Najlepší život, aký existuje - 25. jún

„ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy,“ (1Pt 1:8)

Väčšina ľudí, keď premýšľa nad kresťanským životom, životom zasvätenom Bohu, predpokladá, že je plný pravidiel a obmedzení, trápenia a nudy.

Biblia nám hovorí: „Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať.“  (1K 2:14)

Keď spoznáš Boha, a uvedomíš si, že Biblia nie je len obyčajná kniha, ale živé Božie slovo pre každého z nás, život dostáva úplne nový zmysel. Keď si uvedomíš, že modlitba nie je nejaký rituál, ale že hovoríme so všemocným, vševediacim a vždy milujúcim Bohom, ktorý sa o nás zaujíma, znamená to veľa. A keď sa zhromaždíme a spievame Mu chvály, to nie je len, že spolu spievame pár piesní, ale vyvyšujeme meno Pánovo. To je niečo, čo svet nemá. Tam von nič také nie je.

Keď naozaj spoznáš Boha, uvedomíš si, že kresťanský život je ten najlepší, aký existuje. A keď chodíš s Pánom, ako hovorí Biblia, máš „nevýslovnú radosť“. To nie je taká radosť, aká pochádza z nabudenia alkoholom či drogami, lebo za ňu sa platí privysoký účet.

Ak hľadíš len na tento svet a netráviš dostatok času s Pánom, potom budeš mať nižšiu mienku o Bohu a zveličenú o svete, aj keď by to malo byť úplne naopak. Ale keď vieš, kto je Ježiš, vieš aj, aký je svet.

Šťastný život je život s Bohom. Neuspokoj sa s nejakou lacnou chabou náhradou, ktorú ponúka tento svet. Snaž sa o skutočný život.

https://www.harvest.org

Kto je to? - 24. jún

„… opovrhli slovom Hospodinovým…“ (Jer 8:9)

Apoštol Pavol sa raz opýtal: „Kto si, Pane?“ To je otázka, ktorej musí čeliť každý z nás. Ak Ježiš tvrdil, že je Božím Synom, a vedel, že ním nie je, tak bol podvodník, najväčší klamár, akého svet kedy poznal. Ak si myslel, že je Boh, a nevedel rozdiel, potom to bol blázon. Ale ak bol skutočne tým, za koho sa prehlasoval, potom je skutočne právom Pánom našich životov. Čo nám zabraňuje uznať tohto Krista, ak je skutočne taký, ako nám Ho opisuje Biblia?

Každý z nás musí čeliť otázke, ktorú položil Pilát: „Čo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus?“ Pilát si umyl ruky a povedal, že nemá s Ježišom nič spoločné, avšak Boh nás nenechá len tak vykľučkovať. Musíme povedať „áno“, alebo „nie.“ Môžeme sa z Ježiša vysmievať, môžeme Ho zapierať, môžeme Ho ignorovať, alebo Ho môžeme prijať.

Modlitba dňa

Pane Ježiši, je mnoho ľudí, ktorí Ťa stále odmietajú. Vezmi odo mňa všetko, čo by mohlo zabrániť ďalším ľuďom prijať Ťa ako svojho Spasiteľa a Pána.

Billy Graham Evangelistic Association

Čo si zobrať zo vzkriesenia Ježiša Krista? - 23. jún

 „Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal.“ (Mt 28:5-6)

