovanom mieste. Možno prišiel do mesta sláviť židovskú Veľkú noc alebo možno videl rozruch, a tak sa šiel pozrieť, čo sa deje. Nech sa tam Šimon nachádzal z akéhokoľvek dôvodu, dostalo sa mu jedného z najväčších privilégií, aké bolo kedy v ľudskej histórii udelené.

Rovnako aj my dnes máme spomínané privilégium. „A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.“ (Lk 9:23) Ježiš stále hľadá ľudí ako Šimon. Ľudí, ktorí budú niesť kríž.

Niekedy ľudia povedia: „Môj životný kríž sú moje deti. Ony sú krížom, ktorý nesiem.“ alebo „Mojím životným krížom je moja neschopnosť.“ Kríž však nie je niečo, čo nás trápi. Kríž je pre každého človeka rovnaký. Človek, ktorý v prvom storočí niesol v Jeruzaleme kríž, šiel na smrť.

Takže čo vlastne Ježiš hovoril, keď vyhlásil: „Berte svoj kríž deň po deň?“ Brať svoj kríž znamená uprednostňovať Božiu vôľu pred svojou vlastnou. Znamená to zomrieť svojím túžbam, plánom a voľbám. Brať svoj kríž znamená milovať Boha viac ako kohokoľvek či čokoľvek iné.

https://www.harvest.org

„Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy…“ (2. Korintským 4:17)

Aby sme mohli ďakovať, musíme si ako kresťania uvedomiť, že Boh má vo svojich rukách všetky okolnosti, ktoré obklopujú naše životy – aj dobré, aj zlé.

2. list Korintským 4:17-18 nám pripomína: „Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.“

Apoštol Pavol tiež napísal: „Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rímskym 8:38) Boh ťa miluje a vždy myslí na tvoj večný prospech. Boh je múdrejší než my. A ak nám vraví, že niečo nemáme robiť, má na to dobrý dôvod.

Diabol však nechce, aby si tomu veril. Bude ti do ucha šepkať: „Boh ťa nenávidí. Chce ti zničiť život. Všetky tie pravidlá v Biblii sú tam len na to, aby bol tvoj život neznesiteľný.Vy kresťania slúžite Bohu, ktorý vás utláča a nechce, aby ste sa bavili.“

Aká kopa nezmyslov. Žil som mimo Krista. Poznal som takzvanú zábavu, ktorú tento svet ponúka a nebola to vôbec zábava. Takisto som okúsil, že život s Kristom je naplnený a zmysluplný.

Musíme si uvedomiť, že Boh nás miluje a vždy myslí na náš večný prospech. Dokonca aj vtedy, keď to, čím momentálne prechádzame, je ťažké.

https://www.harvest.org

„Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“ (1Tes 5:18)

Istý nemocničný kaplán si viedol záznam o 2 000 pacientoch, ktorí boli zjavne blízko smrti a preukazovali znaky pokánia. Zaznamenal, že z tých, ktorí boli napokon uzdravení, len u dvoch vnímal niečo, čo považoval za zreteľné zmeny v ich duchovných životoch.  

Inými slovami, keď si ľudia mysleli, že zomierajú, chceli Božiu pomoc. Akonáhle však boli uzdravení, na Boha zabudli. Naďalej žili spôsobom, akým sami žiť chceli.

Boha žiadame o pomoc veľmi často, no keď ju poskytne, nijako mu za to nepoďakujeme. Čo by si si myslel o človeku, ktorý by ťa ustavične žiadal o prostriedky a láskavosti, a nikdy by si nenašiel čas, aby ti poďakoval? (Vlastne, myslím si, že takí ľudia existujú, voláme ich deti.)

Ďakuje sa ľahko, keď ide všetko podľa plánu. My však môžeme ďakovať aj v ťažkých časoch. Zamysli sa na Dávidom a jeho prekrásnymi žalmami, ktoré napísal. Jeden z mojich obľúbených je Žalm 63: „Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú. Tak Ťa budem žehnať za svojho života a v Tvojom mene budem dvíhať dlane.“ (v.3-4)

Mohli by sme si myslieť, že Dávid napísal tieto verše, keď si užíval prekrásny slnečný deň. V skutočnosti napísal Žalm 63, keď bol v exile na pustatine a utekal pred svojím synom Absolónom, ktorý chcel zaujať jeho trón. Uprostred svojho utrpenia a osobnej bolesti napísal: „Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú…“

Boha môžeme chváliť v dobrých časoch, ale môžeme Ho chváliť aj v časoch zlých. Dávaš mu chválu, ktorú si zaslúži?

https://www.harvest.org

„Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán.“ (L 17: 15-16)

Biblia rozpráva príbeh o desiatich mužoch, ktorí naozaj mali byť Bohu za čo vďační. Ježiš sa ich zázračne dotkol. Pred týmto dotykom boli úplnými vyvrheľmi, spodinou spoločnosti. Spomínaní muži boli malomocní. V danom období histórie nebolo možné klesnúť na spoločenskom rebričku oveľa nižšie, než s touto nevyliečiteľnou chorobou.

