Presne tam, kde si - 18. jún

„A povedal im: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu.“ Lk10,2

Dnešná cirkev by sa dala prirovnať k futbalovému zápasu, kde 60 000 ľudí v hľadisku pozoruje, ako 22 ľudí robí všetku prácu. Stojíme v hľadisku a kričíme: „Poďte! Do toho!“ zatiaľ čo Boh hovorí: „Chcem ťa tam dole na ihrisku. Chcem, aby si sa zmocnil lopty. Chcem, aby si bol súčasťou toho, čo robím.“

 Ježiš povedal: „Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu.“ Všimnite si, že Ježiš nepovedal, aby sme si pýtali od Pána ďalších pozorovateľov, divákov či kritikov. Nie, volá nás, aby sme si pýtali viac pracovníkov.

Nikto sa nemôže modliť za to, aby bola práca urobená, ak ju nie je ochotný urobiť sám. Neseďme len tak a nehovorme: „Áno, Pane Bože, pošli viac pracovníkov!“ Volajme namiesto toho: „Pane, začni mnou, ja budem ten pracovník. Neviem, čo dokážem. Neviem, čo môžem ponúknuť. Nemám veľa. Ale to všetko je tvoje, Pane. Dávam Ti to.“

Potom len sleduj, čo Boh dokáže urobiť. Aj z mála vie urobiť mnoho. Zoberie to, čo mu ponúkneš a rozmnoží to.

Možno si myslíš: „To je práca pre profesionálov. Nech kazatelia kážu. Ja som len obyčajný človek.“

Je však veľa ľudí, ktorých sa vieš dotknúť práve ty. Vďaka tomu, že poznajú práve teba, že majú to isté zamestnanie, že sú tvojimi susedmi. Práve ty si schopný s nimi hovoriť tak, ako by to nik iný nedokázal. Boh ti dal do tvojho života ľudí, ktorých môžeš ovplyvniť. Boh ťa chce použiť práve tam, kde si.

https://www.harvest.org

Blúdili púšťou - 17. jún

Blúdili púšťou, po samote, nenašli cestu k obývateľnému mestu; hladní a smädní boli, duša im chradla v tele. (Ž 107,4-5)

Pravdou o Bohu je, že je dobrý a Jeho milosť trvá na veky. Pravdou o človeku je, že blúdi púšťou... Nechce načúvať Bohu. Rýchlo sa dostane k tomu, že načúva zlodejovi. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. (J 10,10)

Keď zlodej prichádza, nerozpráva ako zlodej. Nikdy nehovorí, že prišiel preto, aby kradol, zabíjal a ničil. Hovorí: „Počúvaj ma, buď sebe pánom!“ No pravdu, že prišiel kradnúť a zabíjať, trpko zakúsilo už veľa duší. Ponúka hriech, sľubuje šťastie, radosť, pokoj. Hriech ale nikdy nedáva to, čo ponúka. Zlodej nehovorí pravdu. Avšak naša padlá prirodzenosť radšej počúva zlodeja než Toho, kto pravdu hovorí. A tak blúdime púšťou.

… nenašli cestu k obývateľnému mestu.

Sľúbené šťastie ani pokoj neprišli. Namiesto šťastia prišla prázdnota. Namiesto pokoja prežíva duša trápenie a prázdnotu. Po chvíli človek nenachádza cestu k miestu, kde si môže odpočinúť. Nenachádza miesto, kde by mohol bývať. Znamená to, že nepokoj prebral moc a človek sa už nevie upokojiť, byť v tichu. Zlodej to nazval „užívať si život“, ale ukázalo sa, že je to falošná nálepka. Obsah fľaše je totiž v skutočnosti „cestou k smrti, k hrobu bez nádeje a Boha“. Keď raz človeku ukradli radosť, keď udusili jeho duchovný život, keď je zničená nádej, človek nenachádza miesto, kde by si odpočinul.

Ten, kto má nepokoj, je ako človek, ktorý stojí na vodných lyžiach. Stále musí byť v pohybe, lebo inak sa utopí.

