„Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje!“ Mt 6:9

Vyrastal som bez otca. Moja mama sa vydala a rozviedla sedemkrát a pomedzi to mala mnohých priateľov. Zdalo sa, že sa jej páči prechádzať zo vzťahu do vzťahu, ak to tak chcete nazvať, a vravela mi, aby som týchto mužov volal ocko.

Asi po treťom mi to zovšednelo. Mama ma predstavila úplne cudziemu človeku a povedala: „Toto je tvoj nový otec. Volaj ho ocko.“ Ale ja som nechcel volať týchto chlapov otcom okrem muža menom Oscar Laurie. Správal sa ku mne tak, ako by sa mal správať otec k synovi.

V tom, čo je známe ako modlitba Pánova v Matúšovi 6, povedal Ježiš učeníkom: „Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje!“ (verš 9). Toto bola pre Žida prevratná myšlienka. Židia v prvom storočí Boha nenazývali „Otcom“. Popravde, Jeho meno si tak ctili a vážili, že by ho ani nevyslovili.

V celom Starom zákone je Boh označený ako „Otec“ menej než sedemkrát. Ak sa tak označuje, je to buď nepriamo, alebo pomerne neurčito. Takže, keď Ježiš označil Boha ako svojho Otca, bol obvinený z rúhania.

Ježiš nám dovoľuje viac než to – nabáda nás, aby sme sa modlili: „Otče náš, ktorý si v nebesiach.“ Náš nebeský Otec je iný ako naši otcovia na zemi. Otcovia a mamy môžu svoje deti nechať v kaši. A deti sklamať rodičov. Všetci to druhým z času na čas robievame.

Žalmista Dávid, ktorý vedel, aké je to mať otca, ktorý ho nemiluje, povedal o Bohu, že On je „Otcom tým, čo nemajú otca“ (Ž 68:5). Boh Ti bude takým Otcom.

https://www.harvest.org