Ak sa zistilo, že je nejaký človek malomocný, nemohol byť v kontakte s inými ľuďmi. Musel opustiť svoj dom a priateľov a žiť oddelene. Máme tu teda mužov, ktorí žili tento izolovaný, utrápený a osamelý život. Počuli však o Ježišovi. Počuli, ako dotykom uzdravoval ostatných.

Volali teda na Pána a žiadali ho o Jeho uzdravujúci dotyk. Títo muži teraz pred Ježišom stáli v rôznych štádiách rozkladu. Ich oblečenie bolo roztrhané od neustáleho trúchlenia. Ich hlavy vychudnuté na kosť neboli pokryté. Podľa Mojžišovho zákona sa od nich vyžadovalo, aby kričali: „Nečistý! Nečistý!“  všade, kadiaľ šli.

Ježiš im však neodpovedal špeciálnymi efektmi, dokonca ani dramatickým dotykom. Len jednoducho povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A oni to urobili. A skúste uhádnuť, čo sa stalo? Boli uzdravení.

Napriek tomu sa však len jeden z nich rozhodol vrátiť späť a poďakovať. Biblia prezrádza, že to bol Samaritán, čo pre nás osobne nič neznamená. No Židia a Samaritáni spolu zvyčajne nejednali. Židia Samaritánmi opovrhovali. A predsa, nebol to jeden zo synov Abraháma, ktorý sa prišiel poďakovať. Bol to Samaritán. Ježiš  to ocenil.

Keď ide o žiadanie Boha o pomoc, sme rýchli. Pamätajme však na to, aby sme boli rovnako rýchli aj v ďakovaní za Božie odpovede na naše žiadosti.

https://www.harvest.org

„Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch.“ (Ž 107:8)

V Starej zmluve nachádzame zaujímavý príbeh o netradičnom prístupe kráľa Jóšafata, keď proti nemu jeho nepriatelia rozpútali vojnu. Namiesto toho, aby najprv poslal svoju armádu, poslal do boja spevácky chór a hudobníkov.

Predstav si tú scénu: „Dobre teda, tu máme plán na dnešný deň. Vonku sa nachádza armáda, ktorá je po zuby ozbrojená. Preto tam vyšleme chór a hudobníkov.“ Ak by som bol členom chóru, možno by som sa zamyslel nad tým, či sa kráľovi páči naša hudba.

K tejto nezvyčajnej bojovej taktike však nasmeroval Jóšafata Boh. V Biblii čítame, že Jóšafat vybral Hospodinových spevákov, aby spievali Bohu chválospevy, oslavovali krásu Jeho svätosti a prechádzali sa pred ozbrojencami  so slovami: „Ďakujte Hospodinovi, lebo Jeho milosť trvá naveky.“

A presne to aj robili. Biblia nám vraví, že keď začali spievať a chváliť, Boh proti ich nepriateľom  nastražil útok zo zálohy, takže boli porazení. Boží ľudia boli schopní vstúpiť do danej situácie s vďakyvzdaním, pretože Boh to mal v rukách.

Keď prichádzame pred Boha s prosbou o nové požehnania, nemali by sme zabúdať poďakovať mu za tie, ktoré sme už od neho dostali.

Žiadal si v poslednej dobe Boha o pomoc a On sa ťa zastal a zasiahol? Vrátil si sa pred Jeho tvár a povedal „ďakujem“?

Ak by sme sa zastavili a porozmýšľali nad tým, na koľko modlitieb, ktoré sme Bohu predložili, nám odpovedal, a ako zriedka prichádzame späť k Nemu, aby sme mu za to poďakovali, boli by sme možno prekvapení. Vo vďakyvzdaní by sme mali byť rovnako cieľavedomí, ako v žiadaní o Jeho pomoc.

https://www.harvest.org

„Ňou si predkovia získali (dobré) osvedčenie.“ (Žid 11:2)

Už si sa niekedy pozeral do zväčšovacieho zrkadla?. Je znepokojujúce, keď sa celý vidíš tak zblízka. Nie je zlé, keď vidíš svoje nedostatky, slabiny a hriechy. Len nedovoľ, aby ťa definovali.

Biblia hovorí: „Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové.“ (2K 5:17) V jedenástej kapitole Listu Židom sme oboznámení s takzvanou sieňou hrdinov viery, ktorá nám predstavuje úžasnú zbierku osobností. Pri niektorých osobnostiach by sme to čakali, no nachádzajú sa tam aj takí ľudia, ktorých by sme tam nečakali, ako napríklad Jákob.

Pri všetkej úprimnosti musíme priznať, že tento muž sa väčšinu času javil ako poriadny lotor. Pripomína nám to, že jedenásta kapitola Listu Židom je plná obyčajných ľudí ako sme my. Boli to ľudia, ktorí zmenili svet. Rovnako aj my môžeme byť tí, ktorí zmenia svet.

