Vykročiť vo viere - 13. august

Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme. – Židom 11:1

Objavil som tajomstvo úspešného kresťanského života. Si pripravený? Je to žiť a kráčať každý deň vo viere. Dôsledne. Neupúšťať od toho. Ako napísal filozof Friedrich Nietzsche: „Nevyhnutné „na nebi i na zemi“ je ... aby poslušnosť  bola dlhodobá a jedným smerom.“

Židom 11:1 definuje vieru ako „podstatu toho, v čo dúfame, dôkaz skutočností, ktoré nevidíme“ (Botekov preklad). Alebo, ako uvádza anglický preklad The New Living Translation: „Viera ukazuje realitu toho, v čo dúfame; je dôkazom toho, čo nedokážeme vidieť“.

J. A. Oswald Sanders povedal, že „viera umožňuje veriacej duši správať sa k budúcemu ako ku súčasnému a ku neviditeľnému ako k tomu, čo vidí.“ Viera vidí, čo by mohlo byť. Viera koná. Viera je aktívna. Viera riskuje. Viera opúšťa svoju komfortnú zónu, aby vykonala veci pre Pána. A viera, ktorá sa neprejavuje skutkami, je viera, ktorá nefunguje.

Ak urobíme krok viery, Boh bude konať. Ale ak ho neurobíme, potom sa toho naozaj veľa neudeje. Boh koná cez ľudí, ktorí používajú vieru.

Viera nie sú len preteky v behu, je to aj kráčanie po ceste. Rimanom 13:13 hovorí: „Keďže patríme ku dňu, musíme žiť mravne pred všetkými, ktorí sa dívajú. Nepodieľajte sa na temnote divokých osláv, opitosti, sexuálnej promiskuity, nemorálnosti či sporov a závisti“ (preklad z angl. originálu). Boh vraví: „Si kresťan. Správaj sa ako kresťan.“

Židom 10:38 hovorí: „Spravodlivý bude žiť z viery.“ Musíme žiť z viery. Pocity prídu a odídu. Nemôžeme spájať kresťanský život s tým, ako sa v danom momente cítime. Musíme sa naučiť kráčať vo viere.

https://www.harvest.org

Aký je Boh? - 12. august

Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; ... – Žalm 139:8

Verím tomu, že je možné vedieť, aký je Boh. Biblia hovorí, že Boh je duch, nie je obmedzený telom, určitou podobou, nelimituje Ho sila, nie je vtesnaný do nejakých hraníc, je jednoducho ľudským spôsobom úplne nemerateľný. Tisíce ľudí sa snažia obmedziť Boha na určité oblasti a odsunúť Ho do kategórií, ktoré sú výsledkom ich špekulácií. Boh ale nemá žiadne limity. Jeho múdrosť presahuje všetko naše poznanie. Jeho moc je neobmedzená. Jeho láska bezhraničná. Jeho milosť je nekonečná. Ľudia sa menia, móda sa mení, podmienky a okolnosti sa menia, ale Boh sa nikdy nemení.

Modlitba dňa

Tak často Ti kladiem hranice, Pane. Odpusť mojej obmedzenej mysli a naplň ma Tvojou múdrosťou, silou a milosťou, aby som sa dnes mohol dotknúť tých, čo miluješ.

Billy Graham Evangelistic Association

Viac než si dokážeme predstaviť - 11. august

„Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás.“ (Ef 3:20)

Pred mnohými rokmi, keď som bol mladý, som sa zamiloval do jedného dievčaťa a myslel som si, že ona je tá, ktorú si mám zobrať za ženu. Nikdy som ju o ruku nepožiadal. Bolo to hlavne z toho dôvodu, že hoci bola ku mne veľmi milá, nechcela so mnou nič mať.

Myslel som si: „Ona je tá pravá. Prečo o tom však nevie?“ Bolo to preto, lebo ona nebola tá pravá. Potom som stretol svoju ženu Cathe, ktorá pre mňa bola tá pravá a teraz sme spolu už 44 rokov.

Prednedávnom sme s Cathe na to dievča natrafili. Pozrel som sa na ňu a vzápätí na svoju ženu, ktorá je veľmi pekná a pomyslel som si: „Vďaka, Pane.“ Nehovorím to, aby som vyznel nevľúdne, ale jednoducho preto, aby som potvrdil, že Božie plány sú lepšie než naše.

