Boh zaopatruje - 26. október

„Vieme totiž, že keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach.“ (2K 5:11)

Smrť je pre kresťana zamenenie stanu za budovu. Tu na zemi sme ako pútnici či kočovníci, žijeme v krehkých, chatrných domoch. Podliehame chorobe, bolesti a nebezpečenstvu. V momente smrti však zameníme tento rozpadávajúci sa stan za dom, ktorý nie je postavený rukami, ale je večný v nebesiach. Túlavý pútnik prichádza do svojho skutočného domova v momente smrti a dostáva oprávnenie na sídlo, ktoré nikdy neschátra a nerozpadne sa. Myslíš si, že Boh, ktorý zaopatruje tak bohato v tomto živote, ti po smrti nič nazaistil? Biblia vraví, že sme cudzincami v cudzej krajine. Tento svet nie je naším domovom, naše občianstvo je v nebi. Keď kresťan umiera, prichádza do Kristovej prítomnosti. Ide do neba, aby strávil večnosť s Bohom.

Modlitba dňa

Drahý Pane, udržuj ma dnes vo vedomí, že ako Tvoje dieťa nemám skutočný domov na tejto zemi, ale že jedného dňa zamením tento stan za príbytok, ktorý si mi v nebi pripravil.

Billy Graham Evangelistic Association

Prekonanie neprekonateľného - 25. október

„Desiaty deň prvého mesiaca ľud vystúpil z Jordánu a utáboril sa v Gilgále, na východných hraniciach Jericha.“ Joz 4:19

Nastal deň zúčtovania pre Jericho. Obyvatelia mesta boli veľmi skazení a zaslúžili si odsúdenie. Dejiny vravia, že Kanaánci zneužívali svoje deti ako prostitútky pre falošných bohov a dokonca ich aj obetovali na pohanských oltároch. Nevyhýbali sa žiadnemu druhu modloslužby, zvrátenosti a hriechu.

Toto zlo sa dialo dlhé roky a Boh ho trpezlivo znášal, od čias Abraháma po Mojžiša – počas štyristo rokov. Ľudia z Jericha mali množstvo času na pokánie, veď vedeli, že sa blížia Izraeliti. Keď sa špehovia stretli s Rachab, povedala im: „lebo sme počuli, ako Hospodin vysušil vody Červeného mora pred vami, keď ste vychádzali z Egypta, i čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Síchónovi a Ógovi, na ktorých ste vykonali kliatbu. Keď sme to počuli, zmalomyseľnelo nám srdce a nikto nemal odvahu pred vami;“ (Joz 2:10-11)

Títo ľudia vedeli o zázrakoch, ktoré Boh vykonal pre Izrael, a predsa ich srdce zostalo zatvrdené. Potom prišli Izraeliti, deň po dni pochodovali okolo ich mesta. Kanaánci mohli ľahko povedať: „Prišiel deň súdu! Kajajme sa! Vstúpte do nášho mesta – chceme slúžiť vášmu Bohu!“ Namiesto toho sa Izraelitom asi posmievali. Možno na nich hádzali odpadky. Ale potom prišiel posledný deň, Izraeliti zatrúbili na trúby, vykríkli a múry Jericha spadli.

Ako izraelský ľud môžeš prekonať neprekonateľné. Len urob, čo ti Boh hovorí, a dôveruj Mu. Nejestvuje nemoc, ktorú by nemohol uzdraviť. Neexistuje potreba, ktorú by nemohol naplniť. Nie je problém, ktorý by nedokázal vyriešiť. A nejestvuje človek, ktorého by nemohol zachrániť. Len Mu dôveruj.

https://www.harvest.org

Aké bude nebo - 24. október

„Nič zlorečené viac nebude. Trón Boží a Baránkov bude v ňom a Jeho služobníci Mu budú slúžiť,“ (Zjv 22:3)

Biblia naznačuje, že Nebo bude miesto ohromného porozumenia a vedomosti o veciach, ktoré sme sa tu na zemi nikdy nenaučili. Keď bol sir Isaac Newton starý, povedal jednému človeku, ktorý vychvaľoval jeho múdrosť: „Som ako dieťa na pobreží, ktoré kde tu zbiera kamene a mušle, ale obrovský oceán pravdy stále leží predo mnou.“ A Thomas Edison raz vyhlásil: „Neviem ani milóntinu percenta o čomkoľvek.“ Mnohé Božie záhady – bôle srdca, skúšky, sklamania, tragédie a Božie mlčanie uprostred utrpenia – budú odhalené v nebi.

Modlitba dňa

Všetky otázky budú zodpovedané, milujúci Otče, keď zastanem svoje miesto v nebi, aby som Ťa oslavoval.

Billy Graham Evangelistic Association

Zamoč si nohy - 23. október

„Teraz prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu zmluvy: Keď vojdete na okraj jordánskych vôd, zastavte sa v Jordáne.“ Joz 3:8

Medzi novou generáciou Izraelitov a zasľúbenou zemou ležala obrovská bariéra – rieka Jordán. Určite nebola taká veľká ako Červené more, ale bola stále príliš veľká – dosť na to, aby sa tam nedostali. Preto Pán urobil mimoriadne znamenie len pre nich: rozdelil vody.

Zaujalo ma, že Boh prikázal kňazom, aby vošli do rieky, kým ešte tiekla. Vody zastali až potom, čo si namočili nohy.

Niekedy Boh povie: „Urob tento malý krok viery. Musíš si najprv namočiť nohy.“ Nestane sa to priamo pred tebou; musíš chcieť podstúpiť riziko.

To, čo Boh chce urobiť v našich životoch, často vyzerá v mnohých ohľadoch úplne opačne, ako sme očakávali. Ale Boh nám v Izaiášovi hovorí: „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky… tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.“ (Iz 55:8-9) Boh zámerne mení svoje metódy, aby sme Ho sústavne očakávali.

Ak chceš uspieť v manželstve, v službe, v zamestnaní a v čomkoľvek, čo robíš, Boh hovorí, že by si mal robiť toto: „hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ (Mt 6:33)

Poznám ľudí, ktorí sa celý život hnali za úspechom, a nikdy ho nedosiahli. Stále hľadajú finty, ktoré by im dopomohli na vrchol. Potom poznám takých, ktorí jednoducho nasledujú Pána, žijú čestne, zbožne a bezúhonne a ťažko pracujú, a Boh ich mnohými spôsobmi požehnáva. Hľadaj najprv Boha a On ti dá všetko, čo potrebuješ.

https://www.harvest.org

Tri druhy radosti - 22. október

„A učeníci naplnení boli radosťou a Duchom Svätým.“ (Sk 13:52)

Biblia hovorí o troch druhoch radosti. Prvá je sexuálna rozkoš, žiadostivosť tela, o ktorej Písmo hovorí, že je hriešna a zlá. Druhá je manželská radosť, ktorá nie je zlá, ale nemali by sme všetku svoju pozornosť sústrediť na jej aktivity, aby nezabrala miesto Boha. A potom je tu tretí druh radosti, ktorou je stála radosť. Máš tento druh radosti? Nie je závislá na okolnostiach či pocitoch. Je to radosť, ktorá prúdi hlboko a pochádza z Božieho Ducha.

Modlitba dňa

Všemohúci Bože, nech moja radosť vždy pochádza z naplnenia radosťou Tvojho Svätého Ducha.

Billy Graham Evangelistic Association

Čo láme Božie srdce - 21. október

„Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním a povedal: „Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj!  Teraz je to však skryté pred tvojimi očami.“ (Lk 19:41 – 42)

Ako Ježiš vstupoval do Jeruzalema, davy oslavovali. Smiali sa. Veselili sa. Mali sa skvele. A čo robil Ježiš? Uvidel mesto a zaplakal nad ním. Bol tu dav, ktorý šalel, a Ježiš plakal. Dav sa radoval, a Kristus smútil.

Prečo Ježiš plakal, keď uvidel Jeruzalem? Keďže bol vševedúci Boh, Ježiš vedel, že títo nestáli ľudia, ktorí volali: „Hosana!“ budú čoskoro kričať: „Ukrižuj Ho!“ Vedel, že jeden z jeho starostlivo vybraných učeníkov – Judáš, Ho zradí. Vedel, že ďalší učeník, Peter, ho zaprie. Vedel, že veľkňaz Kaifáš, bude spolupracovať s rímskym miestodržiteľom Pilátom, aby Ho usmrtil. A poznal budúcnosť Jeruzalema. Videl 40 rokov dopredu, ako bude v rukách cisára Tita a jeho rímskych légií spustošený.

Ježiš plakal takisto preto, lebo jeho služba sa blížila ku koncu. Čas bol krátky. Uzdravil jeho chorých. Vzkriesil jeho mŕtvych. Vyčistil ich malomocenstvo. Nakŕmil jeho chudobných. Odpustil im ich hriechy. Napriek tomu ho poväčšine odmietli. J 1:1 vraví: „Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali.“ A preto plakal. Toto zlomilo jeho srdce a stále láme.

Nevera a odmietnutie láme Božie srdce, pretože pozná ich dôsledky. Ak sú však dvere ľudského srdca zatvorené, odmieta vstúpiť násilne. Bude iba klopať, aby ten prístup získal. Dal nám možnosť slobodnej voľby. Keď si však vyberieme zlú vec vie, bude to mať následky – v tomto a budúcom živote. A Jeho srdce je zlomené.

https://www.harvest.org