Hrdinovia viery z listu Židom zistili, že tajomstvom úspechu nie je talent. Nie sú to príležitosti či postavenie. Je to viera v Boha. Títo ľudia mali od dokonalosti ďaleko. Často padali. Nenachádzajú sa však v sieni hrdinov viery preto, lebo boli veľkí ľudia. Sú tam preto, lebo mali vieru vo veľkého Boha.

Fascinuje ma to, že v tejto pasáži Písma nenájdeš jedinú zmienku o ich hriechoch. A oni všetci hrešili. Napriek tomu sa tu ich zlyhanie nespomína. Prečo? Pretože im bolo odpustené a Boh dáva druhé šance. Máme tu obraz toho, kým sa stali, nie kým boli.

Podobne sa Boh pozerá na teba. Keď ťa vidí, vidí dielo vo vývoji. Nevidí len to, kým si práve teraz. Vidí to, kým sa môžeš stať.

https://www.harvest.org

„Keď Abrahám vystrel ruku a vzal nôž, aby zarezal syna…“ (1M 22:10)

„Izák ležal na oltári. Keď Abrahám vystrel ruku a vzal nôž, aby zarezal syna, zavolal na neho z neba anjel Hospodinov: Abrahám, Abrahám! A ten odpovedal: Tu som. Tu mu on riekol: Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu, lebo teraz som spoznal, že sa bojíš Boha, a neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jediného syna.“ (1M 22:11-12)

Všimni si, že Biblia  nevraví, že to bol niektorý z Hospodinových anjelov. Biblia vraví, že to bol Anjel Hospodinov. Kto teda Abrahámovi rozkázal obetovať svojho syna? Bol to Boh. Napriek tomu anjel povedal: „neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jediného syna.“

Nemyslím si, že to bol anjel; domnievam sa, že to bol Ježiš, ktorý vstúpil do danej situácie a Abraháma zastavil. Nazýva sa to kristofánia, čo je zjavenie Ježiša v Starej zmluve. Vieme, že Ježiš existoval prv než sa narodil v Betleheme, pretože je súčasťou Božej Trojice. Vždy existoval, ako aj Otec a Duch Svätý.

Pravidelne sa zjavoval v Starej zmluve a myslím si, že v tomto prípade ide o jedno z týchto zjavení, keď zasiahol a povedal Abrahámovi, aby svojho syna Izáka neobetoval. A predsa, keď Ježiš išiel na kríž, nikto ho neomilostil. Ježiš podstúpil smrť − Boží hnev. Nebolo nič, čo by zastavilo obrovskú silu Božieho hnevu. V plnej miere zostúpil na Ježiša Krista, ktorý namiesto nás zomrel na kríži. Udialo sa to tak preto, lebo Boh nás miluje. Boh vlastne povedal: „Milujem ťa tak veľmi, že som ochotný obetovať svojho vlastného Syna na kríži, aby si ty mohol vstúpiť do vzťahu so mnou.“

Máš momentálne s Bohom tento vzťah?

https://www.harvest.org

„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (J 3:16)

V príbehu Abraháma a Izáka nachádzame krásny obraz toho, čo sa udialo na golgotskom kríži. Vidíme v ňom otca, ktorý bol ochotný urobiť najväčší krok v poslušnosti Bohu. Takisto vidíme, čo sa stalo, keď za nás Ježiš umieral na kríži. Otec bol ochotný obetovať svojho syna a syn bol ochotný obetovať sa.

Väčšina biblických komentátorov verí, že v danom čase mal Izák približne 18 – 20 rokov. Niektorí veria tomu, že mohol mať okolo 33. Židovský historik Josephus si myslel, že mal 25rokov. Koľkokoľvek rokov Izák mal, jedna vec je jasná: nemusel to spraviť, ak by nechcel, no on ochotne šiel. Nie je to dokonalý obraz toho, čo sa udialo na kríži? Otec, ktorý tak veľmi miloval svojho Syna, Ho obetoval. A Jeho Syn, s vedomím, čo sa ide udiať, ochotne šiel.

Naše deti sú Božím darom. Nevlastníme ich. Patria Jemu. Našou úlohou je viesť ich k Pánovi. Rovnako, všetko čo sme v živote nadobudli − každý majetok, zručnosť, schopnosť, každý talent −, nám daroval Boh. Myslím si, že je dobré tieto veci neustále spätne odovzdávať Bohu so slovami: „Pane, ty si mi to všetko dal a ja ti to dávam späť.“ Si ochotný to urobiť? Abrahám bol.

Dá sa povedať, že všetci máme v životoch svojich Izákov, niečo alebo niekoho, koho veľmi milujeme. Je dobré, ak ich odovzdávame Bohu, pretože pre nich neexistuje bezpečnejšie miesto ako v Božích rukách. Ľudia, ktorí menia svet, odovzdávajú všetko Bohu, pretože všetko pochádza od Neho.

https://www.harvest.org