Toto sa stalo počas Veľkej noci spolu so zjavením nášho drahého Pána Ježiša Krista, ako môžeme čítať v evanjeliách. Je preto naozaj dôležité, aby sme túto časť dobre poznali. Je to súčasť našej viery, od ktorej závisí naozaj veľa, ako sa môžete dočítať ďalej. Nestačí, aby sme dobre poznali tento príbeh. Musíme sa tiež naučiť, na čo nám to slúži a čo si z toho máme brať. Budeme teda trochu hovoriť o úžitku a výhodách. Ak by totiž mal človek kázať o vzkriesení deň čo deň po celý jeden rok, aj tak by o tom nedokázal kázať dostatočne. Nik sa nedokáže naučiť dostatočne veľa o vzkriesení, je to tak bohatá téma. No ak chceme uchopiť aspoň úlomok toho, čo si máme brať zo zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista, musíme zvážiť dva rôzne obrazy. Najprv tu máme smutný, skrúšený, utrápený, žalostný a krvavý obraz, o ktorom počúvame na Veľký piatok. Kristus tam visí medzi vrahmi a umiera vo veľkej bolesti. Nad týmto obrazom by sme, drahí priatelia, mali uvažovať so srdcom, ktoré nepochybuje o tom, že toto všetko sa stalo kvôli našim hriechom. Skutočný a večný Kňaz sa rozhodol dať samého seba ako obetu a zaplatiť smrťou. Každý by si mal uvedomovať, že hriechy takto zranili a utýrali Krista a že Kristovo utrpenie je len môj a tvoj hriech. Preto keď si pripomíname tento smutný obraz plný krvi a rozjímame nad ním, mali by sme rozjímať len a len nad našimi hriechmi. A keby tu mal tento obraz byť naveky, bolo by to naozaj desivé. No aj v našom vyznaní viery spájame tieto dve časti dokopy – Kristus „ukrižovaný umrel a pochovaný bol; zostúpil do pekiel, v tretí deň vstal z mŕtvych...“ Vidíme teda, že ten prvý obraz netrvá dlho. Skôr než ubehnú tri dni, náš drahý Pán prináša odlišný, nádherný, zdravý, priateľský a radostný obraz. Robí to preto, aby sme sa naučili pevne uchopiť útechu spolu s istotou, že naše hriechy sú zničené a zomreli spolu s Kristom, ale zároveň to, že sme spravodliví a navždy zachránení skrze Jeho vzkriesenie, ako píše aj Pavol v Liste Rímskym: „... Ježiša, nášho Pána, vydaného pre naše hriechy a vzkrieseného na naše ospravedlnenie.“ (R 4:25) V 1. liste Korintským zas hovorí: „Ale ak Kristus nebol vzkriesený, daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch. A vtedy zahynuli aj tí, čo umreli v Kristovi. Ale ak jedine v tomto živote máme nádej v Krista, tak sme najúbohejší zo všetkých ľudí.“ (1K 15:17-19) Tak ako predtým hriech visel na Jeho krku a pribil Ho na kríž, v druhom obraze už žiaden hriech nie je, je tam len spravodlivosť. Nevidíme bolesť ani smútok, len radosť. Nevidíme smrť, iba život – večný život, ktorý je omnoho dôležitejší ako tento dočasný život. V druhom obraze by sme sa mali oprávnene radovať. Samozrejme, ak rozjímame nad prvým obrazom, navonok je to naozaj niečo hrozné. No ak zohľadníme dôvod, ktorý je za tým všetkým, nemali by sme si viac priať nič iné. V prvom obraze totiž vidíš, ako od teba Boh berie hriechy. Boli by pre teba príliš ťažké a zničili by ťa. Preto ich položil na svojho Syna, ktorý je večný Boh a je na hriech dostatočne silný. Nechaj svoj hriechy na Ňom. Nenájdeš pre ne lepšie miesto. Vždy by ťa len ťažili a boli ti bremenom. Zváž potom aj druhý obraz, v ktorom je Pán Ježiš, ktorý bol najprv v hroznom a utrápenom stave pre tvoj hriech, už krásny, čistý, slávny a radostný. Vidíš, že všetok hriech sa vytratil. Prejdime teda k záveru. Keďže tvoje hriechy už nie sú na tebe, pretože sám Boh ich od teba vzal a položil ich na Krista, a keďže po vzkriesení už nie sú ani na Kristovi, kde teda sú? Azda nie sú pravdivé slová proroka Micheáša (Mich 7:9), že naše hriechy boli hodené do hlbín mora, kde ich nenájde ani diabol, ani žiadne iné stvorenie?

St. Louis ed., 13.1:510-512.

Celý príbeh - 22. jún

„lebo nedal som sa zastrašiť, aby som vám nezvestoval celú vôľu Božiu.“ (Sk 20:27)

Počul som príbeh o skupine vojakov, ktorí sa pýtali svojho nového kaplána, či verí, že skutočne existuje peklo pre stratených hriešnikov.

Usmial sa a odpovedal: „Nie, v to neverím.“

„Potom zbytočne plytváte naším časom,“ povedali. „Ak nejestvuje peklo, nepotrebujeme vás. A ak existuje, zvádzate nás na scestie. Tak či tak, je nám bez vás lepšie.“

Keď svedčíme o Pánovi, niektorí z nás sú ochotní o Ňom rozprávať, keď sú vhodné okolnosti, ale ak je čo i len trochu možné, že prídu rozpaky alebo výsmech, zostaneme ticho.

Alebo pokušenie oznámiť len časť evanjelia. Chceme ľuďom povedať, že Boh ich miluje. Chceme im vravieť, že Ježiš môže naplniť prázdnotu v ich živote. Chceme im hovoriť o radosti z Pána. Samozrejme, to sú úžasné veci.

