Veriace srdce - 21. august

„Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.“ (Rim 10:9)

Srdce je v tele pumpou krvi. Tento výraz môžeme pužiť aj metaforicky, keď rozprávame o láske a pocitoch. Keďže srdce je ústredným orgánom tela a je životne dôležité, Biblia o ňom hovorí ako o mieste, z ktorého pramení život. Synonymicky sa teda používa so slovom „život“. Keď Biblia hovorí: „Syn môj, daj mi svoje srdce,“ neznamená to, že si máme svoje skutočné srdcia vyrezať a dať ich Bohu. Znamená to, že mu máme odovzdať svoje životy, naše všetko. Keď prichádzame ku Kristovi, nedávame mu len oficiálny rozumový súhlas svojou mysľou, ale máme „veriť v srdci.“ Môžeme veriť v Ježiša ako historickú osobnosť, ale ak máme mať „spásonosnú vieru“, naša viera musí zahŕňať celú bytosť. Keď veríme celým srdcom, vôľa, emócie a rozum sú odovzdané Kristovi.

Modlitba dňa

Pane, verím a teším sa z vedomia, že si živý a že si mojím Spasiteľom!

Billy Graham Evangelistic Association

Nová Kristova kázeň - 20. august

„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“ Mt 5:3

Kým pre kresťanov, ktorí sú Jeho žiakmi, je táto kázeň milá a sladká, pre židov a ich veľkých svätých je trpká a neznesiteľná. Veď hneď na začiatku im týmito slovami dáva ťažkú ranu: odmieta a odsudzuje ich učenie a učí opak. V skutočnosti preklína ich život a učenie, ako ukazuje Lk 6:24-26. Lebo zhrnutím ich učenia bolo: Ak sa má niekto dobre tu na zemi, je požehnaný a Boh mu je priateľsky naklonený. A všetko, čo robili, bolo zamerané na toto: ak sú dobrí a slúžia Bohu, Boh by im mal dať dostatok a nedovoliť, aby mali tu na zemi nejakú núdzu, ako o nich hovorí Dávid v Ž 144:12-15. Kristus proti tomuto hovorí: „Je potrebné niečo iné, než mať sa dobre tu na zemi,“ akoby chcel povedať: „Moji milí učeníci, keď budete kázať medzi ľuďmi, zistíte, že všetci učia a veria, že tí, ktorí sú bohatí, mocní atď., sú požehnaní, zatiaľ čo tých, ktorí sú chudobní a biedni, Boh odmieta a odsudzuje“ ...  Aj dnes, tomu verí celý svet... Je to najrozšírenejšia viera a náboženstvo na zemi, ktorých sa podľa tela a krvi pridŕžajú všetci ľudia. V podstate nie sú schopní považovať čokoľvek iné za požehnanie. To preto tu Kristus prináša kresťanom novú kázeň: Budú požehnaní, aj keby boli úbohí, trpeli biedou a museli sa tu na zemi zaobísť bez bohatstva, moci a cti a nemali sa dobre. Dostanú inú, večnú odmenu: Budú mať dostatok v nebeskom kráľovstve. Ale ty povieš: „Čo? Vravíš, že všetci kresťania musia byť chudobní? Žiadnemu kresťanovi nie je dovolené mať peniaze, majetok, česť, vplyv a pod.? Alebo, čo majú urobiť bohatí, napr. kniežatá, vládcovia a králi? Musia všetci zanechať svoje majetky a postavenie? Musia si kúpiť nebeské kráľovstvo od chudobných, ako poniektorí učili?“ Odpoveď: Nie. Kristus nám nehovorí, aby sme si niečo kupovali od chudobných, ale aby sme my sami boli chudobnými, a aby sme boli medzi takýmito chudobnými, ak chceme mať nebeské kráľovstvo. Lebo tu sa píše: „Blahoslavení sú chudobní,“ ale On tiež dodáva: „chudobní v duchu“. Preto nestačí byť len telesne chudobný a nemať žiadne peniaze a majetok. Lebo vlastniť peniaze, tovary, pôdu a mať zamestnancov nie je samo osebe nesprávne; naopak, je to Boží dar a Boží poriadok. Nikto nie je blahoslavený preto, že je bedár a nič nevlastní. Kristus vyzýva byť „duchovne chudobný“ ... To potom znamená využívať počas svojho života všetky časné veci a telesné potreby ako hosť, ktorý na cudzom mieste strávi noc a ráno sa pohne ďalej. Taký hosť nepotrebuje viac ako stravu a posteľ, 1Tim 6:7-8... Takže takto to je s kresťanmi: Je to od Boha, že máš časné veci na udržanie svojho života. Boh sa nehnevá, že ich používaš pre svoje telo. Ale nesmieš k nim priložiť svoje srdce, akoby si chcel žiť večne na zemi, no musíš sa stále sťahovať a rozmýšľať o odlišnom, vznešenejšom a lepšom poklade, ktorý ti patrí a zostane tvojím naveky... Nikto tomu nerozumie, ak sa najprv nestane pravým kresťanom. Lebo toto vyučovanie aj všetko, čo nasleduje, je len a len ovocím viery, ktorú musí v srdci stvoriť sám Duch Svätý. Tam, kde viera nie je, nebude ani nebeské kráľovstvo a nebude nasledovať ani duchovná chudoba, krotkosť atď. Namiesto toho zostanú len zádrapky a závisť, sváry a boje pre časné vlastníctvo. To je dôvod, prečo Jeho slová svetské srdcia nepochopili. Nikdy sa nedozvedia, ani nezakúsia, čo je duchovná chudoba; nikdy neuveria tomu, čo On hovorí a zasľubuje o nebeskom kráľovstve.