Nie je zlé modliť sa za veci, ktoré v živote potrebujeme. Potrebujeme však pochopiť, že Božie plány pre nás sú lepšie než naše. Jeho plán je lepší než tvoj. Žalm 84:12 učí: „… Hospodin neodoprie blaho tým, čo chodia bez úhony.“ Ak je to dobré, Boh ti to dá. Ak to dobré nie je, potom ti to Boh nedá.

Stredobodom záujmu našej modlitby by mal byť Boh, nie my. Nemala by byť upriamená na to, čo chceme my, ale čo chce Boh. Naozaj dokonalá modlitba je tá, keď sa naša vôľa dostane do súladu s Božou vôľou, a potom sa podľa toho modlíme.

Sú obdobia, keď sa za veci modlíme horlivo a veríme, že sú Božou vôľou, no Boh na ne odpovedá nie. Znepokojuje nás to. Neskôr v živote vyhlasujeme: „Vďaka, Pane, že si mi nedal to, za čo som sa modlil.“  Božia vôľa je lepšia než naša vlastná.

https://www.harvest.org

Na Jeho obraz - 10. august

Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného! – Žalm 51:12

Boli sme stvorení na obraz a podobu Božiu. Boli sme stvorení pre spoločenstvo s Bohom a naše srdce nemôže byť nikdy spokojné bez spoločenstva s Ním. Ako magnet priťahuje železo, tak Boh priťahuje hladnú dušu. Aj keď, podobne ako tisíce iných, môžeme pod vplyvom hriechu cítiť, že svet je lákavejší a viac vyhovuje našim predstavám, jedného dňa – možno aj teraz, pri čítaní týchto slová – poznáme, že hlboko v našom vnútri je čosi, čo nedokážu uspokojiť hodnoty tohto sveta. Potom môžeme povedať so žalmistom Dávidom, ktorý ochutnal ovocie hriechu a zistil, že nedokáže uspokojiť: „Bože, Ty si môj Boh, ja Teba hľadám; po Tebe žízni moja duša. Po Tebe prahne moje telo ako zem suchá a bez vody, vyprahnutá.“ (Ž 63,2)

Modlitba dňa

Chcem ísť za Tebou, Bože, a predsa ma to často ťahá preč od Tvojho vedenia. Ako Dávid túžim po čistom srdci.

Billy Graham Evangelistic Association

Integrita modlitby - 9. august

Ak uprednostníme vonkajší život, náš vnútorný život bude temný a desivý. Nebudeme vedieť, čo si počať so samotou. Sebaskúmanie bude pre nás hlboko nepríjemné a budeme mať čoraz kratší rozsah pozornosti pre akýkoľvek druh reflexie. Ešte vážnejšie je, že našim životom bude chýbať integrita. Navonok budeme musieť prejavovať sebadôveru, duchovné a emocionálne zdravie a celistvosť, zatiaľ čo vo vnútri môžeme byť naplnení pochybnosťami, úzkosťou, sebaľútosťou a dávnou nevraživosťou. Napriek tomu nebudeme vedieť, ako vojsť do vnútorných miestností srdca, vidieť jasne, čo tam je a vyrovnať sa s tým. Stručne povedané, pokiaľ nespravíme náš vnútorný život prioritou, zmeníme sa na pokrytcov. Anglický teológ 17. storočia John Owen napísal varovanie populárnym a úspešným pastorom:

„Pastor môže naplniť kostolné lavice, zoznamy členov zboru, ústa verejnosti, ale tento služobník je tým, kým je v tajnosti na kolenách pred Všemohúcim Bohom a ničím viac.“[1]

Ak chceš objaviť svoje skutočné ja, pozri sa na to, nad čím rozmýšľaš, keď sa nikto nepozerá, keď ťa nič nenúti myslieť na čokoľvek konkrétne. Smerujú v takýchto chvíľach tvoje myšlienky k Bohu? Možno chceš vyzerať ako pokorný, nenáročný človek, ale preberáš iniciatívu a vyznávaš svoje hriechy pred Bohom? Chceš byť vnímaný ako pozitívny, radostný človek, ale ďakuješ zvyčajne Bohu za všetko, čo máš, a chváliš Ho ako toho, kým je? Môžeš hovoriť mnoho o tom, akým „požehnaním“ je tvoja viera a ako „skutočne miluješ Pána“ – ale ak sa nemodlíš – je to naozaj pravda? Ak nie si radostný, pokorný a verný osamote pred Bohom, potom sa to, ako chceš vyzerať zvonku, nebude zhodovať s tým, kým skutočne si.