… hladní a smädní boli

Budúcnosť zlodej prezentoval inak, keď klopal na dvere srdca a sľuboval zlato a prospech. Toto všetko Ježiš vedel a vie, ale kto by Ho počúval? Ale pretože ja hovorím pravdu, neveríte mi. (J 8,45)

Všimnite si, že Ježiš nehovorí: „... a ja vám hovorím pravdu a vy mi neveríte.“ Ale hovorí, že práve preto, že hovorí pravdu, tak Mu neveria. Zlodej sľúbil sýtosť a naplnenie, keď budú nasledovať svoje túžby a egoizmus. Oni teda išli podľa ponúknutého návodu a teraz vedia, že zlodej prišiel len aby kradol, zabíjal a ničil.

V skutočnosti ale len Ježiš hovoril pravdu!

Musíme zabudnúť na seba, aby sme sa našli. Najväčšou hrozbou pre našu budúcnosť, pre radosť a pokoj sme my sami. Utekáme z jednej situácie do druhej v nádeji, že sa vyhneme prázdnote, beznádeji a strachu... Nakoniec zistíme, že to, čo nás prenasleduje, je naše vlastné ja. Tým najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť sebe, je nájsť si útočisko v Bohu.

Blúdili púšťou, po samote, nenašli cestu k obývateľnému mestu; hladní a smädní boli, duša im chradla v tele.

Keď sme zablúdili, sme hladní a smädní, našou jedinou pomocou je obrátiť sa späť. Obrátiť sa k Tomu, ktorý hovorí: „... a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10,10)

Každý deň sa v Ňom obráť a obnov a to ti pomôže žiť svieži život viery.

Ak si zablúdil, Kristus ti ponúka cestu: „Vráť sa a dovoľ mi obnoviť všetko v tvojom živote!“


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Naša adopcia je skrze Ježiša Krista - 16. jún

„Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Mt 3:16-17

Tu máme vyhlásenie a svedectvo Otca aj Ducha z nebies. Tu sa Kristus stáva iným človekom, nie kvôli svojej osobe, ale kvôli Jeho úradu. Pred Jánovým zrakom je oslávený z nebies. Teraz videl Ján znamenie, ktoré mu zasľúbil Otec (Jn 1:34) – Ducha zostupujúceho v podobe holubice. Navyše, počul Otcov hlas. Toto je Spasiteľ, ktorý nás oslobodzuje od hriechu, smrti, diabla a pekla. Naučme sa z toho, ako prichádzať k Bohu. Ak chceš byť milovaným dieťaťom pred Otcom, musíš sa ním stať prostredníctvom Krista, cez milovaného Syna, ktorý sedí Otcovi v lone, na Neho jediného Otec pozerá, bez Neho neprijme nikoho; ak má Otec v niečom zaľúbenie, má ho cez svojho Syna. Preto ak chceš prísť k Otcovi, musíš priľnúť k milovanému Dieťaťu, musíš mu sedieť na chrbte. Lebo Otcov hlas z neba anuluje všetky ľudské nároky: bez ohľadu na to, ako pekne vyzerá dobrota a svätosť, musia preč. Všetko okrem drahého Syna je pred Otcom bezcenné; Otec miluje len Syna. Preto, ak chceš byť milovaný Otcom a vzácny pred Ním, utekaj do Synovho lona; potom sa dostaneš k Otcovi. Podobne hovorí Pavol v Ef 1:5, že sme boli vyvolení, aby si nás skrze Krista adoptoval. Bez Krista sme Božími nepriateľmi. Ale ak sa vierou primkneš ku Kristovi, zostávaš Božím priateľom; stávaš sa aj ty milovaným a vzácnym ako Kristus; a stávaš sa jedno s Otcom a Synom. Ale kde nie je žiadna viera v Krista, je len hnev. Žiadna dobrota, žiadna sila, žiadna slobodná vôľa, nijaké pôsty ani iné skutky nepomôžu. Všetko je stratené. Je to iste výnimočný a silný verš: „Toto je môj milovaný Syn.“ Všetko, čo je napísané v Písme, je zahrnuté a obsiahnuté v tomto jedinom verši, tak ako boli všetky veci dané Kristovi do rúk, priťahajúc všetko spolu, aby sa Mu všetko podriadilo, ako píše Pavol (Ef 1:22, Kol 1:16-17). Lebo Ten, kto hovorí: „Toto je môj milovaný Syn“, zatiaľ čo ukazuje na Krista, a zároveň nemá nikoho iného, koho by mohol menovať alebo ukázať, dáva dostatočne jasne najavo, že nikto iný nie je milovaným Synom. Ale tí, ktorí nie sú milovaným Synom, sú zaiste deťmi nevôle a hnevu. Lebo ak by bolo viac milovaných synov, nie len jeden, nezdôrazňoval a nevyzdvihoval by takto práve Tohto tvrdením: Toto je môj milovaný Syn; nemal by oči upriamené len na tohto Jedného; nepochválil by sa, že nepozná nijakého iného. Lebo tieto slová znejú tak, akoby sa dôkladne poobzeral navôkol, ale okrem tohto Jediného nenašiel nikoho, preto teraz hovorí: On je to. Akoby chcel povedať: „Existuje aspoň Jeden, v ktorom mám zaľúbenie, ktorý je mojím milovaným Synom.“ Ostatní nie sú ako On. No nemali by sme chápať Otcove slová ako dôkaz, že Kristus je pravým Bohom... On by bol a zostal Božím Synom naveky, keďže bol Božím Synom od večnosti, aj keby tieto slová nikdy neboli vyslovené. On nimi nič nezískava ani nestráca. Ale musíme si uvedomiť, že tá slávna chvála a uznanie boli vyslovené pre naše dobro, ako hovorí Jn 12:30.

