„A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou.“ Lk 19:6

Čo urobí úbohá, smädná, vyhladovaná duša, keď počuje volanie Krista? Rýchlo zlezie dole a príjme Pána Ježiša s takou radosťou, akoby bol navždy Jeho svätým chrámom, tak ako svätý Pavol povedal v 1. Kor 6:19-20: „Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“ Keď je v tomto chráme slávnosť, nepočuť zvony ani cimbaly, nepočuť hrať organ, zvuk hobojov, nevidieť rozvinuté transparenty na kostolnej veži. Skôr je to ukrytý chrám, ktorý Duch Svätý pozná, ale pre človeka a diabla je neznámy. Samotný Boh posudzuje chrám, vidí všetko, čo je skryté. Pretože On nechce, aby svet vedel, keď zaspáva so svojou nevestou...

No aj tak je tento duchovný chrám zasvätený Bohu v krste, keď svoje meno odovzdáš Kristovi, svojmu Kapitánovi a keď prijmeš Slovo posvätenia. V podstate je to sväté takým spôsobom, že sám Pán zničí a potrestá toho, kto zraní a znesvätí tento chrám, tak ako hovorí svätý Peter: „Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? Kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý, a tým ste vy!“ (1 Kor 3:16-17)

Kristus sám seba vydal za tento chrám, aby mohol byť posvätený pre toho, ktorý v ňom prebýva, tak ako opäť svätý Peter hovorí: „A my sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh (3 Mojž 26:11-12). Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. (2 Kor 6:16). Kto by nechválil takého dobrého, láskavého pomocníka, ktorý sa zastaví pri hriešnikovi, ak by sme Ho len prijali? „Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno“ (J 1:12). Pretože si uchovávajú Jeho Slovo a milujú Ho. Preto Kristus hovorí: „... a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho“ (J 14:23).

St. Louis ed., 11:2420 – 2422.