Kde je tvoja nádej? - 23. február

„A teraz, čo očakávať, Pane? K Tebe sa nesie moja nádej.“ Ž 39:8

More narážalo na skaly v obrovských mohutných vlnách. Všade boli blesky, ozývalo sa hrmenie, fúkal vietor; no malý vtáčik i naďalej spal hlbokým spánkom v pukline skaly, s hlavou pokojne uloženou pod krídlom. Toto je pokoj – schopnosť spať uprostred búrky! V Kristovi sme uvoľnení a pokojní aj uprostred zmätku, nejasností a zložitosti života. Búrka vyčíňa, no naše srdcia sú pokojné. Nakoniec sme našli pokoj!

Modlitba dňa

Vďaka Ti, drahý Pane, za nádej, ktorú mám v Tvojej všetko obklopujúcej večnej láske.

Billy Graham Evangelistic Association

Mimoriadne zaváhanie - 22. február

Irán: Kazateľ Roubak

„Protivníkov nech krotko karhá, či by im Boh nedaroval pokánie, aby poznali pravdu.“ (2. Tim 2:25)

Bolo už po polnoci a väzeň bol unavený. Nachádzal sa uprostred 28-dennej samotky v iránskom väzení a modlil sa, aby mu Boh pomohol vydržať. Začul, ako ktosi zaklopal na dvere, ale bol unavený a podráždený.  

„Kazateľ,“ povedal strážnik, „chcem sa s tebou porozprávať o Ježišovi.“

„Choď preč,“ zamrmlal kazateľ. „Nechcem s tebou hovoriť.“

„Ale musíš,“ povedal strážnik. „Si predsa kazateľ.“

Mladý iránsky strážnik mal mnoho otázok. Chcel vedieť, aký je rozdiel medzi kresťanstvom a islamom, medzi Alahovými zaťažujúcimi požiadavkami a milujúcim volaním nebeského Otca.

Dvaja muži spolu hovorili štyri hodiny, a kazateľ mu za ten čas vysvetlil kresťanskú vieru, spasenie od hriechu skrze Ježišovu smrť na kríži, aj to, ako môže prijať Krista do svojho života.

O 4:30 ráno na ďalší deň sa spolu modlili. Strážnik prijal Krista do svojho srdca so slzami stekajúcimi po tvári. A kazateľ, tiež so slzami v očiach, ho uvítal v Božom kráľovstve.

Ako strážnik vstúpil do nového života, kazateľ pocítil zmenu aj vo vlastnom srdci. „Po prvýkrát,“ povedal neskôr „bola všetka moja horkosť preč.“ Jediné, čo cítil, bola láska k väzniteľom a moslimom v jeho domovine. Jeho služba po tejto skúsenosti sa veľmi rozrástla.  

Pri nábytku, ktorý sa dedí z generácie na generáciu sú nedostatky krásy kompenzované nostalgiou. Špeciálna stolička, ktorá patrila tvojim starým rodičom so sebou prináša vzácne spomienky, ktoré zatieňujú škvrny a fľaky či iné znaky opotrebovanosti. Ošúchaná a poškrabaná cédrová skriňa, ktorú kedysi vlastnil vzácny príbuzný je istým druhom pokladu nevyčísliteľnej hodnoty. Rovnako nám Boh môže dať špeciálnu lásku pre nehodných. Môže nám pomôcť vidieť hodnotu v nehodných. Jeho láska môže zatieniť chyby druhých – rovnako ako to robí s tvojimi hriechmi. Vyskúšaj a uvidíš. Pros Boha, aby ti pomohol milovať nesympatických ľudí tým, že ich budeš vidieť Jeho očami.  

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Znamenia posledných dní - 21. február

„Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka.“ Mt 24:37

Typ písma, ktorý väčšina novín používa pre ohromujúce správy, sa volá Second Coming (Druhý príchod). Týmito veľkými tlačenými písmenami oznámili kapituláciu Nemecka a Japonska v 2. svetovej vojne aj atentát na prezidenta Kennedyho. A raz ich noviny použijú aj na to, na čo boli vytvorené: na druhý príchod Ježiša Krista.

Hoci zatiaľ ešte nie sú na titulných stranách palcové titulky, určite je mnoho znamení posledných čias. Bolo by zaujímavé otvoriť Bibliu a noviny či internetové stránky a pozrieť sa, koľko biblických proroctiev sa doslova napĺňa pred našimi očami.