St. Louis ed., 11:2140-2142.

Vrátiť, čo je Jeho - 15. jún

„Ale ak má niekto pozemský majetok a vidí brata trpieť núdzu, a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom Božia láska?“ 1Jn 3:17

Vieš, že to, čo je pre teba najťažšie, je vzdať sa peňazí. Predstavujú tvoj čas, energiu, talenty, celú tvoju osobnosť pretvorenú na jednotnú menu. Väčšinou sa ich húževnato držíme, napriek tomu že ich hodnota je nestála a nemôžeme si ich zobrať na druhý svet. Písmo hovorí, že všetkému, čo zarobíme, sme na istý čas správcovia. Ak ich nepoužijeme správne tak ako muž, ktorý zakopal svoje talenty, prinesie to na nás ten najprísnejší Boží trest. Desiatky sú Pánove. Ak ich využívaš pre seba, okrádaš tým Boha. Desiatky by mali byť štandard, no dať ešte viac je prejavom našej vďačnosti za Božie dary pre nás. Uprostred bolesti a problémov zahŕňa v sebe život mnoho požehnania a radosti, ktoré pochádzajú z Božej ruky. Dokonca aj naša schopnosť milovať je darom od Boha. Našu vďačnosť preukazujeme tým, že Mu vrátime časť toho, čo nám dal.

Modlitba dňa

Otče, daj mi štedré srdce, ktoré ti ochotne vracia to, čo Ti právom patrí.

Billy Graham Evangelistic Association

Motivovaní súcitom - 14. jún

„Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému.“ Mk 6,34

Niekedy mám pocit, že kresťania vnímajú neveriacich ako nepriateľov. Kazatelia zúrivo recitujú o niektorých hriechoch, ktorých sa ľudia dopúšťajú. No nezabudnime na jednu vec: za každým hriechom je prázdny, hľadajúci a stratený človek milovaný Bohom.

Nie sme povolaní, aby sme ľudí zatracovali. Sme povolaní byť skrze evanjelium vôňou Kristovou pre neveriacich. Potrebujeme súcit. Ježiš ním prekypoval. Bol pohnutý potrebami druhých.