St. Louis ed., 7:355-361.

Prvá láska... - 19. august

Poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť... (Zj 2,2)

Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať! (Zj 2,4-5)

Keď Pán hovorí cirkevnému zboru: „Poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť...“ je to veľmi pozitívne. Dnes nie je veľa cirkevných zborov, o ktorých sa tieto slová dajú povedať. Aj napriek tomu však tomuto dobrému cirkevnému zboru jedna vec chýba: prvá láska, ktorá je taká podstatná pre Božie dieťa!

Predstavte si, prvú lásku stratili uprostred svojej práce v cirkevnom zbore. Možno to bola práve práca, ktorá spôsobila, že stratili úzke spoločenstvo s Bohom. Môžeme povedať, že viac a viac pracovali pre Boha, ktorého menej a menej poznali. Aj tak ale o Ňom teoreticky vedeli veľa. Božie slovo však hovorí, že pre Božie dieťa je prirodzené mať prvú lásku u seba po celý čas. Čo je teda tá prvá láska?

Mnohí myslia na prvé pocity, angažovanosť, odvahu, oheň. Za to zaiste ďakujme Bohu. Ježiš vo svojej zvesti zboru v Efeze ale nemyslí na naše pocity, odvahu a oheň. Iní hovoria, že prvá láska to je, keď nemáme inú oporu v živote len Ježiša. Biblia to ale nazýva spásou. Čo však hovorí Božie slovo? Keď je napísané: Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky, na aké skutky Boh myslí? Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. (Jer 2,1-2)

Keď si kráčala za mnou v púšti. To je prvá láska! Boh pripomína Izraelu, ako Ho nasledoval a miloval v čase, keď ho vyslobodil z Egypta. Kým ho Boh nepriviedol do zasľúbenej krajiny, nasledoval Ho neobsiatou krajinou. Kráčal za Bohom aj cez púšť!

Všimnite si, že tieto slová v Jeremiášovi nie sú výčitkou. Boh pripomína niečo, na čo si s radosťou spomína!