Ježiš povedal, že klíma v spoločnosti bude v dobe pred Jeho príchodom podobná, ako bola počas Nóachovho života. Za Nóacha prevažovali dva hriechy: nesmierne násilie a sexuálna zvrhlosť. 1M 6:5 o tom hovorí: „Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé.

Biblia nám tiež hovorí: „ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu“ (Mt 24:38). Mohli by sme to parafrázovať – bežný život.

Nóach budoval obrovskú loď a určite si o ňom mysleli, že je svojím spôsobom vyšinutý. Rovnako budú ľudia prehliadať prorocké varovania aj v posledných dňoch. Nápis na stene je pre každého, kto mu venuje pozornosť. A predsa Ježiš povedal, že do veľkej miery bude všetko ako normálne.

Nóachovi sa posmievali. A ako nasledovníkom Ježiša sa budú posmievať aj nám. To je tiež znamenie posledných čias.

https://www.harvest.org

Prečo musel Kristus trpieť? - 20. február

„Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Lk 23,34

Otvorme naše srdcia a hľaďme na Krista, nášho Pána, vo všetkej pravde. Vaše oči neuvidia žiadnu parádu; uvidia len hanbu a biedu, ktorá žalostne visí na kríži. No pozrite do Jeho srdca, tam uvidíte poklad, za ktorý mu nebudete nikdy schopní vzdať dostatok vďaky. Je vyzdobený nádhernou a úprimnou poslušnosťou voči svojmu nebeskému Otcovi, ktorý dovolil, aby bol opľutý, zbitý a mučený na Jeho slávu. V tomto živote je pre nás nemožné vidieť taký poklad; no vieme, že všetky perly, zamat a zlato sa s ním nedajú porovnať. Ďalšia časť toho pokladu je tá nádherná láska od Pána, ktorý nepovažoval svoj život za taký dôležitý, aby ho ušetril, ale položil ho za nás, lebo vedel, že to potrebujeme viac než čokoľvek iné. Kto z nás vie dostatočne pochopiť a obsiahnuť Kristovu lásku voči nám? Takú oddanú, že aj uprostred utrpenia, mučenia a hanby nevyriekol ani jedno zlé slovo voči nám, za ktorých trpel.

Toto je dokonalá a najúprimnejšia láska: vydáva sa za nás až tak, že zabúda na vlastné nebezpečenstvo či utrpenie. Je to ako keď sa matka či otec rozbehnú skrze oheň, aby zachránili svoje deti. Ich láska je taká obrovská, že neberie ohľad na vlastné nebezpečenstvo, ale jediné, čo ju zaujíma, je pomoc milovaným deťom. Podobne, aj srdce nášho Pána horí tak, že sa dokáže preraziť skrze bolesť ako oheň, cez ktorý uteká, aby nás zachytil do svojej lásky a milosti. A toto je pravý poklad, ktorým je náš Pán vyzdobený. Možno to zvonku nie je vidieť, ale zvnútra je, tak ako to aj Jeho slová potvrdzujú. A preto sa vždy pozerajme a pamätajme na Kristove utrpenie z pohľadu milovaných detí – ktorými sme, za ktoré bol Ježiš ochotný podstúpiť akúkoľvek bolesť či hanbu, aby nás zachránil. Táto skutočnosť nás nemá len utešiť, ale aj posilniť nás voči všetkým jedom od diabla, ktoré pápež vlieva do ľudí, snažiac sa ich dostať do neba ich vlastnou spravodlivosťou, skutkami a zásluhami. Veď ak by sme sa dokázali dostať do nebeského kráľovstva vlastnými zásluhami, tak načo Kristus, Syn Boží, musel trpieť?

Boh nikdy nerobí chyby - 19. február

„Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova.“ 2Kor 12:9

Boh je nám obzvlášť blízko, keď ležíme chorí na lôžku. Boh spôsobí, že posteľ bude mäkká a osvieži ju svojou prítomnosťou a nežnou starostlivosťou. Posteľ spraví pohodlnou a zotrie nám z očí slzy. V takom čase nám slúži svojou mimoriadnou citlivosťou a preukazuje nám svoju obrovskú lásku. Povedzte mi, prečo záhradník zastriháva a prerezáva ružové kríky a prečo niekedy odreže aj zdravé vetvy, a ja vám poviem, prečo na Božích ľudí prichádzajú súženia. Božia ruka sa nikdy nepošmykne. Nikdy nerobí chyby. Každý Jeho pohyb je pre naše dobro a slúži pre naše večné blaho. Často musí zmeniť náš tvar a zničiť náš výzor. Deformita niekedy predchádza súlad.