Keď videl Máriu a Martu plakať nad smrťou ich brata Lazara „zachvel sa v duchu a vzrušený“ (Jn 11,33). Význam tejto state je v tom, že  prežíval fyzickú, emocionálnu a duchovnú úzkosť. Ježiš je jediný, kto môže oprávnene povedať: „Viem, ako ťa to bolí.“ Keď videl Máriu s Martou nariekať, ich srdce bolo Jeho srdce. Cítil tú istú bolesť a úzkosť, čo ony. A zaplakal. Taký je náš Záchranca.

Ježiš vedel, že ten istý zástup, čo v Jeruzaleme volal: „Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach!“ (Mt 21,9) bude čoskoro volať: „Ukrižuj ho!“

Napriek tomu mal súcit a nariekal: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.“ (Mt 23,37)

Pavol napísal Filipským: „Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus“ (2,5). Našou úlohou je napodobňovať Krista v súcite.

Ak chceme byť čo najviac použití Bohom, toto musí byť prvá vec v našich mysliach – nie povinnosť, nie vina, ale Bohom dané bremeno za ľudí.

https://www.harvest.org

Dvojnásobná spravodlivosť... a nespravodlivosť - 13. jún

„Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť. Povolil Mu teda.“ Mt 3:15

Čo to znamená naplniť všetku spravodlivosť? Čo je všetka spravodlivosť? Toto je všetka spravodlivosť: považovať sa za nespravodlivého pred Bohom a úprimne uznať, že nikto nemôže obstáť pred Jeho súdom, ale každý sa musí pred Ním skloniť. Nezáleží na tom, aký bol svätý, musí uznať, že je hriešnik – tak ako Dávid –, hoci bol mužom podľa Božej vôle, túžil, aby ho Boh nepostavil pred súd, lebo ani on, ani nikto z ľudí by neobstál (Ž 143:2). Toto potom znamená naplniť všetku spravodlivosť: byť dobrý, keď nechceš byť dobrý. To znamená vyznať, že si hriešnik, nie ľpieť na svojej dobrote. To je potom dvojnásobná spravodlivosť: človek je spravodlivý z viery v Krista a nepredstiera zásluhy o spravodlivosť, jeho zásluhy sú len odpad a hriech. Veď takí sme od prirodzenosti, hriech sa drží nášho tela, kým sa neobráti na prach. Podobne je aj dvojnásobná nespravodlivosť: Niekto je gauner od narodenia, ale nechce ním byť, ukazuje peknú fasádu a nič za ňou nie je – je gauner od narodenia, a navyše to nechce priznať. Títo dvaja, Kristus a Ján, sú pred Bohom spravodliví; a svoju dobrotu preukazujú aj skrze pokoru. Preto naplnia všetku spravodlivosť zo srdca skrze vieru aj vonkajším prejavom, ktorý je svedectvom pravej vnútornej viery. V súlade s tým by sme aj my mali zostávať pokorní, nebyť sebaistí, ale neustále kráčať v bázni a pokore. Ján tu netvrdí nič iné: Preč, myslí si, preč s mojou spravodlivosťou; prichádza lepší ako ja. On sa pred Kristom nevyťahuje. Takto napĺňa všetku spravodlivosť. Pre prirodzenosť je však nepochopiteľné, že človek môže byť dobrý, no zároveň sa sám považuje aj vyhlasuje za hriešnika a nechá sa karhať ako hriešnik. Je to vznešená cnosť mať veľa milosti, zatiaľ čo konáš tak, ako by bolo mnoho hriechu; mať múdrosť Ducha, zatiaľ čo sa správaš prosto a jednoducho. Ak to tak robíš, staneš sa slobodným od spoliehania sa na seba a nadutosti.

Preto sa aj Kristus správal ako ostatní ľudia, nechal sa pokrstiť a vravel: „Nech je to tak. Tak sa má naplniť všetka spravodlivosť,“ akoby chcel povedať: „Takto má celý svet vedieť, že sme dobré deti.“ Nechcel navonok otvorene ukázať, kým je, kým Ho Otec neoslávi.

St. Louis ed., 11:2139-2140.