Púšť obrazne hovorí o tom, čo znamená byť sám s Bohom. Nie sám s Bohom v rajskej záhrade, ale na púšti. Nič, len ty a Boh. Ty a Boh bez publika. Boh hovorí o čase, keď si sa viac zamestnával samotným Bohom, než tým, čo pre Neho môžeš spraviť. Viac si sa zamestnával nasledovaním Pána, než si sa vyhýbal ťažkostiam a skúškam.

Boh nebol prostriedkom na dosiahnutie tvojich cieľov. Boh bol cieľom. Nič v tomto svete ti nemohlo zabrániť kráčať s Ním.

Boh túži viac po tebe, viac po tom, aby bol pri tebe blízko, než po veciach, ktoré pre Neho môžeš spraviť. Bezbožní sú ako búrlivé more, keď sa nemôže upokojiť. Jeho vody vyplavujú len kal a blato. (Iz 57,20)

Nepokoj je presným opakom prvej lásky. Intenzívne aktivity sú opakom prvej lásky. Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať! (Zj 2,4-5)

Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. (Jer 2,1-2)

Čo s týmito slovami spravíš vo svojom živote?

Boh ťa volá do púšte, ktorá sa volá ticho!

Na miesto, kde ste ty a Ježiš sami – bez publika.

Na takejto púšti rastie láska.

Čo teda spravíš?

Ó všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša! Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu pre svoju trvalú priazeň voči Dávidovi. (Iz 55,1-3)


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Nezveličuj svoju minulosť - 18. august

„Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu.“ (Flp 3:7)

Niektorí kresťania plynutím času zmenia svoje osobné svedectvo tak, že ho po troche každým rozprávaním čoraz viac zveličujú. Myslím si, že to robia preto, aby ich svedectvo znelo atraktívnejšie.

Keď hovoríš ľuďom svoje svedectvo, neospevuj alebo nezveličuj svoju minulosť. Dôležitá je presnosť. Rovnako ako pravdivosť. Potrebuješ byť úplne úprimný a povedať pravdu.

Dávaj si pozor, aby tvoja minulosť nebola atraktívnejšia než prítomnosť. Počul som už aj také svedectvá veriacich. Svedčia o všetkých veciach, ktoré v minulosti robili, a ako tak rozprávajú o starých časoch, v skutočnosti znejú lepšie, než ich nový život. Počúvať ich je deprimujúce. Svedčia takým spôsobom, že ich minulosť vyznieva lepšie ako prítomnosť. A to ma núti zamyslieť sa nad tým, či naozaj rozumejú tomu, čo znamená byť kresťanom. Skutočne rozumejú tomu, aká bola ich minulosť?

Páči sa mi, ako o tom píše Pavol: „Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu.“ Áno, v porovnaní s večnou hodnotou poznania Krista ako svojho Pána je všetko ostatné bezcenné. „A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal...“ (Flp 3:7-8)

Za účelom zdôraznenia svojej myšlienky Pavol zvolil slovo smeti. Čo môže byť odpornejšie? Smetí sa chce každý zbaviť. Neukladáš si ich a určite sa o nich nerozprávaš s druhými ľuďmi. Vidíš to tak, ako to je – odpad.

To je to, čím bola tvoja minulosť predtým, než si spoznal Krista. Smeroval si k istému rozsudku. Avšak Boh vo svojej milosti vnikol do tvojho sveta a priviedol ťa k viere.

Oslavuj Pána a rozprávaj o tom, čo pre teba urobil.

https://www.harvest.org

Život služobníka - 17. august

„Odišiel teda a urobil, ako prikázal Hospodin...“ (1Kr 17:5)

Ako Boží poslovia budeme mnohokrát viesť osamelé životy. „Všetci ma opustili,“ vyhlásil Pavol. Je to cena, ktorú musíme platiť. Evanjelium zahŕňa samotu. Sám však nebudeš, pretože sa o teba postará Duch Boží, podobne ako sa postaral o Eliáša pri potoku Kerít. Pravý posol žije svoj život s bremenom. Ak je Božou nádobou, nesie si v srdci bremeno za duše, ktoré nemôže zdieľať nik iný len ten, kto to pozná z vlastnej skúsenosti.