Tesne predtým, ako dal svojim učeníkom modlitbu Pánovu, Ježiš ponúka niekoľko úvodných myšlienok vrátane tejto: „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; … Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ (Mt 6:5 – 6) Neomylný test duchovnej integrity, hovorí Ježiš, je tvoj súkromný modlitebný život. Mnoho ľudí sa bude modliť, keď to od nich vyžadujú kultúrne a spoločenské očakávania, alebo kvôli úzkosti spôsobenej znepokojujúcimi okolnosťami. Tí so skutočným živým vzťahom s Bohom ako Otcom sa však vnútorne budú chcieť modliť, a preto sa budú modliť, aj keď ich k tomu nič vonkajšie netlačí. Budú sa o to usilovať dokonca aj v časoch duchovného sucha, keď neexistuje žiadna sociálna alebo skúsenostná odmena.

Priorizovať vnútorný život neznamená žiť individualisticky. Osamote nemôžeme dosiahnuť lepšie poznanie Boha Biblie. Zahŕňa to spoločenstvo cirkvi, účasť na spoločnom uctievaní, rovnako ako súkromnú pobožnosť, biblické vyučovanie aj tichú meditáciu. V srdci rôznych spôsobov ako poznať Boha je verejná aj súkromná modlitba.


Ukážka z knihy Timothy Keller - Modlitba. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na https://knihy.evs.sk/produkt/modlitba/

[1] John Owen, citované v I. D. E. Thomas, A Puritan Golden Treasury, (Banner of Truth, 1977), str. 192.

Trpká párty jedného človeka - 8. august

„nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu)…“ (R 12:19)

Počas Občianskej vojny v Amerike sa niekto opýtal Abrahama Lincolna, prečo sa snažil spriateliť so svojimi nepriateľmi, keď by mal rozmýšľať nad tým, ako ich zničiť. Lincoln odpovedal: „Nezničím svojich nepriateľov tým, že si z nich urobím svojich priateľov?“

Ak vieme aspoň niečo o odpustení, mali by sme ľuďom odpúšťať. Napriek tomu dnes existujú ľudia, dokonca kresťania, ktorí voči ostatným ľuďom prechovávajú hnev. Problém je v tom, že ak to robíme, viac zraňujeme seba než ich.

Prechovávanie neodpustenia je ako pitie jedu pre potkany v nádeji, že potkan zomrie. Jed zabíja nás. Zožiera nás zvnútra. Ježiš nás učil modliť sa: „A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim!“

Téma odpustenia je aj novou oblasťou výskumu. Ten hovorí o tom, že tí, ktorí neodpúšťajú, sú náchylní k tomu, aby mali vysoký krvný tlak, depresívne epizódy a problémy s hnevom, stresom a úzkosťou. Jeden odborník sa vyjadril, že medzi ľuďmi, ktorí neodpúšťajú a tými, ktorí to robia  sú výrazné psychologické rozdiely.

Vyjadrím to citáciou Elzy z filmu Ľadové kráľovstvo: „Nechaj to tak.“ Jednoducho to nechaj tak a vlož to do Božích rúk. Možno si myslíš, že tí, ktorí sa voči tebe previnili, si nezaslúžia odpustenie. Možno je to skutočne pravda. Ale zaslúžiš si Božie odpustenie ty? Zaslúžim si ho ja? Nie, nikto z nás si ho nezaslúži. Ježiš prišiel, aby zaplatil dlh, za ktorý nebol zodpovedný, pretože my sme dlhovali to, čo sme nedokázali splatiť. Pretože Ježiš nám odpustil naše hriechy, aj my chceme odpustiť tým, ktorí sa previnili voči nám.

Máš vo svojom živote človeka, ktorému potrebuješ odpustiť? Si ochotný odpustiť mu? Ľudia, ktorí neodpúšťajú, sú zatrpknutí ľudia. Ak ostatným neodpustíš, pohltí ťa horkosť. V momente, keď sa rozhodneš niekomu odpustiť, vypúšťaš na slobodu väzňa: seba. Ľudia, ktorým bolo odpustené, potrebujú byť ľuďmi, ktorí odpúšťajú.

https://www.harvest.org