Modlitba dňa

Drahý Pane, keď príde obdobie skúšok, pomôž mi ich oslavovať pre Tvoje meno.

Billy Graham Evangelistic Association

Kráčať, nie lietať - 18. február

Život v Bohu, život v atmosfére viery je ako revolúcia. Ide tu o život premieňajúce evanjelium! Prvým krokom k tomu, aby sme túto revolúciu zažili, je, že chceme úplnú zmenu svojho života.

A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle... (R 12,2)

Nepripodobňujte sa tomuto svetu je príkaz, ktorý hovorí o voľbe, ktorú musíme urobiť sami. Premieňanie je však proces, ktorý nerobíme sami. Je to niečo, čo dovolíme Bohu, aby urobil v našom živote.

Dovoľ Božej milosti, aby konala svoje dielo v situácii, ktorá je z ľudského pohľadu beznádejná. Beznádejná, ak do nej nevstúpi Boh. Bolo by tragické, keby bola Božia milosť len právnym aktom, ktorý by múdro zariadil, že sme zachránení pre večnosť, ale nebola by v nej moc ku skutočnej zmene v našom živote! Nikdy nestrať očakávanie, že Boh môže do tvojho života radikálne zasiahnuť! Ten, koho Boh vyhlásil za spravodlivého, toho Boh môže slobodne požehnávať, ako to vyjadruje aj Augsburgské vyznanie: „Ďalej učíme, že odpustenie hriechov a spravodlivosť pred Bohom nemôžeme dosiahnuť vlastnými zásluhami, skutkami a zadosťučinením. Odpustenie hriechov dostávame a pred Bohom sme ospravedlnení len z milosti pre Krista vierou, keď veríme, že Kristus trpel za nás a že pre Neho nám hriech bude odpustený, spravodlivosť a večný život budú nám darované. Boh chce túto vieru uznať za spravodlivosť, ktorá platí pred Ním a započítať ju, ako hovorí Pavel v 3. a 4. kapitole Listu Rímskym.“ (Augsburgské vyznanie IV.)

„Sme braní na milosť vďaka Nemu,“ hovorí Augsburgské vyznanie. To je celé tajomstvo kráčania vo viere. Lebo toho, kto bol vierou ospravedlnený pred Bohom, volá Boh k životu v blízkom kráčaní s Ním. Áno, Boh nás volá, aby sme s Ním kráčali, nie lietali.

Volá nás žiť vo viere, ktorá je ukotvená v Božích zasľúbeniach, ktorá stojí oboma nohami pevne na zemi, ale má srdce v nebi. Žiť podľa Ducha - to nie je prehnaná duchovnosť vzdialená od reality života. Počas života s Ním pamätaj na to, že rast v milosti, poznaní a viere sa vždy začína jednoduchým krokom. Krokom, ktorý je možné urobiť. O to, čo je nemožné, sa postará Boh. Je to Jeho špecialita. Tak sa chyť Božích sľubov a urob krok viery.

Istý švédsky brat povedal: „Aké ľahké je spievať piesne, ktoré opisujú Boha ako Pána a Kráľa, a na druhej strane nedovoliť, aby nás Jeho slovo menilo!“ Myslím si, že to dobre vystihol.

Ten, kto hlboko zažil stretnutie s Božou láskou a odpustením, nemôže zostať nezmenený. Treba tiež povedať, že je dôležité mať jasno v tom, že neexistuje žiadna iná cesta, než cesta pšeničného zrna: Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. (J 12,24)

Božie proroctvo nad kniežatami Júdu, Zebulúna a Naftálího: Dokáž svoju moc, Bože! Potvrď, Bože, čo si vykonal pre nás. (Ž 68,29)

„Potvrď, Bože, čo si vykonal pre nás!“ To je modlitba, aby sa Boh konkrétne dotkol našich životov takým spôsobom, že nám bude zjavné, kto je Ježiš a čo vykonal a že budeme vidieť zázračné požehnanie, milosť a bohatstvo, na ktoré máme právo v moci Ježišovho dokonalého diela.

Alebo ako vo svojej piesni spieva Lina Sandellová: „Ježiš, otvor moje oči, aby som videla, aká som bohatá...“ Znamená to, že osobne uvidím tvoje dokonané dielo, že budem poznať Kristovu lásku, ktorá presahuje každý rozum a budem naplnený Božou plnosťou!

Pavol sa modlí: „Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi; aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“ (Ef 3,14-19)

Urob krok viery. Pamätaj si, že sa to začína prvým jednoduchým krokom.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia