Zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. Zj 21,4

Deň keď môj syn Christopher odišiel do neba, bol môj najťažší deň v živote. Narodeniny sú ťažké. Vianoce sú ťažké. Veľká Noc je ťažká. Je zaujímavé ako je každá udalosť naplnená spomienkami o ktorých ani nevieme že sme mali. V ten deň som sa stal členom klubu, kde som nikdy nechcel patriť; klubu tých čo stratili svojich milovaných, konkrétne deti. Ľudia si vždy vylievajú srdcia keď o tom dni hovorím. Začnú mi hovoriť svoje príbehy, ktoré ma dovedú k slzám potom, čo počujem od ďalších rodičov, ktorí tiež stratili svoje deti a ako sú inšpirovaní Cathy a mnou. Ďakujem za to Bohu. Napriek všetkej bolesti a tragédii, ak vieme niekomu priniesť trochu nádeje a útechy, tak ďakujem Bohu za to že môžeme mať radosť uprostred takej tragédie.

Ak by to bolo na mne, tak by som vrátil môjho syna ihneď. Ale takú možnosť samozrejme nemám. Jednoducho poviem, „Pane, nechcem premrhať moju bolesť. Ako ju môžem použiť na Tvoju slávu?“ Okolo nás je veľa zranených ľudí. Viem čím prechádzajú. Zistil som, že rozprávanie o nebi mi pomáha. Núti ma to zamerať sa a myslieť na to kde je môj syn teraz. Možno máš niekoho, kto je v nebi – dieťa, súrodenec, rodič, starý rodič či manžel/manželka. Ak on alebo ona verili v Krista, tak máš nádej.

A tá nádej je v Nebi.

To „zbohom“ nie je navždy; je to „uvidíme sa neskôr“. Našich milovaných uvidíme opäť. Ako kresťania nikdy nehovoríme zbohom.

https://www.harvest.org/