Modlitba dňa

Keď sa Tvoj Duch postaral o Eliáša, viem, že v službe Tebe nie som sám, všemohúci Bože.

Billy Graham Evangelistic Association

Čo má kazateľ kázať? - 16. august

„Keď (Ježiš) videl zástupy, vystúpil na vrch, a keď si sadol, pristúpili k Nemu Jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich.“ Mt 5:1-2

Kazateľ by mal zastávať svoj úrad nie len na verejnosti tak, že všetci ostatní musia byť ticho a nechať ho vystupovať ako toho, kto má na to právo a príkaz od Boha. Ale mal by aj slobodne a suverénne otvoriť svoje ústa. To znamená, že by mal kázať pravdu, a to, čo mu bolo povedané, že má kázať. Nech nie je ticho, ani nemumle. Nech bez strachu vyznáva a hovorí tak, ako to je, na nikoho neberie ohľad a nikoho nešetrí, nech je to ktokoľvek, koho sa jeho slová dotknú. Lebo kazateľa skutočne hatá, keď sa nervózne obzerá a znepokojuje nad tým, čo ľudia chcú alebo nechcú počuť, alebo čo môže pre neho znamenať stratu priazne, škodu alebo nebezpečenstvo. Naopak, ako stojí vysoko na vrchu, na verejnom mieste, a voľne sa rozhliada dookola, tak by mal aj on hovoriť voľne, nikoho sa nebáť, aj keď vidí mnoho ľudí a mnoho hláv. Nech nezaobaľuje pravdu. Nech neberie žiadne ohľady na vznešených a nahnevaných pánov; na peniaze, bohatstvo, česť a moc; ani na hanbu, chudobu a ujmu. Nech nemyslí na nič iné ako na to, aby hovoril to, čo vyžaduje úrad, pre ktorý tam stojí. Lebo Kristus neustanovil kazateľský úrad, aby pomohol niekomu získať peniaze, majetky, priazeň, úctu, priateľstvo alebo nejakú inú výhodu, ale aby rozhlasoval pravdu, karhal, čo je zlé, a vravel, čo je duši na prospech a spasenie. Lebo Božie Slovo nie je dané na to, aby nás naučilo, ako má robiť sluha v domácnosti robiť svoju prácu a zarobiť si na živobytie, ako má richtár spravovať mesto, alebo ako má roľník orať a sušiť seno. V krátkosti, Božie Slovo nám nedáva, ani neukazuje časné dobrá, ktorými sa udržuje život. Lebo toto všetko už vopred každého naučil zdravý rozum. Namiesto toho nás Božie Slovo chce naučiť, ako máme získať ten iný život; a učí ťa, ako žiť a živiť svoje telo, kým trvá tento život, aby si mohol vedieť, kde zostaneš  a budeš žiť, keď bude musieť tento život skončiť. Ak niekto začne kázať o inom živote, ktorý máme hľadať a pre ktorý by sme si nemali myslieť, že zostaneme večne tu, na zemi, iste začnú hádky a spory, pretože svet to neznáša. To je dôvod, prečo kazateľ, ktorý dáva prednosť svojmu bruchu a časnému životu, neobstojí. Iste, on stojí na kazateľnici a tára ďalej a ďalej, ale nekáže pravdu. Neotvorí ústa. Keď ide do tuhého, onemie a líšku nepohryzie. Vidíš, to preto Matúš najprv opísal skutočnosť, že Kristus, ako pravý kazateľ, vystupuje na vrch a slobodne otvára ústa, vyučuje pravdu a karhá falošné kázanie aj falošný život, ako budeme počuť.

St. Louis ed., 7:353-355.