Subscribe: Spotify | RSS

„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ Evanjelium podľa Jána 13:35

Ešte predtým, ako som sa stal veriacim, ma na kresťanskej viere najviac priťahovalo to, ako sa kresťania navzájom milovali.

Vyrastal som v 60. rokoch, keď bola kultúra hippies a drog v plnom prúde. Nosili sme symboly mieru a používali výrazy ako „fasa“. Neustále sme hovorili o láske a pokoji. Bolo to však klamstvo. Nebola tam skutočná láska ani pokoj – aspoň nie tak, ako sme si ich predstavovali. Netrvalo dlho a spoznal som pokrytectvo, ktoré sa skrývalo v srdci protikultúry.

Keďže som vyrastal v rozvrátenej rodine, túžil som po láske a pokoji. Myslel som si, že práve hnutie 60. rokov mi dá to, čo hľadám. Na určitý čas som prijal jeho filozofie – nie preto, že by som túžil po vzrušení alebo zábave, ale preto, že som hľadal zmysel života.

Nič ma však skutočne neoslovilo, až kým som nezačal stretávať kresťanov. Oni mali lásku a pokoj, po ktorých som túžil. Zhromažďovali sa na štúdiu Biblie na mojom stredoškolskom kampuse a ja som ich pozoroval, ako sa objímajú a hovoria si: „Boh ti žehnaj.“

Pomyslel som si: „To nemôže byť skutočné. Nemôžu sa o seba naozaj zaujímať. To nie je možné.“ No čím viac som ich pozoroval, tým viac ma to zasahovalo. Nakoniec som si povedal: „Čo ak majú pravdu oni a ja sa mýlim? Čo ak je tá láska skutočná a nie je to len pretvárka? Čo ak v nich naozaj žije Boh? Ak je to pravda, potom ja nič také nemám. Nemám ani odpovede. To znamená, že musím počúvať, čo mi chcú povedať.“

Ježiš rozumel tejto potrebe a túžbe po pravej láske. Preto povedal svojim učeníkom: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ (J 13:35)

Takáto vzájomná láska neprichádza vždy prirodzene. A ani by nemala. Nič hodnotné totiž nebýva ľahké. Hovorí sa, že politika vytvára zvláštne spojenectvá, no to isté platí aj o kresťanskej viere. Ježiš povedal svojim nasledovníkom: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy… “ (Mt 28:19) To znamená spájať ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev – ľudí, ktorí sa od seba líšia kultúrne, politicky, sociálne aj povahovo. Inými slovami, ľudí, ktorí majú len málo spoločného.

Apoštol Pavol napísal: „Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi.“ (G 3:28) Predsudky a nedorozumenia medzi rôznymi skupinami však nezmiznú mávnutím čarovného prútika vo chvíli, keď človek príde ku Kristovi. Veriaci musia pracovať na premene svojho zmýšľania, oslovovať ľudí, ktorí sú od nich odlišní, búrať múry a budovať mosty. Musia prejavovať lásku.

Vidia ľudia takúto lásku v tvojom živote? Keď ľudia rôzneho veku, pôvodu a kultúry odložia svoje rozdiely a zídu sa, aby spoločne uctievali Ježiša Krista, stáva sa to to silným svedectvom pre svet, ktorý je rozdelený viac než kedykoľvek predtým.

Otázka na zamyslenie: Ako sa v tvojom živote prejavuje  láska k ostatným veriacim?