Potom mu povedal: Ja som Boh tvojho otca – Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba. Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.“ Ex 3:6

Boh sa na tomto mieste chváli, že toto je Jeho večné meno, ktorým ho máme oslovovať; a ak nemáš záujem o tohto Boha, minieš pravého Boha. Kristus opäť cituje tento text proti sadukajom (Mt 22:32) a dobre ho interpretuje v súvislosti so vzkriesením mŕtvych. Sadukaji totiž napriek ich viere, že nejaký boh existuje, neverili, že by po tomto živote mohol existovať iný život, neverili, že existujú anjeli a duchovia; a Mojžišovmu zákonu rozumeli iba povrchne, rovnako ako Židia. No Kristus hovorí sadujakom (Mt 22:29): „Blúdite, pretože nepoznáte Písmo ani moc Božiu. Nerozumiete, čo je vzkriesenie mŕtvych.“

A tu sa uvádza, že Boh hovorí: „Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov.“ Z toho Kristus vyvodzuje, že existuje posmrtný život. A dokazuje, že vzkriesenie mŕtvych je v texte založené na tom, že Boh je Bohom živých a nie mŕtvych. Lebo to, čo ničím nie je, to, čo je na zemi roztrúsené ako prach, nemá Boha. Ak má existovať nejaký Boh, potom musí byť niečím Bohom, a na tých, v ktorých je, prúdi  absolútna dobrota... Naznačená je tu teda aj otázka vzkriesenia mŕtvych; lebo Boh hovorí: „Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov.“ Ak je teda Boh Abrahámov, potom Abrahám musí žiť. Ak je Boh Izákov, tak Izák musí žiť... Sú to silné a úžasné slová, že Izák, Abrahám a Jákob vstanú z mŕtvych a budú žiť, a to nielen ako telá, ale ako celý človek – v tele a duši. No ako je to možné? Abrahám, Izák a Jákob umreli, ich telá sa rozložili a zhnili; zdá sa, že z nich nič neostalo. Kristus odpovedá a hovorí, že Jeho Slovo je pravdivé a že text Svätého Písma neklame – a teda mŕtvi musia žiť. Napriek tomu, že umreli, stále žijú; žijú dokonca aj v smrti. Všetci sú totiž živí pred naším Pánom Bohom; no nám ľuďom len zmizli z dohľadu. Stále žijú, no stretnutie s nimi nás ešte len čaká, keď pred nás budú opäť privedení v posledný deň. Žijú v Bohu; a to, čo žije pred ním, je vopred pripravený život; v krátkom momente budú aj oni znovu žiť.

To je dôvod, prečo sv. Pavol cituje proroka Izaiáša (1. Kor 15:54; Iz 25:8): „Pohltená je smrť vo víťazstve.“ Praotcovia umreli, len aby sa im zmenili ich pozemské telá. Je to len premena. Boh teraz v smrti pracuje na pozemskom tele, aby bolo opäť rovnako žiarivé a nádherné ako slnko na oblohe. Pred naším Pánom Bohom neexistuje smrť, a v našich fyzických očiach by mala byť smrť len znamením na ceste. Naše umieranie je totiž ako opätovné narodenie: Čím sme boli ty a ja pred sto rokmi? No Boh nás neskôr stvoril a priviedol k životu. Rovnakým spôsobom vie opäť vytvoriť telo, mäso a krv tým, ktorí umreli pred stovkami rokov. Pred ním všetko žije: tí, ktorí sa ešte nenarodili, aj tí, ktorí už áno. Preto z toho vyvodzuje, že existuje vzkriesenie mŕtvych. Abrahám, Izák a Jákob totiž nezomreli, ale žijú. Ale nepochovali ich predsa? Áno, sú preč; no keď nám zosnulí zmiznú z očí, je to len ich premena. Boh ich teraz premieňa, lebo budú žiť pred Ním.

St. Louisské vyd., 3:728 – 732.