Ale nechceme im povedať , že existuje skutočné miesto nazývané peklom, ktoré čaká na tých, ktorí odmietnu Bohom ponúkané odpustenie. Nechce sa nám hovoriť, že zožnú to, čo zasievajú, a že budú čeliť všetkým následkom svojho hriechu. Sme z toho nesvoji.

Ak sme praví kresťania, musíme prinášať toto posolstvo. Apoštol Pavol pred tým necúval. Povedal starším v Efeze: „lebo nedal som sa zastrašiť, aby som vám nezvestoval celú vôľu Božiu.“ (Sk 20:27)

Kedy si naposledy niekomu rozpovedal celý príbeh? Možno ti to bolo nepríjemné. Možno to bolo nepríjemné dotyčnému. Ale nechcel by si radšej, nech mu je síce trochu nepríjemne, ale napokon sa kajá zo svojich hriechov a uverí v Krista? To je zo všetkého najdôležitejšie.

https://www.harvest.org

Ver v Ducha Svätého - 21. jún

„… Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe dokázal svoju moc…“ (R 9:17)

Walter Knight rozpráva príbeh o malom chlapcovi, ktorý nedávno prijal Krista. Opýtal sa ho: „Oci, ako môžem veriť v Ducha Svätého, keď som ho nikdy nevidel?“ „Ja ti ukážem ako,“ povedal otec, ktorý bol elektrikár. Neskôr šiel Jim so svojím otcom do elektrárne, kde mu ukázal generátory. „Toto je miesto, odkiaľ prichádza elektrina, ktorá nahrieva náš sporák a dáva nám svetlo. Elektrinu nemôžeme vidieť, ale je v tomto prístroji a elektrických drôtoch,“ vysvetľoval otec. „Verím v elektrinu,“ prehlásil Jim. „Samozrejme, že veríš,“ reagoval na to otec, „ale neveríš v ňu preto, že ju vidíš. Veríš v ňu preto, lebo vidíš, čo dokáže urobiť. Podobne môžeš veriť v Ducha Svätého, pretože môžeš vidieť, čo robí v životoch ľudí, ktorí sú oddaní Kristovi a majú Jeho silu.“

Modlitba dňa

Nech je moje srdce úplne zbavené sebeckosti, aby mohlo byť naplnené Tvojím Duchom, Pane.

Billy Graham Evangelistic Association

Čakať, že potkan zomrie - 20. jún

„Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ (Mt 5:7)

Hovorí sa, že neodpustiť je ako zjesť otravu na potkany a čakať, že potkan zomrie. Myslím, že v dnešnej dobe by sa nám všetkým zišlo viac odpustenia a milosrdenstva. Ježiš povedal: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ (Mt 5:7)

V časoch Ježiša si rímska kultúra vôbec nevážila milosrdenstvo ako cnosť. Jeden rímsky filozof povedal, že milosrdenstvo je choroba duše. Rimania velebili spravodlivosť, odvahu, disciplínu a moc. Možno si pamätáte scénu z filmu Gladiátor, kde sa rímski vojaci zdravia slovami: „Sila a česť!“ Presne to si Rimania vážili – silu, moc a ich vlastnú predstavu cti. Keď sa v Rímskej ríši narodilo dieťa, otec mal moc zvanú patria potestas. Ak chcel, aby dieťa žilo, dvihol palec nahor. Ak nie, otočil ho nadol a dieťa hneď utopili. Milosrdenstvo bolo v ich kultúre na smiech.

Ani dnešná kultúra si milosrdenstvo veľmi neváži. Oveľa častejšie voláme po spravodlivosti, alebo ešte lepšie, po pomste. No Boh si cení milosrdenstvo. Čo je vlastne milosrdenstvo? V Matúšovi 6:3 je toto slovo použité v súvislosti s almužnou. Znamená to pomôcť človeku v núdzi, zachrániť biedneho. Milosrdenstvo je pocit ľútosti a zároveň túžba zmierniť utrpenie. Nestačí povedať: „Súcitím s tebou.“ Milosrdenstvo napĺňa potreby, neostáva pri súcite. Skutočné milosrdenstvo súcití a koná. Milosrdenstvo je čokoľvek, čím pomôžeš človeku v núdzi.

„Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ Čím je človek spravodlivejší, tým je milosrdnejší. Čím viac človek hreší, tým je krutejší a kritickejší.

Ak som v živote zažil Božie odpustenie, budem odpúšťať. Ak nedokážem byť milosrdný, potom je otázne, či vôbec poznám Božie milosrdenstvo. Thomas Adams povedal: „Kto žiada milosrdenstvo, no sám žiadne nepreukazuje, búra most, po ktorom chce prejsť.“

Preukážme dnes niekomu milosrdenstvo.

https://www.harvest.org